Vedec si nikdy nemá nastavovať latku nízko
Množstvo dostupných vedeckých informácií je obrovské, a preto sa musíme rýchlo zorientovať v najnovších trendoch, učiť sa novým metódam výskumu a prispôsobiť sa novým výzvam, hovorí vedkyňa Olga Vyviurska pôsobiaca na Ústave analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Nedávno zvíťazila na talentovom programe L'Oréal - UNESCO Pre ženy v sekcii Formálne vedy.
Začnime vaším odborom. Priblížite nám ho?
Analytická chémia sa vo väčšine prípadov zaoberá vývojom efektívnych inštrumentálnych metód na stanovenie vybraných látok (analytov) v rožných druhoch vzoriek; napríklad sa bežne sleduje prítomnosť a množstvo toxických polutantov vo vzorkách životného prostredia. V takom prípade je našou hlavnou úlohou - ako analytických chemikov - presne, správne a rýchlo získať informáciu o zložení vzorky a vypracovať spoľahlivý záver. Na druhej strane je analytická chémia zameraná aj na vývoj novej prístrojovej infraštruktúry, zvlášť v čase rýchlo sa rozvíjajúcich technológií. Náš odbor často vyžaduje dobrú znalosť teoretického pozadia všetkých chemických disciplín, ako aj logické myslenie a kreativitu pri vývoji nových analytických metód.
A ako ste sa dostali k chémii? Bavila vás vždy?
Ešte počas základnej školy som zistila, že je to jeden z predmetov, ktorý mi ide najlepšie, vedela som veľmi rýchlo zachytiť súvislosti medzi výpočtami a vzorcami. Na gymnáziu som si vybrala odbor chémia-biológia, a potom som logicky pokračovala v štúdiu na chemickej fakulte Ľvovskej univerzity. Čaro chémie ku mne prichádzalo postupne s novými znalosťami a skúsenosťami; stále vidím v tejto vednej disciplíne veľký priestor pre svoj vlastný profesionálny rozvoj a vedeckú tvorivosť. V modernom vedeckom svete je jednou z najdôležitejších vlastností jej predstaviteľov flexibilita, ktorá vyžaduje otvorenosť novým problematikám a všeobecný prehľad súbežných disciplín. Množstvo dostupných vedeckých informácií je obrovské, a preto musí byť vedec schopný sa rýchlo zorientovať v najnovších trendoch a učiť sa novým metódam výskumu, prispôsobiť sa novým výzvam.
Kde momentálne pôsobíte?
Na funkčnom mieste docenta na Ústave analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, kde v rámci svojej pedagogickej činnosti prednášam vybrané kapitoly z predmetov „Plynová chromatografia“ a „Metódy úpravy vzorky v analytickej chémii“. Tiež vyučujem semináre z analytickej chémie a som školiteľkou viacerých záverečných prác bakalárskeho a inžinierskeho štúdia. Moja vedecká práca je vo všeobecnosti zameraná na chromatografické metódy analýzy a ich kombinácie s hmotnostnou spektrometriou.
Poďme teda k náplni vašej práce. Čo si môže laik predstaviť pod viacfaktorovými matematickými modelmi, ktoré majú slúžiť na to, aby sa pri analýze komplikovaných chemických vzoriek znížil počet jednotlivých meraní?
Tieto modely sú vhodným nástrojom pri samotnom kroku vývoja analytickej metódy, ktorý obyčajne vyžaduje veľa meraní na dosiahnutie maximálnej citlivosti a selektivity metódy. Existujú rôzne štatistické metodiky pre navrhovanie a realizáciu experimentov, ktoré redukujú celkový počet meraní a zahŕňajú aj interakcie jednotlivých experimentálnych parametrov medzi sebou. Okrem toho získané dáta sa vo väčšine prípadov dajú popísať pomocou polynomických rovníc, alebo - v komplikovanejších prípadoch - pomocou umelých neurónových sietí.
Pozrime sa teraz na talentový program L'Oréal - UNESCO Pre ženy; v jeho siedmom ročníku ste zvíťazili spolu s ďalšími dvoma laureátkami. Ako ste sa k nemu dostali?
Počula som o ňom ešte pred pár rokmi, ale vtedy bolo podmienkou účasti slovenské občianstvo. Preto som bola celkom milo prekvapená, keď som na konci minulého roka náhodou zistila, že organizátori rozšírili program aj o vedkyne cudzej štátnej príslušnosti, ktoré pôsobia na Slovensku. Rozhodla som sa dať tomu šancu a porovnať si tak úroveň mojej vedeckej práce s ostatnými.
Aké podmienky ste museli splniť?
Žiadosť na účasť v talentovanom programe zahŕňala viacero príloh vrátane popisu vedeckého projektu, motivačného listu, životopisu a zoznamu publikácií.
Obligátna otázka - čo pre vás táto výhra znamená?
Bola som veľmi prekvapená, keď som zistila, že som sa umiestnila ako prvá vo svojej sekcii Formálne vedy. Táto výhra ma opäť utvrdila v presvedčení, že vedec si nikdy nemá nastavovať latku nízko.
A na aký účel použijete výhru?
Väčšiu časť si odložím a potom sa podľa dane, ktorá mi z nej bude strhnutá, rozhodnem, na čo miniem zvyšok. Už dlhší čas sa snažím nejakú časť z príjmu dávať na charitu.
Poďme teraz k vášmu postdoktorandskému pobytu v Pekingu na Beijing University of Chemical Technology u medzinárodne uznávaného profesora Františka Šveca. Strávili ste tam rok a pol, čomu konkrétne ste sa venovali?
