Cez prekážky ku hviezdam
Cesta k profesii bola dlhá a kľukatá. Nie vždy vystlaná ružami, častokrát náročná, ale zmysluplná a napĺňajúca, hovorí docentka z Ústavu priemyselného inžinierstva a manažmentu MTF STU Dagmar Cagáňová. Táto vedkyňa sa presadila a získala rešpekt na technicky orientovanej fakulte, kde pôsobí počas celej svojej profesijnej kariéry. Jej silnou stránkou je okrem odbornosti najmä interdisciplinarita, pôsobenie a uznanie v medzinárodnom prostredí.
Pani docentka, ak si spomínate, čo vás lákalo ako prvé?
Štúdium medicíny. Od základnej školy som mala rada prírodovedné predmety, v ktorých som videla logické súvislosti; takisto ma bavili aj jazyky, ktoré som neskôr študovala. Bola som schopná naučiť sa akýkoľvek predmet, ale vzťah k nemu som si vytvárala na základe toho, aký pedagóg ma učil, ako nás dokázal zaujať, vtiahnuť do témy, podať ju. Mala som šťastie na kvalitných učiteľov; základom však bolo aj pevné rodinné zázemie, v ktorom som vyrastala. Rodičia nás učili usilovne na sebe pracovať a nevzdávať sa.
Zužitkovali ste neskôr svoje jazykové znalosti/zručnosti?
Samozrejme. Láska k jazykom ma priviedla k štúdiu angličtiny a slovenčiny na Univerzite Komenského v Bratislave. Postupne som sa venovala aj iným jazykom na rôznej úrovni, boli to český, ruský, španielsky, srbochorvátsky či krátkodobo i nemecký. Počas štúdia, krátko po revolúcii v roku 1989, sme dostali možnosť od Wichita State University USA absolvovať manažérske štúdium v angličtine. Práve to sa neskôr ukázalo v mojej kariére ako významné.
Čo nasledovalo po absolvovaní manažérskeho a vysokoškolského štúdia?
Kontinuálne som nastúpila na doktorandské štúdium na Univerzitu Komenského v Bratislave, zároveň som začala v roku 1995 pôsobiť na Materiálovotechnologickej fakulte STU so sídlom v Trnave, kde pracujem dodnes. Pôsobila som na pozíciách odbornej asistentky, vedúcej katedry Odbornej jazykovej prípravy, následne na pozícii vedecko-výskumnej pracovníčky na Ústave priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality. V tomto období som sa začala výraznejšie venovať príprave domácich i zahraničných projektov.
Poďme teda k projektom. Viete povedať, ktorý z nich bol kľúčový?
Podľa môjho názoru bol to projekt v rámci schémy Stredná a juhovýchodná Európa (CEE) s názvom „Medzinárodná spolupráca vzdelávacích a výskumných inštitúcií so subdodávateľmi a inými organizáciami aktívnymi v automobilovom priemysle“, akronym AUTOCLUSTERS, ktorý pre mňa predstavoval odrazový mostík pre následné zapojenie sa do ďalších projektov, s čím súvisela i publikačná činnosť výstupov. Počas riešenia projektu sme identifikovali 1. automobilovú sieť v juhovýchodnej Európe a zintenzívnili spoluprácu automobilových spoločností s univerzitami a výskumno-vývojovými organizáciami.
Ako sa medzičasom vyvíjala vaša vedecko-pedagogická kariéra?
Po úspešnej habilitácii v odbore Priemyselné inžinierstvo v roku 2011 som sa posunula z pozície vedecko-výskumnej pracovníčky na pedagogické miesto, kde som postupne zabezpečovala a neskôr garantovala výučbu viacerých predmetov. Vedomosti som si priebežne dopĺňala a prehlbovala zapájaním sa do rôznych foriem vzdelávania doma i v zahraničí, v oblastiach projektového a finančného manažmentu, lean factory/štíhleho podniku, koučingu, osobnostného rozvoja, sociálnych inovácií a podobne. Od roku 2012 som pôsobila v rôznych riadiacich pozíciách, ako zástupkyňa riaditeľa pre zahraničné vzťahy, prvá zástupkyňa riaditeľky či zástupkyňa pre strategický rozvoj a medzinárodné vzťahy. V rokoch 2015-2018 som bola prodekankou pre zahraničné projekty, v tom období som založila a viedla Oddelenie zahraničných projektov. V súčasnosti pôsobím ako splnomocnenkyňa pre zahraničné vzťahy na Ústave priemyselného inžinierstva a manažmentu.
