Vysokoškolský umelecký súbor Technik oslávil 70 rokov
Jeho identita sa začala formovať pred sedemdesiatimi rokmi, prešlo ním viac ako tritisíc členov a má „na svedomí“ takmer stovku manželstiev. Priateľstvá sa nedajú zrátať a stále nás teší svojou jedinečnou umeleckou činnosťou.
„Som Technik. Ten Technik, ktorý za sebou ťahá dlhú, bohatú a jedinečnú históriu. Snažím sa zlepšovať a stále na sebe pracovať. Mám mnoho tvárí. Viem spievať, hrať aj tancovať. Cítim sa byť stále mladý , ale už si aj čo-to pamätám. Je vo mne kolobeh, ktorý plynie. Mám náruč na privítanie, ale i ruku na rozlúčku. Posúvam ďalej akýsi štát v štáte s nemiernym bohatstvom a dedičstvom. Po roku príprav, nácvikov, zhrávok, zdokonaľovania sa, prekonania samého seba predstupujem pred vás s pokorou a úctou ukázať sa, aký som v sedemdesiatročnom veku. A to všetko, milí moji, vďaka vám. A preto - venované vám.“ Tak zneli slová, ktoré privítali divákov počas výročných predstavení súboru Technik.
V číslach
Rok 1953 bol rokom, kedy sa začala vytvárať identita Technikára. Identita spojená so schopnosťou vnímania reálnych hodnôt. Kultivovania kolektívnej pamäte, ktorá vo všetkej pokore znesie chvíle slávy aj zlyhania.
Za sedemdesiat rokov existencie prešlo TECHNIKom viac ako tritisíc členov. Navštívilo sa viac ako tridsaťpäť krajín sveta, vytvorilo množstvo programových čísiel, večerných programov, umeleckých diel, spotrebovalo sa veľa papiera na partitúry, vydali sa nové CD nosiče, ušili nové kroje, vytvorilo sa nespočetne mnoho priateľstiev a uzatvorilo deväťdesiatdeväť technikárskych manželstiev vo folklórnom súbore.
Komorný orchester
Priniesol divákom hodnotné diela A. Vivaldiho, J.S. Bacha, E.Elgara, L. Andersona. Pravidelne ich počas svojich koncertov vtiahol do sveta vážnych diel rôznych štýlových období, ale trvalé miesto v nich mala a má aj tvorba slovenských skladateľov.
Pritom nejde len o skladby renomovaných autorov, ale orchester dáva príležitosť, často v premiére, prezentovať sa aj menej známym tvorcom. Pod dlhoročnou taktovkou Mirka Krajčiho si orchester našliapol do ďalších úspešných rokov existencie.
Spevácky zbor
Po celý rok prinášal množstvo zaujímavých projektov. Je výnimočný, pretože jeho ambíciou je meniť tradičné predstavy publika o klasickom vystúpení speváckeho zboru. Prekvapuje netradičným repertoárom, zaujímavou formou interpretácie a kontaktom s divákom. V repertoári ponúka diela sakrálnej hudby, starej hudby, skladby súčasných skladateľov, džezové aranžmány, úpravy ľudových piesní. Stále pokračoval v jeho autorskom projekte Online knižnice, ktorý je určený pre zbory, zborových spevákov alebo ľudí, ktorí chcú spievať.
Najnovšie ponúkol aj večerný program Koncert zmyslov, počas ktorého zažili diváci všetko, čo dokáže ľudský hlas. Zažili meditáciu aj smiech, radosť aj smútok. Hralo sa na pohároch aj pri vôni eukalyptového lesa. Zaznela skladba v úplnej tme, pričom diváci si jej názov prečítali hmatom v Braillovom písme. Spievalo sa, šepkalo aj kričalo. Veľký potlesk bol ocenením nielen pre účinkujúcich, ale aj pre dirigentku Petru Torkošovú. Pod jej pôsobením sa zbor vypracoval na vysokú umeleckú úroveň. A otvoril si ďalšie cesty na zaujímavé spolupráce.
Folklórny súbor
Počas sedemdesiatročného obdobia sa rozmanitosťou zaplnila aj jeho krojáreň; od Záhoria až po Zemplín si svoje miesto našli nielen kroje, ale aj hudba a piesne, ktoré sme zabalili do jedného celku na CD nosič pod názvom Tie naše. Pod dlhoročnou taktovkou Štefana Molotu vyšiel pri príležitosti výročia ďalší hodnotný titul, na ktorom sa podieľala ľudová hudba, dievčenská a mužská spevácka skupina pod vedením Mirky Záhumenskej.
Predstavili sa nové programové čísla V malej Pešti z Novohradu, Kolesá z Čierneho Hronu, Tance z Poproča, Čardáš z Turzovky, Spevy z Rejdovej, Hudba z Podpoľania, oprášili sa čísla z histórie Na Hrone, Dribna z Kyjova, Raslavické polky. Vyvrcholením bolo číslo viacerých generácií muzikantov. Na javisko sa postavila prvá ľudovka pod vedením Gabriela Schustera, ľudová hudba Jána Stupku, primáška Dada Hrnčířová, Petra Vraňáková, primáši Juraj Murín a Jozef Hudák. Spoločne vytvorili nezabudnuteľné programové číslo pod názvom Pocta hudbe, ktoré si na všetkých vystúpeniach vyslúžilo neutíchajúce „standing ovation“.
Môj obdiv a úctu venujem vám všetkým, ktorí ste dali TECHNIKu svoje srdce. Spoločnými silami a odhodlaním sme vytvorili výnimočnú technikársku rodinu. Ďakujem za pomoc, priazeň a podporu našej alma mater. Už sedemdesiat rokov stojí za našou prácou. A na záver ďakujem generáciám, lebo bez nich by sme dnes neboli a nemohli kráčať ďalej.
Text: Ľubica Mešková
Foto folkloristov: Matúš Lago, ostatné: archív