Pracovala som s monolitickými kolónami, vhodnými na separáciu látok v plynovej a kvapalinovej chromatografii. Podarilo sa mi získať skúsenosti, ako syntetizovať monolitické stacionárne fázy. Bežne som komunikovala so študentmi druhého vysokoškolského stupňa, ktorí cele pracovné dni trávili v laboratóriu, vrátane soboty. Tieto požiadavky školiteľa študenti vnímali ako samozrejmosť, aj keď efektivita ich práce bola napriek ich veľkej pracovitosti stále závislá od ich schopností. Veľká konkurencia na trhu práce a kultúrne zvyklosti mali obrovský vplyv na ich pracovné nasadenie.
Kde všade ste ešte takto boli?
V priebehu svojej vedeckej kariéry sa mi podarilo navštíviť aj iné štáty mimo Európy, napríklad aj Južnú Ameriku, kde skoro každý študent, ktorého som stretla, zažil lúpež či prepadnutie už v mladom veku. Okrem bezpečnostných problémov je tu aj fakt, že v afrických štátoch je štúdium na vysokej škole spoplatnené, a teda nie je pre väčšinu obyvateľov dostupné. Pre mladých ľudí bez pomoci rodiny je veľmi ťažké sa vypracovať k lepším životným podmienkam. Na rozdiel od mnohých krajín, kde je štúdium bezplatné a prakticky hocikto môže získať vzdelanie, si ho v spomínaných krajinách o to viac vážia.
Pozrime sa teraz na život na vašom ústave. Ako by ste ho opísali?
Odbor analytická chémia je na našej fakulte celkom populárny, aj keď sa k nám študenti cielene dostanú až počas inžinierskeho štúdia. Vážime si ich a snažíme sa pre nich vytvoriť príjemnú atmosféru na štúdium. Okrem toho vedenie aktívne podporuje rôzne spoločenské udalosti, a tiež aj propagáciu nášho ústavu na sociálnych sieťach. Bežnou udalosťou sú u nás aj prednášky odborníkov z praxe a zahraničných hostí, návštevy komerčných a štátnych laboratórií. Osobne sa vždy snažím modernizovať svoje prednášky a zahŕňať do nich aj vlastné skúsenosti z vybraných vedeckých disciplín. Často využívam pri tvorbe úloh pre študentov praktické problémy, jednak na otestovanie ich logického myslenia a teoretických znalostí, ale aj ako prípravu študentov na riešenie komplikácií, ktoré sa môžu pri vedeckej práci vyskytnúť.
A čo vaše vlastné štúdium? Ako si naň spomínate?
Vždy som sa rada učila nové veci, asi aj preto som zostala pracovať na univerzite. Ako každý pedagóg na vysokej škole, vždy poviem, že moje štúdium bolo oveľa náročnejšie (smiech). Bola som veľmi zodpovednou študentkou a mala som požičané všetky možné odborné knihy z knižnice. Veľa času sme trávili prípravou na semináre a laboratórne cvičenia. Rovnako, ako dnešní študenti, som sa stresovala pred skúškami a dôležitými písomkami; tiež si občas spomeniem, ako sme v nižších ročníkoch bežne využívali milimetrový papier na kreslenie grafov a USB kľúče boli úplnou novinkou.
Čo si celkovo myslíte o dnešných študentoch, ak by ste mali porovnávať s vlastnými študentskými časmi?
Majú oveľa viac možností, obzvlášť ak sú občanmi Európskej únie. Majú veľa príležitostí na štúdium a stáže v zahraničí, takisto na cestovanie a spoznávanie iných kultúr a tradícií. Osobne si myslím, že pre mladých ľudí je to veľmi dôležitým prostriedkom na rozšírenie vlastných obzorov a získavanie skúseností. Okrem toho je už bežný prístup k práci s modernou inštrumentáciou v rámci záverečných prác.
Spomeňme aj projekty. Akým najzaujímavejším ste sa doposiaľ venovali?
Nadviažem na záver predchádzajúcej odpovede - aj v mojom prípade je práca s modernou inštrumentáciou najzaujímavejšou časťou mojej vedeckej činnosti, preto neviem zdôrazniť konkrétny projekt. Naposledy som sa celé leto trápila s jednou komplikovanou separačnou metódou, už som s daným problémom nevedela vôbec pohnúť. V konečnom dôsledku mi pomohol odstup a práca na iných experimentoch, a potom sa všetky puzzle zložili do jedného správneho riešenia.
Vydali ste nejaké publikácie?
Momentálne ich mám viac ako dvadsať v karentovaných časopisoch. Snažím sa postupne zlepšovať úroveň svojej vedeckej práce a robiť čím ďalej, tým náročnejší výskum so stále väčším impaktom.
Ešte na záver prezraďte, čomu sa venujete vo voľnom čase?
V poslednom období sa snažím čo najviac čítať, vrátane beletrie; je to však vyvážené náučnou literatúrou. Občas mám rozčítaných niekoľko kníh naraz. Momentálne dočítavam jednu veľmi zaujímavú od Timothy Snydera, volá sa Cesta do neslobody (Rusko, Európa, Amerika). Plánujem jeho diela čítať aj ďalej. Veľmi odporúčam Mestskú knižnicu v Bratislave, ktorá ponúka široký vyber, nenáročný online katalóg a rezervačný systém, ako aj knižné novinky. Okrem toho ešte športujem a počúvam podcasty o kultúre a psychológii. Rada trávim čas so svojimi kamarátmi a blízkymi ľuďmi, tento rok ma očarilo aj spoločné hubárčenie. Pravdepodobne si ho tiež pridám do zoznamu koníčkov.
Text: Katarína Macková
Foto: L'Oréal - UNESCO Pre ženy