Rovnosť príležitostí nie je o vtipných nezmysloch, ale o chodení do práce s úsmevom
Naším cieľom je zamerať sa na objektívne, racionálne a pragmatické ciele, ktoré zlepšia pracovné podmienky pre všetkých na STU, hovoria vedúca pracovnej skupiny pre rodovú rovnosť Lucia Bírošová a jej člen Milan Husár.
Začnime samotným pojmom rodová rovnosť, respektíve rovnosť príležitostí; na jednej strane je tu význam jednoznačný, ale zároveň aj dosť komplikovaný. Ako by ste ho definovali?
LB: V súčasnosti vami uvedený prvý pojem vyvoláva v spoločnosti veľké diskusie, ba priam až rozpory; niektorí si pod ním, extra na akademickej pôde, predstavia, že cieľom je vyrovnanie počtu mužov a žien (aj na vedúcich pozíciách) za každú cenu, bez ohľadu na odbornosť. Iní za tým zasa vidia akúsi „modernú západnú progresívnu“ agendu, ktorá nás bude nútiť napríklad do budovania toaliet pre xy rodov či podobné pre mňa vtipné nezmysly. V skutočnosti však zahŕňa skôr rovnosť príležitostí a nediskrimináciu, to, aby sa každý na pracovisku cítil nielen bezpečne, ale aj príjemne, aby sme šli ráno do práce s úsmevom.
MH: Lepší je ten názov rovnosť príležitostí, nakoľko prvý pojem v našom verejnom diškurze signalizuje isté ideologické pozadie, ktoré býva zneužívané. Cieľom našej pracovnej skupiny od začiatku bolo zamerať sa na objektívne, racionálne a pragmatické ciele, ktoré zlepšia pracovné podmienky pre zamestnankyne, zamestnancov, doktorandky, doktorandov, študentky a študentov na všetkých súčastiach STU. Ako technická univerzita vždy mala a aj bude mať väčšie zastúpenie mužov, ako žien, či už medzi študentmi, tak aj zamestnancami, ale tento pomer sa postupne vyrovnáva a naším cieľom je napomôcť dosahovať rovnováhu v rámci pracovného a súkromného života, kariérneho postupu, ale aj v rámci výskumu a výučby.
Poďme teda konkrétnejšie. Ako sa rovnosť príležitostí vo všeobecnosti týka vzdelávania, zamestnania...?
LB: Keď sa na to pozriete komplexne, mnohokrát už deti sú vedené k určitým rodovým stereotypom, nielen v rodinách, ale aj v škole. Štúdie poukazujú na to, že napríklad v prípade matematiky sú viac vyzdvihovaní chlapci, a teda sú aj viac vedení k technickým vedám. Dievčatá bývajú často vedomky či nevedomky už učiteľmi na základných a stredných školách smerované skôr k humanitným predmetom. Aj to môže byť dôvodom, prečo máme na technike viac chlapcov ako dievčat, s výnimkou Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, Fakulty architektúry a dizajnu a Ústavu manažmentu.
MH: Tu by som doplnil krátku štatistiku portálu LinkedIn, ktorá ukazuje, že globálne asi len tretina vedúcich pozícií je obsadená ženami, a toto platí v západnom svete (USA 37 % a Kanada 35 %). U nás je situácia pravdepodobne minimálne podobná.
Pred časom, v roku 2021, sme na STU prijali Stratégiu rodovej rovnosti. Môžete ju priblížiť?
LB: Je to dokument sumarizujúci aktuálnu situáciu v oblasti rodovej rovnosti na našej univerzite s návrhom aktivít a opatrení do budúcna; od neho sa odvíja aj nami pripravovaný akčný plán, ktorý už bližšie špecifikuje pripravované aktivity.