Pozrime sa teraz na medzinárodnú spoluprácu. Akú úlohu zohráva vo vašej kariére?
Významnú. V roku 2013 som iniciovala podpísanie Memoranda o spolupráci medzi Európskou Alianciou pre inovácie (EAI) v Taliansku a výskumnou organizáciou CREATE Net s našou univerzitou, čím som následne prispela k založeniu Európskej aliancie pre inovácie pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (EAI SK). Aktivity v nej realizujeme v dvoch líniách: jednou sú medzinárodné summity zamerané na interdisciplinárne témy aj s dôrazom na Mobility a Smart City a druhou vytváranie medzinárodných projektových konzorcií za účelom podávania spoločných projektov, ako aj publikačných výstupov v medzinárodnom spoluautorstve. V súčasnosti odborne i organizačne garantujem už 8. ročník medzinárodnej konferencie „EAI International Conference on Mobility, IoT and Smart Cities“ ako súčasť summitu SmartCity360° 2021. Tiež som spoluzakladateľkou Dunajského akademického konzorcia, čo predstavuje európsku asociáciu univerzít, organizácií, investorov a verejných inštitúcií pre vzdelávanie a implementáciu inovácií v spolupráci s Českou republikou, Srbskom, Rumunskom a Nemeckom.
Čo všetko momentálne na MTF STU garantujete?
Som spolugarantkou študijného programu Personálna práca v priemyselnom podniku, ako aj nového študijného odboru Priemyselné inžinierstvo a manažment na všetkých troch stupňoch štúdia v rámci pripravovanej akreditácie. Garantujem a prednášam predmety Manažérske zručnosti, Medzinárodné vzťahy a diverzita, Inovačný manažment, Kreativita manažéra a jej rozvoj, Globálny komparatívny manažment, Interkultúrny a multikultúrny manažment.
Máte medzi predmetmi svoju „srdcovú záležitosť“?
Pravdaže. Je to Interkultúrny a multikultúrny manažment, v ktorom sa spája stret rôznych kultúr v prepojení na hodnoty, internacionalizáciu, interdisciplinaritu, manažérske zručnosti a podobne. Môžem konštatovať, že k tejto problematike som smerovala takmer od začiatku pôsobenia na akademickej pôde.
Povedzme si teda viac o vašej vedeckej škole Interkultúrneho manažmentu.
Vedeckú školu realizujem prienikovo naprieč oblasťami, ktorými sa systematicky zaoberám, cez manažérske zručnosti, diverzitu, inovácie a sieťovanie cez triple a quadriple helix. Každá z uvedených oblastí je naviazaná na riešenie konkrétnych výskumných úloh, tém dizertačných prác a na konkrétne výstupy. Tie následne aplikujem do teórie v danej oblasti, do praktických podmienok, ako aj do výučby.
Kto vašu vedeckú školu tvorí?
Siedmi doktorandi s ukončeným štúdiom. Štyria z nich pôsobia v medzinárodnom multikultúrnom prostredí. Napr. MSc. Manan Bawa, PhD., študent z Indie, pôsobil v nadnárodnej spoločnosti VOITH so sídlom v USA a Nemecku, MSc. Paul Woolliscroft, PhD. pochádzajúci z Veľkej Británie zasa v IBM Slovensko, Ing. Veronika Videnová, PhD. v spoločnosti Honeywell Aerospace v českom Brne a Ing. Ivan Szilva, PhD. v nemeckej farmaceutickej spoločnosti v rakúskom Grazi. Ďalší traja doktorandi, Mgr. Ľubica Pechanová, PhD., Ing. Agustín Stareček, PhD. a Ing. Mgr. Richard Jurenka, PhD., pôsobia alebo spolupracujú s našou fakultou v oblasti pedagogiky či vedecko-výskumnej činnosti.
Prejdime teraz k vašej spolupráci so Strojníckou fakultou STU. Na čom sa tam podieľate?
