Slováci by mohli byť svetovou triedou
Sme veľmi pracovitý národ, len škoda, že si svoju prácu viac nevážime. Tiež máme veľký problém so zbytočnou byrokraciou, hovorí náš absolvent, úspešný stavebný projektant Ján Laco. Bol nominovaný na svetovú cenu FIB za prácu na mostných konštrukciách.
Pán Laco, začnime rovno tou cenou FIB, na ktorú vás nominovalo Spojené kráľovstvo. Priblížite nám ju?
FIB je skratka pre Fédération Internationale du Béton (Medzinárodná betonárska federácia) so sídlom vo švajčiarskom Lausanne. Je to organizácia, ktorá sa zaoberá výskumom betónových konštrukcií a implementáciou výskumu do praxe. Sám som členom dvoch pracovných skupín. FIB udeľuje okrem iných ocenení každé dva roky aj ocenenie pre mladých inžinierov (do 40 rokov) v dvoch kategóriách: výskum, a tiež dizajn a zhotovenie, v ktorej som bol nominovaný ja.
S čím ste boli nominovaný?
Primárne s mojou prácou na projekte v Hong Kongu. Výsledky som už medzičasom zistil, bohužiaľ som bol neúspešný. Napriek tomu je aj samotná nominácia za Spojené kráľovstvo veľká prestíž. Samozrejme, že sklamanie tam bolo, ale aj tak som vďačný.
Poďme k Vášmu štúdiu na našej Stavebnej fakulte STU. Ako si naň spomínate?
Vyštudoval som odbor Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby na bakalárskom, a následne na inžinierskom stupni, bolo to dosť náročné štúdium. Mnohé skúšky, ale aj zápočty si doteraz veľmi dobre pamätám. Napriek tomu boli to pekné časy, študentský život má svoje čaro. Spomínam na toto obdobie v dobrom.
Akej téme ste sa venovali na doktorandskom štúdiu?
Týkala sa krátkodobej ochrany predpínacieho materiálu proti korózii a vplyvu týchto protikoróznych prostriedkov na statické pôsobenie konštrukcií. Dopyt na výskum prišiel zo strany zhotoviteľa, ktorý čelil neobvyklým požiadavkám tohto charakteru v Poľsku. Téma mala aj pomerne rozsiahly experimentálny program. Výsledky boli veľmi dobre prijaté odbornou verejnosťou, výskum sa mi podarilo publikovať aj v niekoľkých prestížnych žurnáloch v Spojených štátoch. Spomenul by som American Concrete Institute (ACI) Structural Journal alebo Journal of Bridge Engineering publikovaný American Society of Civil Engineers (ASCE).
Kam viedli vaše kroky po ukončení štúdia?
Na inžinierskom stupni som promoval v roku 2010. Už v študentských časoch ma to veľmi ťahalo k mostom, no v tej dobe na Slovensku vrcholila s oneskorením ekonomická kríza z roku 2008. Takže bežný absolvent vtedy slovenské projekčné firmy príliš nezaujímal. Ako zadné vrátka som si dal prihlášku na doktorandské štúdium. Spravil som prijímací pohovor a začal sa venovať svojej dizertačnej práci na Katedre betónových konštrukcií a mostov. Popritom som na menšie úväzky praxoval v rôznych stavebných firmách, prevažne u zhotoviteľov dopravných stavieb. Boli to jedinečné skúsenosti pre čerstvého absolventa. Po ukončení doktorandského štúdia som krátko pracoval v jednej projekčnej kancelárii, odkiaľ onedlho viedli moje kroky do Spojeného kráľovstva.
Celkovo ste strávili veľa času v zahraničí. Ako si naň spomínate, čo Vám to obdobie dalo?
Považujem to za jedno z najzásadnejších rozhodnutí v mojej kariére. Tak, ako ma to ťahalo k mostom už od študentských čias, rovnakom ma to ťahalo do zahraničia. Po náročných pohovoroch som získal prácu Assistent Engineer v Anglicku, za šesť a pol roka som prešiel viacerými pozíciami až na úroveň Principal Engineer. Okrem toho, že mám status Chartered Engineer a som členom Institution of Civil Engineers, som mal možnosť pracovať na úžasných mostoch naprieč celým svetom. Na projektoch som mal rôzne roly od zodpovedného projektanta cez projektového manažéra až po radového inžiniera. Bol som všade tam, kde ma bolo treba, a nikdy som nehľadel na to, či som vedúci alebo člen tímu. Za tie príležitosti som najviac vďačný. Komunikácia v anglickom jazyku bola už len čerešničkou na torte. Treba však povedať, že to nie sú len technické skúsenosti, čo som nadobudol, ale najmä manažérske.
Ak by ste mali porovnať fungovanie stavbáriny u nás a v zahraničí, čo sa zhoduje, čo sa líši, čo by sme mohli zlepšiť...?
Vo všeobecnosti sú Slováci veľmi pracovitý národ, len škoda, že si svoju prácu viac nevážia; tiež ju majú problém správne „predať“. Ak by sa toto zlepšilo, vedeli by sme byť svetová trieda. Tiež vnímam na Slovensku veľký problém so zbytočnou byrokraciou. Uznajte sami, že keď expedujete nejaký projekt dopravnej infraštruktúry a musíte to vyexpedovať v papierovej forme v deviatich identických kópiách, pričom každý výkres musí byt opatrený pečiatkou a podpísaný, je to trošku na hlavu. Je to strata času a trpia tým naše lesy.
Máte bohaté skúsenosti so statikou mostov. Môžete to priblížiť tak, aby tomu porozumel aj laik?
Mosty sú ťažká téma. Rád sa o nich zhováram s mojou rodinou, za tie roky niečo pochytila aj moja manželka. Môj posledný úspech bol vysvetliť laikom, že tie káble na Moste SNP nie sú na okrasu, ale majú aj svoju funkciu. Na jednej strane sú mosty konštrukcie, z ktorých každá je svojím spôsobom jedinečná. Na druhej strane sú tam určité prvky, ktoré sa stále opakujú. Osobne sa mi páči, že ma vždy niečo na mojej robote prekvapí.
Stojíte si za výberom svojho povolania? Zmenili by ste spätne niečo?
Mňa si moje povolanie vybralo samo. Tá cesta bola kľukatá a nikdy by som nebol povedal, že sa ocitnem tam, kde som. Cítim obrovskú zodpovednosť voči svojej robote aj úspechom. Rád sa rozprávam so študentmi, keď je príležitosť, a snažím sa ich presvedčiť, že sa toho netreba báť. Nezmenil by som nič. Všetko je tak, ako má byť.
Poďme k vašim oceneniam. Aké ste doposiaľ získali, ktoré si najviac ceníte?
Teraz budem trochu neskromný. Ocenenia som zbieral už počas doktorandského štúdia. Počas môjho pôsobenia v Spojenom kráľovstve som okrem FIB nominácie získal dve ocenenia, na ktoré som mimoriadne hrdý. Prvým je Recognition for Outstanding Reviewer od Journal of Bridge Engineering. Keď mi vypublikovali článok o mojom výskume, následne som sa stal ich recenzentom, toto ocenenie je za moju prácu recenzenta. Druhé, ktoré som získal, bola interná cena v rámci firmy za projekt v Hong Kongu, na tomto projekte som spravil veľmi sofistikovanú nelineárnu analýzu. Mal som okolo seba skvelý tím, no hlavná časť tej analytickej roboty bola na mne. Vo firme, kde som pracoval, je cez 600 mostárov po celom svete. Za tento projekt som získal cenu za Technical Excellence.
Kde momentálne pôsobíte a čím sa zaoberáte?
Všetkým nám zasiahla do života pandémia. S manželkou sme sa rozhodli vrátiť na Slovensko a skúsiť predať zahraničné know-how tu u nás. Založili sme firmu D-Phase, zaoberáme sa najmä projekciou dopravných stavieb, ale aj statikou pozemných stavieb. Poskytujeme celý rad odborných služieb, našim klientom pomáhame s manažovaním náročných projektov.
Čím sa okrem stavbáriny zaoberáte? Aké máte záľuby a plány do budúcnosti?
Mojou záľubou je moja práca, vo voľnom čase recenzujem články, alebo sa ďalej vzdelávam. Okrem roboty väčšinu môjho života vypĺňa moja rodina, rád trávim voľný čas so synom a manželkou. Po profesionálnej stránke je mojím ultimátnym cieľom pozdvihnúť našu profesiu na Slovensku. Tiež sa snažím vybudovať dôveryhodnú organizáciu schopnú vypracovať tie najnáročnejšie projekty nielen na Slovensku, ale na celom svete.
Text: Katarína Macková
Foto: archív Jána Laca, D-Phase