MH: Ide o viac formálny dokument, ktorý tvorí akýsi rámec pre túto problematiku na STU ako verejnej vysokej škole. Očakáva sa, že nielen univerzity, ale aj mnohé iné verejné inštitúcie a municipality si tieto dokumenty budú spracovávať a podľa nich konkretizovať, čo a ako chcú dosiahnuť.
Predpokladám, že jej predchádzala nejaká analýza... ako prebiehala, čo všetko sa skúmalo?
LB: Áno, jednak analýza zastúpenia mužov a žien na celej STU, a to nielen v prípade zamestnancov, ale aj študentov. Týkala sa aj zastúpenia z hľadiska kariérneho rastu, v akademických orgánoch či vedenia vedeckých projektov. Tiež boli analyzované všetky aktivity, ktoré prebiehali na našej univerzite v rámci rovnosti príležitostí. My sme pri príprave stratégie ešte nefigurovali.
Poďme teda k pracovnej skupine pre rodovú rovnosť, ktorú máme na STU. Ako vznikla, kto sú jej členovia, čo presne je náplňou jej činnosti, aké ciele má vytýčené...?
LB: Celé sa to začalo v máji 2022, kedy ma oslovil pán prorektor Strémy s tým, či by som nechcela byť jej vedúcou a pripravovať rôzne aktivity vrátane akčného plánu v tejto oblasti. Ja som mikrobioloigička, a toto bola pre mňa viac-menej neznáma oblasť, jediné, z čoho som mohla čerpať, boli vlastné skúsenosti. A keďže to bola výzva „pričuchnúť“ aj k niečomu novému a svojím spôsobom pomôcť iným, tak som ju prijala.
MH: V mojom prípade to bolo obdobné, impulz prišiel zo strany prorektora Strémyho, a následne sme sa stretli v užšom kruhu na podujatí Trendy R&D STU 2022. Začali sme sa baviť o tom, čo je naším cieľom, čo chceme, a najmä čo vieme dosiahnuť. Už za tento krátky čas sa podarilo zopár vecí, čo nás teší a dáva istú nádej, že pracovná skupina má zmysel.
Ako vznikalo zloženie?
LB: Pri prvých členoch mi pomohol prorektor Strémy, ktorý oslovil doktora Husára z Ústavu manažmentu, Ing. Ostrihoňovú z Fakulty elektrotechniky a informatiky a doktora Starečka z Materiálovotechnickej fakulty so sídlom v Trnave. Ja som sa na jednej našej akcii zoznámila s prodekankou Čerešňovou z Fakulty architektúry a dizajnu, s ktorou sme tiež našli spoločnú reč a pridala sa k nám. Neskôr k nám prišla doktorka Cepková zo Strojníckej fakulty a Ing. Ries z Fakulty informatiky a informačných technológií.
Máte aj nejakých študentov či doktorandov?
LB: Áno, náš tím výborne dopĺňajú Ing. Záňová z Fakulty elektrotechniky a informatiky a Bc. Vašečková zo Stavebnej fakulty. Hoci sa naša skupina nestretáva na pravidelnej báze, keďže každý z nás je značne zaneprázdnený svojou prácou (toto je skôr taká „dobrovoľníčina“), stretávame sa skôr vtedy, keď je to potrebné, a zväčša online.
Čo presne máte v „náplni práce“?
LB: Našou náplňou je jednak pripraviť akčný plán rovnosti príležitostí na STU, a jednak ho postupne napĺňať. Čiže monitoring situácie a povedomí v tejto oblasti, príprava prednášok, seminárov a školení. Tento rok sme pustili do obehu krátky dotazník, kde sa zamestnanci a doktorandi mohli aj vyjadriť k danej problematike. V rámci vedy sme pripravili zoznam pomocných otázok, ktoré si aplikanti grantových schém, ako napríklad Horizont, môžu položiť a ktoré by im mali pomôcť pri príprave projektu v časti týkajúcej sa rodovej rovnosti. V rámci prípravy nového Pracovného poriadku STU sme navrhli zaviesť po dohode s nadriadeným možnosť práce z domu pre rodičov s deťmi. V novembri sme organizovali seminár, kde prednášajúci diskutovali o vzťahoch na pracovisku a etikete. V podobných aktivitách plánujeme ďalej pokračovať a, samozrejme, sa zamerať viac aj na študentov.
S kým a akým spôsobom koordinujete svoje aktivity?
LB: V prvom rade vždy diskutujeme s vedením univerzity, ale aj jednotlivých fakúlt. Okrem toho máme aj poradné grémium pozostávajúce aj z ľudí mimo STU. Tiež spolupracujeme aj s inými univerzitami, mnohé z nich majú v tejto oblasti väčšie skúsenosti a s ich zástupcami máme dobré vzťahy.
Keď spomíname vzťahy na pracovisku, máme v tomto duchu etické kódexy?
LB: Etický kódex študentov existuje a Etický kódex zamestnancov je momentálne v schvaľovacom konaní.
Naša univerzita býva s vedkyňami úspešná aj v mnohých výskumných súťažiach. Vieme si uviesť zopár konkrétnych?
LB: Často sme úspešní v každoročnej súťaži L´Oréal - UNESCO Pre ženy vo vede - Xiaolu Hou, Olga Vyviurska, Zuzana Barbieriková, Mariana Derzsi a podobne. Spomeniem Vedkyňu roka SR 2015 Moniku Rychtárikovú aj Slovenku roka 2019 v kategórii Veda a výskum Danielu Hudecovú. Mnoho žien z STU získava ocenenia udeľované rôznymi národnými, ale aj medzinárodnými spoločnosťami. To by bol dlhší zoznam.
Vieme si priblížiť, aké podujatia v duchu rovnosti príležitostí, respektíve zlepšenia postavenia žien vo vede sa u nás pripravujú univerzitne a aké pripravujú jednotlivé fakulty?
LB: Pán rektor pri príležitosti dňa žien a dievčat vo vede (11.2.) udeľuje ocenenie vedkyniam z STU za výsledky ich výskumnej činnosti; na jednotlivých fakultách je to individuálne. Fakulta informatiky a informačných technológií každoročne usporadúva takzvaný Girls Day. Na Strojníckej fakulte sa pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa žien zapojili do iniciatívy združenia Ženy a matematika (zoskupuje ženy, ktoré pôsobia vo vede a matematike) a dámy sa obliekli do červenej farby, aby zvýraznili a podčiarkli, že opak je pravdou a žien vo vede je stále dosť. Zároveň týmto gestom vyjadrili podporu všetkým mladým ženám či študentkám, ktoré zvažujú svoju profesionálnu kariéru vo vede.
Čo konkrétne podniká naša univerzita, aby ženám uľahčila, respektíve aspoň čiastočne eliminovala výpadok z vedeckej práce a kariéry počas materstva, okrem zriadenia našej materskej škôlky?
LB: Ako som už spomenula, nový pracovný poriadok, ktorý je momentálne vo fáze schvaľovania, môže takémuto výpadku pomôcť. Ináč v súčasnosti je to skôr na individuálnej báze jednotlivých vedúcich pracovníkov; z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že mne vedenie fakulty spolu s mojím vedúcim v tejto oblasti vyšlo veľmi v ústrety. Je pravda, že tomu dosť napomohla aj situácia (pandémia aj rekonštrukcia našej budovy), kedy som mala v niektoré dni umožnený aj home office a mohla som do práce nastúpiť po troch mesiacoch materskej. Viem, že niektorí vedúci umožnia aj zníženie úväzku rodiča, aby si vedel zladiť pracovný a súkromný život. Samozrejme, možnosť práce z domu nie je vždy možná, dosť závisí od pracovnej náplne, ak niekto musí byť v labáku päť dní v týždni, je to dosť problém, ale práve preto je to na zvážení priameho nadriadeného, ktorý by mal vedieť situáciu zhodnotiť.