Uvedená spolupráca sa prehĺbila počas môjho pôsobenia v Akademickom senáte STU, kde som sa zoznámila s vedením tejto fakulty, na základe čoho sme začali rozvíjať najmä spoluprácu v oblasti podávania projektov či publikačnej činnosti. Taktiež som bola oslovená s ponukou na zabezpečovanie Professional MBA in Automotive Industry ako lektorka a autorka učebných materiálov. Neskôr som sa aktívne zapojila do FIBAA akreditácie v spolupráci s Technickou univerzitou vo Viedni. Okrem iného sme spolupracovali na projekte „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ (schéma Národný projekt - Operačný program Vzdelávanie), či v rámci projektovej schémy INTERREG na projekte „EDU-LAB – New Danubian Governance in Labour Market Relevance of Higher Education“ (v rámci Dunajského nadnárodného programu) alebo formou účasti na obhajobách dizertačných prác.
Spolupracujete i s inými fakultami, mimo našej STU?
Iste, spolupracujem aj s inými fakultami a univerzitami, či už doma, alebo v zahraničí. Zo slovenských univerzít ide o Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Ďalej spomeniem spoluprácu s niektorými fakultami Technickej univerzity v Košiciach, s Fakultou ekonómie a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a s mnohými ďalšími. Zo zahraničných uvediem napríklad Fakultu ekonomiky a manažmentu na Univerzite v Zielonej Gore v Poľsku, kde som v rokoch 2012-2017 pôsobila ako hosťujúca profesorka. Za strategických partnerov však považujem aj mnoho iných zahraničných univerzít, bol by to dlhý zoznam uviesť ich všetky. Vyzdvihnem napríklad Mendelovu univerzitu v Brne, Technische Universität Wien, University of Oxford v Anglicku či Chalmers University vo Švédsku. V poslednom období som zintenzívnila spoluprácu s Taiwanským veľvyslanectvom a univerzitami National Cheng Kung University a National Tsing Hua University na Taiwane.
Opäť sa vrátim k projektom. Na koľkých ste sa podieľali, respektíve podieľate?
Na štyridsiatich piatich, z toho v dvadsiatich dvoch som bola zodpovednou riešiteľkou. Iniciovala som v kolektíve podanie siedmich H2020 projektov, z toho päť, ktoré neboli financované Európskou komisiou, ale podporené rektorom STU, nakoľko boli hodnotené nad threshold. Ďalšie dva schválené projekty H2020 aktuálne riešime na MTF STU. Jedným je „Linking Research and Innovation for Gender Equality“, akronym CALIPER, ku ktorému sa ešte podrobnejšie dostaneme, a druhým „Smerové kompozity prostredníctvom výrobných inovácií“ (akronym DiCoMi).
Pozrime sa podrobnejšie na Horizont 2020 – CALIPER, kde ste hlavnou riešiteľkou; ak mám správne informácie, je zameraný na rovnosť šancí a príležitostí. Ako dlho sa zaoberáte touto témou?
Od roku 2009, kedy som bola zapojená do riešenia projektu 7. rámcového programu s názvom „Improving Gender Diversity Management in Materials Research Institutions“ s akronymom DIVERSITY, kde bol zodpovedným riešiteľom náš súčasný rektor, Dr. h. c., prof.h.c., prof. Dr. Ing. Oliver Moravčík. Projekt predstavoval pilotnú iniciatívu odborníkov na ľudské zdroje, ako aj sieťovanie vedkýň a vedcov za účelom podporiť rodovú rovnosť a inklúziu smerujúc k zmene podnikovej kultúry. V nadväznosti som podala vyššie spomínaný, v súčasnosti riešený projekt H2020 s názvom „Linking Research and Innovation for Gender Equality“, acronym CALIPER, ktorý je zameraný na rovnosť a diverzitu. Patrí do grantovej schémy H2020 SwafS (Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť), ktorú podporuje Európska komisia. Témou uvedenej grantovej schémy je podpora výskumných organizácií pri implementácii plánov rodovej rovnosti.
Skúsme to zjednodušiť. Na čo konkrétne sa tam kladie dôraz?
Na výskum, inovácie a rodovú rovnosť, ktorá sa vníma z hľadiska rovnakých príležitostí pre vedu, zamestnanosť, vzdelávanie, financie, zdravie a voľný čas. Cieľom je navrhnúť, implementovať, vyhodnotiť a šíriť plány rodovej diverzity a rovnosti v rámci projektového konzorcia, a zapojiť miestne inovačné centrá na transfer získaných poznatkov i mimo akademickej obce. A to do Centier výskumu a inovácií (R&I) či v rámci miestneho ekosystému. Projekt CALIPER prepája akadémiu, univerzity, priemysel, podnikanie, vládu, verejný sektor a občiansku spoločnosť.
Aká je vízia?
Verejné orgány, výskumné organizácie a vzdelávacie inštitúcie musia mať od roku 2022 zavedený plán rodovej rovnosti. Integrácia rodového rozmeru do výskumu a inovácií sa stáva štandardnou požiadavkou naprieč celým programom Horizon Europe, kde je novým kritériom oprávnenosti na získanie prístupu k financovaniu. Rodová vyváženosť, respektíve rovnosť šancí a príležitostí medzi výskumnými pracovníkmi zapojenými do projektov bude nielen dôrazne podporovaná, ale aj zohľadnená pri rovnako hodnotených návrhoch.
Kedy si podľa vás človek najviac uvedomí dôležitosť tejto témy?
Určite na príklade rodiny a vlastných detí. Vtedy je ochotnejší vnímať, aké benefity môže mať daná problematika pre dcéru či syna: platové ohodnotenie, uznanie, možnosť kariérneho rastu, otcovská či materská dovolenka a podobne. Problematika rovnosti však bude reálne fungovať iba vtedy, ak bude aj legislatívne ukotvená. Dokazujú to príklady dobrej praxe zo severských krajín, ktoré sa tejto téme začali venovať skôr.
Ako by ste definovali postavenie žien v riadiacich pozíciách a vo vede?
Od viacerých žien vo vrcholových manažérskych pozíciách som počula názor, že na to, aby sa žena prepracovala do vrcholovej pozície, potrebuje podávať podstatne vyšší výkon ako muž. Naše prostredie a kultúra totiž vytvárajú stereotyp, že do riadiacej pozície automaticky patrí muž; príklady zo zahraničia však ukazujú, že rodovo diverzifikované prostredie podporuje výkon a kreativitu. Zároveň je dokázané, že podnikateľské prostredie sa s problematikou diverzity, inklúzie a rovnosti šancí a príležitostí vyrovnáva rýchlejšie, ako akademické. Nadnárodné spoločnosti či štruktúry v rámci Európskej komisie majú vo svojich riadiacich pozíciách aj ženy, čo považujú za prirodzené a vidia v tom množstvo príležitostí a benefitov. Naopak, v akademickom prostredí sa táto téma ešte len rozbieha (aj vďaka aktivitám Európskej únie), čo napomohlo začať v danej oblasti konať. Verím, že v dohľadnom čase bude i akademická sféra profitovať z rodovo vyváženejšieho prostredia.
A vy osobne? Pracuje sa vám lepšie v mužských alebo ženských kolektívoch?
V zmiešaných (úsmev). Čo však považujem za skutočne dôležité, je hodnotová orientácia ľudí, s ktorými pracujem. Či sa môžem na nich spoľahnúť a či v tíme funguje spolupráca a dôvera. Ak mám byť osobná, v posledných rokoch je pre mňa nesmierne motivujúcou spolupráca s mojou kolegyňou Ing. Natáliou Horňákovou, PhD. Ide o spoluprácu na projektoch, pri príprave publikačných výstupov, konferencií, vyučovacieho procesu, cestovania či v rámci editorskej činnosti a podobne. Pridanou hodnotou je odborný rast nás oboch a rôzne nápady pre nové projekty a aktivity. Tento náš pracovný vzťah prerástol do úprimného priateľstva, čo si veľmi vážim. Dôvera je kľúčová. Ak trávite prácou v priemere 10-12 hodín denne, je dôležité mať niekoho, na koho sa môžete spoľahnúť a s kým sa môžete podeliť nielen o náročné úlohy, zadania, ale i o súkromné radosti a starosti.
Ak mám správne informácie, ste aj autorkou viacerých publikácií ...
... áno, doposiaľ som ich publikovala 343 so 636 ohlasmi, z ktorých za najdôležitejšie považujem ohlasy v citačných databázach WOS a SCOPUS. Za najvýznamnejšie publikačné výstupy považujem vedecké monografie v zahraničných a domácich vydavateľstvách a 17 vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch s IF, indexovaných v databázach WOS a SCOPUS. Išlo zväčša o tímovú prácu, pričom prevažná časť publikácií je naviazaná na riešenie konkrétnych domácich i medzinárodných projektov. Napríklad monografia Managerial skills in industrial praxis je venovaná problematike manažérskych zručností. Alebo v publikácii Internet of Things and Smart City sa náš multikultúrny indicko-poľsko-slovensko-kubánsky tím autorov venuje problematike inteligentných miest a vplyvu internetu vecí na manažovanie takýchto miest s dôrazom na inovácie.
Skúsme teraz osobnejšie. Čo považujete za vaše silné stránky?
Môj najmladší syn hovorí, že mojou najvýraznejšou vlastnosťou je pracovitosť. Osobne by som za svoje silné stránky označila komunikatívnosť, odbornosť, interdisciplinaritu, schopnosť vnímať veci a okolnosti v logických súvislostiach. Tiež medzinárodnú spoluprácu, projektové skúsenosti, jazykovú vybavenosť, vytrvalosť, time manažment, zodpovednosť, morálku, empatiu a ľudskosť. Práve interdisciplinarita je podľa môjho názoru nesmierne dôležitá; postrehla som však, že v zahraničí je viac podporovaná, ako na Slovensku.
Aké hodnoty sú pre vás v živote dôležité?
Prvé miesto patrí rodine. Máme s manželom tri dospelé deti, ktoré študujú na vysokých školách, a snažíme sa byť im dobrým príkladom. Vzdelanie stále považujem za významný odrazový mostík pre kariérny rozvoj i uplatnenie; nie každý dospievajúci človek vie, kam sa bude uberať jeho profesionálny život a či k nemu bude alebo nebude potrebovať vyšší stupeň vzdelania. Samozrejme, nezastupiteľnú úlohu v mojom živote zohráva práca, ktorá má nesmierne napĺňa.
Čo by ste v otázke hodnôt odporučili študentom?
Ak si hľadajú zamestnávateľa, alebo zvažujú, či zostať v danom zamestnaní, nech sa zamyslia nad tým, aké hodnoty spoločnosť deklaruje, či nimi aj žije a či sú pre nich akceptovateľné, alebo neprijateľné. Na základe nich sa treba rozhodnúť, či dané pracovné prostredie bude alebo nebude pre nich vhodné. Za túto myšlienku mi častokrát aj neskôr ďakujú; neplatí to však len pre študentov. Z vlastnej skúsenosti viem, že túto sebareflexiu by mali z času na čas urobiť aj dlhodobí zamestnanci.
Vybrali by ste si svoju profesiu znova?
Rozhodne áno; môj profesijný život by som graficky znázornila ako sínusoidu. Vždy ma výrazne ovplyvňovali ľudia, s ktorými som pracovala. Môj vzťah k práci vystihuje výrok môjho manžela: „Teba aj keby vyslali na Mesiac, nájdeš si tam zmysluplnú prácu a niečo, čo ťa zaujme a bude baviť.“ Prevažnú časť svojho profesijného života som chodila do práce s nadšením a radosťou, často som sa k rodine vracala v neskorých večerných hodinách, ale vždy úsmevom na tvári. Aby som však bola úprimná, nebolo to vždy ľahké a musela som sa vyrovnať s rôznymi pracovnými prekážkami, niekedy aj s nespravodlivosťou. Opäť však vyzdvihnem podporu rodiny, na ktorú som sa vždy mohla spoľahnúť. Občas ma prekvapili otázky, či neprekáža môjmu manželovi, že často cestujem do zahraničia. Vtedy som si uvedomila, že takáto podpora zo strany partnera nie je bežná.
Vráťme sa ešte k študentom. Ako by ste ich porovnali s vašou generáciou ?
Sú veľmi ambiciózni, rozhľadení a mnohí aj veľmi motivovaní; v mnohom sa máme od nich čo učiť. Či už ide o nezaťažený pohľad na život, zdatnosť v IT od útleho detstva, o udržateľný spôsob života alebo o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Musím priznať, robí mi radosť, keď ma študenti oslovia s tým, že by radi pôsobili ako dobrovoľníci na projektoch a chceli by sa viac dozvedieť o tom, ako reálne fungujú projekty v praxi. Samozrejme, máme aj takých, ktorí študujú iba preto, aby absolvovali vysokú školu a nejde im o poznatky a vedomosti. Dnešní študenti majú obrovské možnosti vycestovať do zahraničia a načerpať tak množstvo skúseností. Snažím sa ich podporovať v tom, aby sa odhodlali časť štúdia absolvovať v zahraničí, či už v rámci programu Erasmus+, alebo v rámci rôznych iných štipendií.
Stíhate aj nejaké záľuby?
Opäť spomeniem rodinu a moju prácu. Ale aj tanec a spev, mám rada divadlo, operu i balet. V poslednej dobe čoraz viac preferujem pobyt v prírode v akomkoľvek ročnom období, lyžovanie, bicyklovanie. Milujem kvety, rada spoznávam nové krajiny a ľudí, k čomu mi dopomáha aj moje povolanie. V súčasnosti, keďže už máme dospelé deti, si na svoje koníčky viem nájsť viac času.
Máte konkrétne plány do budúcnosti?
Počas svojej kariéry som získala množstvo kontaktov doma i v zahraničí. Dokážem ľudí spájať, prepájať akademické prostredie s vedecko-výskumným či podnikateľským; vďaka intenzívnemu pôsobeniu v medzinárodnom prostredí dokážem odhadnúť trendy a veci včas identifikovať a „uchopiť“. Myslím si, že veľa z toho, čo som si v živote predsavzala, som aj dosiahla. Tento rok som úspešne obhájila profesúru a čakám na vymenovanie pani prezidentkou. Žilinskej univerzite v Žiline som vďačná za túto príležitosť inaugurovať sa v odbore Ekonomika a manažment podniku. V súčasnosti som na rázcestí, kedy sa zamýšľam a hľadám možnosti, ako a kam sa ďalej posunúť. Keďže mám stále dosť energie, bolo by škoda ju efektívne nevyužiť. Mám nápady a vízie, ktoré by som rada zrealizovala, potrebujem však nájsť priestor, kde nájdem pre ne uplatnenie. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť :).
Ako by ste zhodnotili „ľudský aspekt“ akademického prostredia?
Na akademickej pôde som stretla odborne i ľudsky veľmi kvalitných ľudí, ale i takých, ktorým išlo viac o vlastný prospech, než o rozvoj inštitúcie. Domnievam sa, že ak sa má naše školstvo posunúť vpred, je veľmi dôležité, aby na kľúčových pozíciách boli ľudia, ktorým ide skutočne o to, aby študenti i samotná inštitúcia napredovali. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že aj v akademickom prostredí sú ľudia dobrosrdeční, láskaví, úprimní, ale aj zlomyseľní a neprajní. S odstupom času a určitým nadhľadom si uvedomujem, že práve takí, ktorí mi na jednej strane ublížili, ma na druhej strane posunuli vpred, lebo som bola nútená vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a vydať sa iným smerom.
Čo by ste na záver odkázali študentom a študentkám?
Aby dokázali prakticky uchopiť to, čo sa naučia, a aby aj napriek dôležitosti ambícií dokázali viesť vyrovnaný život. Netreba zabúdať, že work-life balance (rovnováha medzi pracovným a súkromným životom) je veľmi dôležitá. A opäť spomeniem rovnosť šancí, ktorá s touto myšlienkou veľmi úzko súvisí. Ak bude mať totiž aj žena možnosti sebarealizácie, v konečnom dôsledku to pomôže celej rodine. Šťastná žena robí šťastného muža a navzájom vytvárajú príjemné zázemie pre svoje deti. Uvedené by sa dalo aplikovať aj v akademickom prostredí - rovnosť šancí a príležitostí preukázateľne vedie k tomu, že zamestnanci sú motivovaní podávať dobré výkony, tešiť sa do práce, spolupracovať. Ako som už uviedla, je vedecky dokázané, že tímy, ktoré sú diverzifikované, či už vekovo, rodovo a podobne, podávajú niekoľkonásobne lepšie výkony. Dôležité je tiež otvoriť sa novým myšlienkam, rozšíriť si obzory, vzdelávať sa v cudzích jazykoch, nebáť sa cestovať a potom aplikovať príklady dobrej praxe na naše podmienky. Takisto môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že žena sa môže seriózne venovať vede, ak má zázemie a podporu partnera, respektíve blízkeho človeka. Je zrejmé, že i prekážky nás posúvajú vpred k pomyselným hviezdam. Pre každú jednu z nás tou hviezdou je niečo iné, jedinečné, a preto zdolávajme prekážky, nevzdávajme sa, dosahujme svoje hviezdy vo vede i v iných oblastiach života a nájdime harmóniu, rovnováhu a krásu v žensko-mužskom princípe fungovania sveta.
Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentky