Robot nikdy nebude dokonalý. Presne tak, ako ani ľudia
Vždy bude potrebný človek na údržbu a riadenie softvéru, ktorý danému robotovi prislúcha. A tiež sa nezaobídeme bez človeka, ktorý bude vedieť „naskočiť“ a pracovať, ak robot z prevádzkových dôvodov prestane fungovať, hovorí študentka výrobných systémov a manažérstva kvality na SjF STU Simona Obrtáčová.
Simona, na rozhovor mi vás odporučili najmä pre vaše výborné študijné výsledky. Povzbuďte spolužiakov a spolužiačky. Čo vás motivuje?
Počas semestrov som sa snažila splniť si svoje povinnosti, ako je vypracovanie a odovzdávanie zadaní načas a podobne. Avšak, ako skoro každý študent na vysokej škole, ani ja sa neučím zo skrípt pravidelne. Nie je to žiadne tajomstvo, že keď príde študent na vysokú školu, odvykne sa učiť pravidelne; učí sa skôr nárazovo na konci semestra počas skúškového obdobia. Som na tom presne rovnako. Lenže keď príde skúškové, pre mňa to znamená kopu hodín strávených nad knihami, čiže všetok voľný čas som si čerpala cez semester. A potom sa to pre mňa začína meniť na drinu, ktorú som si odkladala. Takže za mojimi výsledkami je kopa driny hlavne počas skúškového obdobia. Hlavným motivátorom je vyplácanie motivačného, respektíve prospechového štipendia raz ročne. Myslím si, že nikoho nič viac nepoteší, ako finančná podpora od štátu/školy za snahu, ktorú samotný študent vynaloží. Samozrejme, nie je to len o peniazoch, ale aj o tom, čo chce človek vo svojej budúcnosti dosiahnuť.
Prezradíte nám viac o vašej diplomovej práci v prostredí robotických štruktúr pre spoločnosť ABB? Ako prebiehala jej tvorba, na základe čoho ste si zvolili tému?
Na začiatku som bola odhodlaná pokračovať v tej, ktorú som si zvolila ako bakalársku prácu. Počas štvrtého ročníka som si podala životopis do spoločnosti ABB, s.r.o., kde ma po pohovore zobrali do kolektívu medzi aplikačných inžinierov a postupne som začala rozmýšľať nad tým, ako by bolo možné spojiť prácu s písaním mojej diplomovky. Informovala som sa teda u môjho nadriadeného, či je možné, aby som svoju diplomovú prácu vypracovala vo firme, a či by bol on sám ochotný pomôcť mi s vytvorením témy. Bola som milo prekvapená, nakoľko nebol žiadny problém ani s tým, že sa to bude týkať firmy, ani s vytvorením témy pre moju záverečnú prácu.
Môžete nám dať konkrétnejšie informácie?
Bohužiaľ, samotná téma sa týka vytvorenia konkrétneho robotizovaného pracoviska, a teda kvôli diskrétnosti a na žiadosť firmy jej meno nie je možné zverejniť. Keďže aj práca, ktorú robím vo firme, sa taktiež týka vytvárania robotizovaných pracovísk a následných simulácií, vytvárania malých konštrukcií a podobne, je pre mňa vcelku jednoduché dané pracovisko zostaviť. A to aj vďaka tomu, že sa môžem ohľadom práce poradiť s mojím nadriadeným, ktorý je v súčasnosti aj mojím konzultantom diplomovej práce. Tiež sa môžem poradiť aj s kolegami, a tak zabezpečiť, že v konečnom dôsledku bude výsledok mojej práce zrealizovateľný.
Ako by ste laikovi vysvetlili, čo znamená programovanie robotov?
Daný robot je telo, do ktorého príslušným kódom programu zadávame akoby rozum, podľa ktorého vie vykonávať pohyby, ktoré od neho požadujeme. Samotné programovanie sa delí na dve časti, online a offline. To prvé znamená, že pomocou programu dávame do pohybu robota priamo na pracovisku, kde bude pracovať. Offline programovanie zasa prebieha pomocou programu mimo pracoviska, čiže bez použitia reálneho robota, a nakoniec je odladený kód programu prenesený priamo z počítača do riadiaceho systému robota, ktorý je použitý na konkrétnom pracovisku.
Priblížte nám svoju doterajšiu pracovnú skúsenosť v spoločnosti ABB. Ste tam spokojná?
Zatiaľ sa - ako brigádnička - mnohému učím od svojich kolegov. Napriek tomu, že nemám veľa skúseností, od začiatku mojej práce sa venujem vytváraniu simulácií v programe Robot Studio. Keďže som doteraz nemala žiadnu skúsenosť s prácou v robotickom programe, bola to pre mňa výzva sa niečo také naučiť a pochopiť logiku vytvárania simulácie. Tým nechcem nijako naznačiť, že za rok, čo pracujem v ABB, som expert na prácu s programom Robot Studio (smiech). Samozrejme, s každou novou simuláciou prichádzajú aj nové skúsenosti a prekážky, ktoré ma formujú a učia. Okrem práce s programom Robot Studio využívam aj programy na 3D kreslenie, kde si sama vytváram konštrukcie potrebné k daným simuláciám, a tak viem aspoň približne navrhnúť objekt, ako by mal v skutočnosti vyzerať. Samozrejme, všetko je pod vedením nadriadeného, ktorý vždy dôkladne skontroluje moju prácu. A môžem povedať, že zatiaľ čo škola ma naučila teoreticky chápať problematiku (či je to už robotika alebo iné oblasti), firma mi skôr dáva praktické poznatky.
A keby ste si mali znova vybrať odbor, rozhodli by ste sa rovnako?
V súčasnosti študujem odbor výrobných systémov a manažérstva kvality. Vo svojom výbere predmetov na dané semestre sa skôr zaoberám, respektíve som sa zaoberala, výrobnými systémami, a z manažérstva kvality som si vyberala menší počet predmetov. V dnešnej dobe sa už aj spomínaný odbor snaží zaradiť do svojich osnov robotiku a všetko, čo je s ňou spojené. Avšak keby som si mala znovu vybrať, veľmi silno by som uvažovala nad automatizáciou a informatizáciou strojov a procesov na Strojníckej fakulte. Dá sa zároveň povedať, že k takémuto zmýšľaniu ma v nemalej miere priviedla aj práca v oblasti robotiky, a teraz, keď viem, čo všetko takáto oblasť zahŕňa, vybrané predmety spojené s automatizáciou by sa mi zišli. Samozrejme, tým nechcem povedať, že odbor výrobných systémov nie je dosť dobrý, ibaže v tomto odbore sa slovo robotika začalo skloňovať vo väčšej miere len nedávno, čo znamená, že výuka s touto oblasťou je len v raných štádiách. Ak by sa aj na odbore výrobných systémov učilo ohľadom robotiky viac, možno by som si zvolila výrobné systémy, ktoré práve študujem. Sú to však len dohady, čo by bolo, keby... a preto vám neviem jednoznačne odpovedať.
Stretli ste sa niekedy s postojom, že váš odbor je pre dievča zvláštny výber?
Pravdupovediac, už od podania prihlášky sa veľa ľudí pozastavilo nad tým, že škola, ktorú som si vybrala, nie je určená pre dievča. Čo je však zvláštne, ešte stále sa s takým názorom stretávam, aj keď si osobne myslím, že v súčasnosti, kedy by mala vládnuť rovnocennosť medzi mužom a ženou, nie je ničím výnimočné, že som si vybrala štúdium na škole, ktorá je pokladaná za chlapčenskú. Dobrým príkladom na túto tému je, keď chlapci idú študovať dajme tomu za kuchárov; v minulosti to taktiež nebolo zvykom, takéto školy študovali prevažne dievčatá, a aj napriek tomu v v súčasnosti tam študuje rovnako veľa chlapcov ako dievčat. Tým chcem povedať, že aj keď sa moja fakulta možno berie prevažne ako chlapčenská, nemalo by to dievčatá odrádzať od podania si prihlášky. A taktiež by nemalo byť prekvapením, keď si dievča vyberie štúdium na technickej škole.
Poďme ešte k oblasti robotiky. Aká budúcnosť ju podľa vás čaká?
Na súčasný trend, že všetci všetko chceme robotizovať, sú vízie do budúcna pre robotiku veľmi pozitívne. Tým, že doba je uponáhľaná a firmy chcú vyrábať čoraz viac a rýchlejšie, stáva sa, že ľudská sila je nahradená robotickou. Takže si myslím, že robotika bude napredovať stále dopredu a IT spoločnosti začnú vyvíjať programy pre robotov v rovnakom množstve, v akom sa teraz vyvíjajú aplikácie pre počítače alebo mobilné telefóny.
Párkrát som sa stretla s názorom, že roboty môžu do istej miery vytlačiť ľudí z pracovného procesu. Je podľa vás táto obava reálna?
Podľa mňa tento názor nie je príliš správny. Samozrejme, môže sa zdať, že roboty zoberú prácu ľuďom a oni nebudú mať čo robiť. Avšak treba pamätať na to, že robot nie je dokonalý presne tak, ako ani ľudia nie sú dokonalí. Preto si myslím, že sa netreba úplne obávať toho, že roboty ľudí vytlačia z priemyslu. Vždy bude potrebný človek na údržbu, na riadenie softvéru, ktorý prislúcha danému robotovi. A tiež sa nezaobídeme bez človeka, ktorý bude vedieť naskočiť na pracovisko a pracovať, ak robot z prevádzkových dôvodov prestane fungovať. Pre toto si myslím, že aj keď prichádza, respektíve už prišla doba, že všetko robotizujeme, vždy bude treba aj ľudskú pracovnú silu, ktorá bude vedieť „zaskočiť“. Pravdou však je, že budeme potrebovať ľudí s vyšším vzdelaním, ktorí budú vedieť riadiť priemyselných robotov.
Zaujíma sa o vedu a techniku podľa vás viac žien, ako doposiaľ? Ako by sa v tomto smere dala situácia zlepšiť?
Ak to mám porovnať s minulosťou, z tohto hľadiska by som povedala áno. Dôvod je jednoduchý: v minulosti bolo jasne rozdelené, ktorá práca je určená iba pre mužov a ktorá iba pre ženy. Preto ak sa pozrieme na vedu a techniku z pohľadu minulosti, zistíme, že väčšina vynálezcov boli muži. V súčasnosti si však myslím, že toto delenie profesií už pomaly mizne; dávno nie je žiadnou hanbou, že o vedu a techniku sa zaujímajú aj ženy. Ak však k tomu pripojím môj pohľad študentky Strojníckej fakulty, myslím si, že neprišiel nijaký enormný nárast záujmu žien o techniku v oblasti strojariny. Podľa mňa ich odrádza hlavne to, že ešte stále žijeme v ilúzii, že isté oblasti sú len pre chlapcov; možno to bude znieť úsmevne, ale aj dnes si nie každý muž vie predstaviť ženu, ktorá namiesto varechy drží v ruke skrutkovač a podobne.
Povedzme si ešte o vašich záľubách. Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Áno, aby celý tento rozhovor nevyzeral, že žijem len pre techniku a nemám žiadne iné záľuby (smiech). Vo svojom voľnom čase sa snažím vyhýbať strojarine, robotike a podobne. Tým nechcem povedať, že by ma to nebavilo, ale po práci a škole je pre mňa dôležité dať si od techniky oddych. Medzi moje najväčšie záľuby patrí hra na klavíri; už ako 9-ročná som oň začala prejavovať enormný záujem. Čo ma však mrzí, je fakt, že počas štúdia na túto záľubu už nemám príliš veľa času. Takže dúfam, že po jeho ukončení sa ku klavíru aspoň na pár rokov ešte vrátim. Ešte spomeniem knihy, korčuľovanie, v trocha menšej miere volejbal. Milujem oddych s rodinou, priateľom, kamarátmi a podobne.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Najväčšou prioritou je úspešne dokončiť školu, aby ten boj, ktorý na vysokej škole trval celých 5 rokov, bol víťazoslávny (smiech). Samozrejme, do mojich plánov patrí aj rodina, a čo sa týka techniky, chcem mať dobrú prácu. Buď vo firme, v ktorej práve som, alebo hoci aj v inej. Len nech je to práca, ktorá ma bude baviť, tiež v dobrom kolektíve, s dobrým platom a všetkým, čo k tomu patrí. Verím, že sa mi to podarí.
Text: Katarína Macková
Foto: archív