MH: Taktiež sa domnievam, že je to najmä o dohode medzi vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami. Pracovný poriadok teraz nedávno umožnil prácu z domu na štyri dni do mesiaca, ale stále je možnosť po individuálnej dohode tento počet navýšiť. Na mojom pracovisku sme mali a máme niekoľko kolegýň na materskej a vo všetkých prípadoch bolo vedenie ústavu, ako aj oddelenia nadmieru ústretové, čo isto tvorí zaujímavý pracovný benefit.
Sú v projektoch a grantoch, o ktoré sa uchádzame, aj podmienky deklarovať dodržiavanie rodovej rovnosti?
LB: Áno, najmä medzinárodné projekty si to vyžadujú.
MH: Dnes už ide o štandard, avšak väčšinou to zostáva v rovine vyrovnaného počtu osôb oboch pohlaví. Postupne je čoraz viac potrebné aj kvalitatívne vysvetliť, ako bude podporená rovnosť príležitostí, čo je pomerne nová vec. V tomto veľmi pomáha už spomínaný zoznam pomocných otázok, ktoré si aplikanti grantových schém môžu pozrieť a malo by im to pomôcť sa k tejto téme fundovane vyjadriť.
Poďme k vyššie spomínanému dotazníku medzi zamestnancami a doktorandmi; ako prebiehal a ako dopadol?
MH: Dotazníkový prieskum prebiehal v termíne od 17. mája tohto roka do asi polovice júna, pričom bolo zozbieraných 291 odpovedí. Krátko predtým bola distribuovaná aj testovacia verzia a dostali sme sumárne približne 500 odpovedí. Zaoberal sa vo všeobecnej rovine otázkami vnímania rodovej rovnosti a politík rovnosti príležitostí na pracovisku, a taktiež sme sa prostredníctvom neho pýtali, či respondenti zažili nejakú formu obťažovania na pracovisku (približne štvrtina uviedla, že sa s nejakou už stretla). V závere boli položené dve otvorené otázky cielené na zber námetov na ďalšiu prácu a návrhy opatrení.
Boli tie námety efektívne?
MH: Áno, tu nás potešilo, že veľká väčšina návrhov bola veľmi konštruktívna a ako pracovná skupina sme sa s nimi zhodli a potvrdili si, že smer, ktorým sa uberáme, je v súlade s predstavami zamestnancov. Tieto odpovede nám pomôžu v príprave spomínaného akčného plánu a pri implementácii jeho aktivít v budúcnosti.
Sú aj nejaké gramatické snahy vzhľadom na rozdelenie rodov v slovenčine? Postrehla som, že Vedec roka sa zmenil na Vedeckú osobnosť roka...
LB: Áno, došlo k zmene na rodovo neutrálne označenie. V podstate takým podnetom bola petícia doktorky Sofie Trommlerovej z Univerzity Komenského, ktorá sa už dlhší čas snaží dosiahnuť túto zmenu na národnej úrovni v rámci udeľovania ocenenia Vedec roka.
Ako táto iniciatíva vznikla?
LB: Najmä z toho pohľadu, že keď sa niekoho spýtate na vedca roka, mnohokrát si v prvom momente ľudia vybavia muža. Rodovo neutrálne oslovenie by tomuto malo predchádzať. Rovnako aj niektoré fakulty pristúpili k podobnej zmene, napríklad Fakulta chemickej a potravinárskej technológie má Pedagogickú osobnosť roka. Čo sa týka iných gramatických zmien, napríklad v legislatívnych dokumentoch, tie sa príliš neplánujú a ani ja sama nie som tomu príliš naklonená. Pre slovanské jazyky je vo všeobecnosti typické používanie generického maskulína a ja v tom nevidím nič zlé.
Poďme k záujmu o štúdium technických vied zo strany dievčat a chlapcov, ktorý sme si už vyššie načrtli; zámerom je, predpokladám, „dorovnať“ nepomer. Aké sú naše snahy v tomto smere?
LB: No ja by som povedala, že v poslednej dobe čelíme skôr celkovému zníženému záujmu deciek o technické vedy ako také, pretože sú tu nie príliš obľúbené predmety, ako matematika, fyzika, chémia, čo je veľká škoda. V tejto oblasti sa všetky fakulty snažia o propagáciu medzi stredoškolákmi. Naším cieľom ani nie je teda nejako dorovnať nepomer a na STU máme aj fakulty, kde je tento pomer opačný. Skôr nám ide o to, aby mladí ľudia zasa objavili čaro technických smerov. Koniec koncov, keď si pozrieme štatistiky, naši absolventi sú pomerne úspešní v hľadaní zamestnania, a to nielen v odbore, ktorý vyštudovali.
MH: Naša univerzita, ako aj mnohé iné školy, zápasí s nižším záujmom uchádzačov z mnohých príčin, ale trendy sa pomaly obracajú a mnohé krajiny zaznamenávajú zvýšený záujem o takzvané STEM disciplíny (science, technology, engineering, and mathematics). Verím, že sa to ukáže čoskoro aj na STU a prostredníctvom aktivít, ako Aj Ty v IT či L´Oréal - UNESCO Pre ženy vo vede, ako aj aktivít našej pracovnej skupiny, bude narastať celkový počet študentov aj študentiek.
Poďme teraz k respondentom. Čomu sa venujete na našej univerzite, aké sú vaše odbory a vaša cesta k nim?
LB: Ja v súčasnosti pôsobím ako vedúca Oddelenia výživy a hodnotenia kvality potravín na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, kde sa výskumne venujem mikrobiologickej bezpečnosti potravín, najmä výskytu, vzniku a šíreniu vybraných rezistentných baktérií v potravinovom reťazci. Mikroorganizmy a choroby ma zaujímali v podstate od detstva a aj vďaka mojej mame, ktorá je absolventkou našej fakulty, bola tá voľba viac-menej jasná. Takže aj keď som k chémii nijako extra neinklinovala, nakoniec som sa rozhodla pre techniku.
MH: Pracujem na Ústave manažmentu STU na Oddelení priestorového plánovania ako odborný asistent. Odbor je príbuzný architektúre a urbanizmu, ale prináša istý celistvejší a komplexnejší pohľad na mesto, aké procesy v ňom prebiehajú a ako sa ľudia v meste a na vidieku správajú. Mám ukončené Gymnázium Jura Hronca, čiže mám istý základ v IT; nové technológie a ich využitie v mestách ma fascinuje, nielen omieľanie slov, ako blockchain či teraz umelá inteligencia, ale ako konkrétne vieme neinvazívne zlepšovať život v mestách drobnými zmenami a zásahmi.
Na záver prezraďte ešte svoje plány do budúcnosti a záľuby, ktorým sa venujete vo voľnom čase.
LB: Prežiť… (smiech). Tých plánov je vždy veľa, času ale o dosť menej, momentálne taký najbližší je úspešne ukončiť inauguráciu a doviesť k úspešnej obhajobe ďalšiu doktorandku. O dlhodobejších ani nechcem hovoriť, lebo ako sa vraví, človek mieni, pánboh mení. No a voľný čas, toho je v posledné dni ako šafranu. Pre mňa je najlepším relaxom stretávanie sa s priateľmi a čítanie detektívok.
MH: Budem veľmi rád, ak sa mi podarí úspešne habilitovať a pokračovať v práci na STU, nakoľko ma napĺňa, najmä venovanie sa študentom. Moje záľuby sú čítanie, práca okolo domu a na záhrade či posilňovňa. Mnohé moje pracovné aktivity sú v podstate na pomedzí hobby a práce, čo ma teší a dúfam, že mi tento entuziazmus vydrží čo najdlhšie.
Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentov