Chýba nám krok medzi výskumom a praxou

Môžete mať skvelý výsledok v laboratóriu, ale v prevádzke sú podmienky úplne iné. Firmy však majú malý záujem o testovanie na svojich technológiách, čo však z hľadiska financovania chápem, hovorí čerstvá TOP Študentská osobnosť roka 2022/2023 Miroslava Mališová.

Pani Mališová, poďme najprv k vášmu najnovšiemu oceneniu. Za čo ste ho získali?

Bolo to v rámci súťaže Študentská osobnosť Slovenska roku 2023. Tá mala niekoľko kategórií, napríklad za psychológiu, medicínu, strojárenstvo, umenie a iné, celkovo ich bolo 13. Ja osobne som sa stala laureátom Študentskej osobnosti Slovenska za prírodné vedy a chémiu, toto ocenenie som dostala za výskum pokročilých motorových palív, za predchádzajúce ocenenia, úspechy spolu s publikáciami, ktorých je na mojom konte 6, a ich citáciami, za reprezentáciu fakulty a univerzity na konferenciách a zahraničných akciách, ktorých bolo dokopy vyše 30 príspevkov, za pomoc pri propagácii oddelenia, pri založení sociálnych sietí a pri propagácii fakulty a univerzity. Následne bola na odovzdávaní udelená hlavná cena ako víťaz všetkých spomínaných kategórií, a to je spomínaná TOP Študentská osobnosť Slovenska, ktorej držiteľkou som sa stala.

Ako súťaž prebiehala? Museli ste niečo splniť, prihlásil vás niekto?

Oslovil ma vedúci nášho Oddelenia organickej technológie, katalýzy a ropy, pán docent Soták, s tým, že by ma chcel nominovať na cenu dekana za moje doktorandské štúdium. Po vyplnení nominácie a odoslaní pani prodekanke sa ma spolu s vedením rozhodli nominovať na Študentskú osobnosť Slovenska. V nominácii sa uvádzali úspechy za posledné obdobie, články, citácie, respektíve reprezentácia na konferenciách doma a v zahraničí. Následne bola zostavená komisia, ktorá pozostávala z odborníkov zo slovenských univerzít a Slovenskej akadémie vied a tí rozhodovali, kto dané ocenenie dostane. Takto som získala cenu za prírodné vedy a chémiu. V rámci odovzdávania mi bola taktiež udelená špeciálna cena za udržateľnosť, ktorú odovzdávala spoločnosť Uniqua. O držiteľovi hlavnej ceny rozhodovali organizátori tohto ocenenia spolu s radou odborníkov z rôznych oblastí.

Celkovo ste doposiaľ získali slušný počet ocenení. Ktoré z nich si najviac vážite?

Každé je pre mňa niečím špeciálne. Začnem Cenou sv. Gorazda, bola to pre mňa výnimočná udalosť, ktorú si budem dlho pamätať; najväčším zadosťučinením je však momentálne TOP Študentská osobnosť Slovenska a Študentská osobnosť Slovenska za prírodné vedy a chémiu. Dôvodom je najmä fakt, že bolo udeľované odborníkmi, o to viac je pre mňa cennejšie, že vyhodnocovali ľudia z oblasti chémie a výskumu. Dodám, že výhra hlavnej ceny bola to pre mňa veľkým prekvapením, zúčastnili sa totiž neskutočne šikovní a úspešní ľudia. Ani som si len nepredstavovala, že by som mohla zvíťaziť, je to pre mňa neskutočná pocta a veľmi sa z toho teším. Vážim si, že som bola na toto ocenenie nominovaná, za čo vďačím predovšetkým mojim kolegom na oddelení.

Poďme k vášmu zameraniu. Hľadáte alternatívy k motorovým palivám z rastlín, ktoré nemajú potravinový charakter; v našom ostatnom rozhovore sme rozoberali rastlinné oleje...

Momentálne sa vo výskume uberáme viacerými smermi, jedným z nich je olej z ľaninčíka siateho (Camelina sativa), ktorý poskytuje viacero výhod, napríklad odolnosť voči suchu či nižšie nároky na kvalitu pôdy; predovšetkým však nejde o potravinový zdroj. Okrem toho ponúka taký obsah oleja, ktorý je porovnateľný s bežne používanými rastlinami potravinového charakteru. Druhým smerom, ktorým sa uberáme, je využívanie odpadových zdrojov, ako kávový odpad (sós). Z tohto získavame extrakciou kávový olej, ktorý ďalej používame na prípravu bionafty. Zameriavame sa však nielen na samotnú surovinu, ale predovšetkým na technologický proces prípravy bionafty, kedy sa snažíme proces katalyticky vylepšiť, aby bol ekologickejší a environmentálne prijateľnejší, než doposiaľ používané technológie.

V rámci svojho doktorandského štúdia ste reprezentovali Slovensko ako delegát na fóre pre mladých budúcich lídrov, ktoré organizovala Svetová petrolejárska rada. Ako si naň spomínate?

Mala som tú česť, konalo sa v roku 2019 v Rusku pod záštitou spomínanej rady; organizovali ho pre mladých začínajúcich vedcov. Bolo tam veľké množstvo prednášok ohľadom alternatívnych palív, technológií a obnoviteľných zdrojov, ako aj ropných technológií. Usporiadané bolo veľkolepo, s veľkým množstvom sprievodného programu, akým bol balet, prehliadky múzea, veľké galavečery a rôzne tréningové programy. Jedným z nich bol od spoločnosti Shell, kde sme celý deň pracovali v skupinách na rozvíjaní rôznych schopností, riešeniach problémov a podobne. Spoznala som tam priateľov napríklad z Thajska či Brazílie, s ktorými som doteraz v kontakte.

Máte za sebou aj vedeckú stáž na Technickej univerzite vo Viedni na katedre Fyzikálnej chémie...

...áno, v rámci môjho tretieho ročníka na doktorandskom štúdiu som tam strávila päť mesiacov. Venovala som sa spracovaniu odpadného CO₂ pomocou katalytických procesov na získanie hodnotných produktov, akými sú metán či metanol, zameriavala som sa na používanie zmesných oxidov na získanie vysokých konverzií na metán. Stáž mi dala veľké množstvo skúseností, páčilo sa mi prostredie, na oddelení pôsobili predovšetkým zahraniční študenti z celého sveta, s ktorými som mohla spolupracovať. Taktiež som si mohla porovnať výskum na zahraničnej univerzite s výskumom na Slovensku a úprimne môžem zhodnotiť, že náš výskum je v porovnateľnej kvalite, ako na rakúskych univerzitách. Takisto si myslím, že spolupráca je do budúcnosti vhodnou voľbou.

Stali ste sa tiež tútorom pre zahraničných Erasmus študentov. Koľkých ste viedli, aký ste z nich mali dojem?

Dva roky po sebe som bola oslovená profesorom Drtilom, aby som sa tomu venovala; mala som na starosti dva roky po sebe dokopy piatich študentov, dvaja boli z Kazachstanu a tri študentky z Talianska. Všetci boli šikovní a boli veľmi príjemne prekvapení z úrovne vzdelávania na našej fakulte. Myslím, že si niečo od nás do svojho štúdia odniesli a niektorí zvažovali, že by si pobyt predĺžili či prišli opäť.

Pozrime sa teraz na vaše členstvo v Young Scientist Commitee. Aká je tam vaša úloha?

Ide o radu mladých vedeckých pracovníkov, ktorí sa podieľajú na spoluorganizácii celosvetovej konferencie 18th. ICC v Lyone (International Congress on Catalysis ). Som vďačná, že som jej členkou spolu s ľuďmi z univerzít ako Yale či Princeton. Momentálne máme raz-dvakrát mesačne online stretnutie, kde plánujeme veci, ktoré máme na starosti, jednou z nich je udeľovanie ocenenia „Young talent“, kde budeme prezerať všetky abstrakty mladých vedcov, ktorí do tejto kategórie spadajú a budú tam mať prednášku; ocenenie bude udelené najúspešnejším z nich. Našou úlohou bude taktiež pomoc počas konferenčných prestávok pri organizovaní odborných sedení s expertmi v danej oblasti, takisto sa budeme podieľať aj na iných organizačných záležitostiach. Je to zaujímavá skúsenosť, vidieť trocha do organizačnej stránky takého veľkého podujatia. Dúfam, že sa mi podarí dostať sa tam aj osobne, ide o týždeň vo Francúzku, čo nie je lacné a závisí to od grantov.

Poďme k vedeckým publikáciám. Koľko ste ich doposiaľ napísali?

Momentálne mám na konte šesť ako hlavný autor, tešia sa citačnému ohlasu 35 citácií. Z hľadiska hodnotenia publikácií je najvyššie hodnotenou publikácia v časopise Fuel (Q1) s impact faktorom 7,4 s názvom „The influence of various anions in Mg-Al mixed oxides on presence of sodium ions in transesterification of oil“. Druhým vysoko hodnoteným je článok v ACS Omega, ktorý je taktiež radený ako Q1 s impact faktorom 4,1 s názvom „Transesterification of Camelina sativa Oil Catalyzed by Mg/Al Mixed Oxides with Added Divalent Metals“. Ďalším je karentový článok s názvom „Preparation and characterization of K-loaded Mg/Al mixed oxides obtained from hydrotalcites for transesterification of Camelina sativa oil“ v časopise s hodnotením Q3 Chemical Papers. Ďalšie dve publikácie som napísala ešte počas inžinierskeho štúdia do časopisu Acta Chimica Slovaca pod názvami „FTIR study of hydrotalcite“ (2018) a Influence of hydrotalcite preparation conditions on its physico-chemical priperties (2019). Môj posledný článok bol do časopisu Petroleum and coal pod názvom „Biodiesel preparation from non-food, conventional and waste oils by Two-Stage heterogeneous Transesterification.

Zúčastňujete sa na rôznych konferenciách. Ako by ste ich zhodnotili?

Celkovo mám veľmi rada konferenčné prostredie, či už čo sa to týka samotných prednášok a posterov, ale aj neformálnych stretnutí. Konferencie sú veľmi dobrým zdrojom nápadov a získavania kontaktov s inými univerzitami či vedeckými pracovníkmi. A samotné prednášanie je pre mňa tiež obohacujúca skúsenosť, možno tam viesť dialógy so skúsenejšími vedcami a vedkyňami. Za moju krátku vedeckú kariéru som mala možnosť byť ako na menších, tak aj na veľkých medzinárodných konferenciách, a všetky majú niečo do seba. Tie menšie sú viac komornejšie a majú veľmi príjemné domácke prostredie, z tých väčších a pamätných spomeniem 15th Pannonian International Symposium on Catalysis z roku 2022, konala sa v Poľsku a bola vynikajúco zorganizovaná. Tiež si veľmi pozitívne spomínam na 20th Internatinal Zeolite Conference, konala sa vo Valencii v Španielsku, šlo o veľkú medzinárodnú konferenciu s množstvom zaujímavých prednášok a výborným sprievodným programom.

Ako by ste ohodnotili našu vedu a spôsob výučby, keď ich vzhľadom na svoje medzinárodné skúsenosti porovnávate so zahraničím?

Čo sa týka vedy a výskumu, myslím, že kvalita je naozaj na porovnateľnej úrovni; ak však prejdeme k financovaniu, a teda prístupu k novým zariadeniam, sme na tom oveľa horšie. Veda by nemala byť limitovaná tým, že nemáte prístup k technológiám, ktoré v zahraničí už majú niekoľko rokov. Je tam tiež lepšia spolupráca s firmami, oveľa jednoduchšie prenesiete výskum z laboratória do praxe. Veľmi dobrá spolupráca s praxou je napríklad v Rakúsku, výsledky je jednoduché otestovať v prevádzkach, a následne ich zavádzať do technológie, pretože o to dané firmy majú záujem.

U nás nie?

Podľa mňa nám na Slovensku chýba práve ten medzikrok; váš výskum je síce úspešný v laboratóriu, ale v prevádzke sú podmienky úplne iné a treba to otestovať. A to je to, čo tu chýba, firmy podľa mňa majú malý záujem o testovanie na svojich technológiách, čo je, samozrejme, zasa pochopiteľné z hľadiska financovania. Takže ak to mám zhrnúť, výsledkovo je kvalita našej vedy na svetovej úrovni, ale stále je tam niečo, čo chýba v rámci využitia smerom do praxe.

Na záver prezraďte, aké sú vaše plány do budúcnosti?

Momentálne pracujem na oddelení Organickej technológie, katalýzy a ropy ako odborný asistent; v najbližšej budúcnosti ma čaká vedenie troch záverečných prác, z toho dve diplomové práce sú v angličtine - jedna študentka mi príde z Talianska - a treťou je bakalárska práca. Ak sa pýtate na dlhodobé plány, tam je mojím cieľom získať grant na ďalší výskum zlepšovania kvality biopalív, písať publikácie a dopracovať sa k docentúre. Osobne som sa vo výskume našla, baví ma a vidím v ňom svoju budúcnosť, rovnako ju vidím aj vo výučbe a vzdelávaní. A čo sa týka osobného života, v apríli ma čaká svadba. Takže do svojho časového plánovania zaraďujem aj ju.

Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentky