Od poľovačiek k športovej streľbe. Ako spája šport so štúdiom na STU?
Dá sa to, ale len s disciplínou. Treba si nájsť medzi športom a štúdiom rovnováhu, a potom to zvládnete, hovorí študentka MTF a strelkyňa Lucia Kopčanová.
V minulom roku sa vám podarilo získať zlato v skeete na Majstrovstvách Európy v rakúskom Leobersdorfe. V akom pomere ste porazili Nemecko a s kým ste boli v tíme?
Bola som v družstve s Dankou Bartekovou a Veronikou Sýkorovou. Nemky sa nám podarilo poraziť o dva terče, takže v pomere 47:45. Strieľa sa dokopy na 60 terčov spolu za jeden tím.
Priblížite nám, ako súťaž v skeete vo všeobecnosti prebieha. Aké má pravidlá?
V individuálnej súťaži sa strieľa na 125 terčov priebehom dvoch dní. Prvý deň je to 75 terčov a druhý deň 50 + finále 60 terčov. Do finále postúpi 6 strelkýň s najlepším výsledkom z kvalifikácie. Vo finále v prvom kole po 20 terčoch vypadne tá, ktorá má najviac chýb, a potom po každých 10 terčoch.
Svojho času ste sa vyjadrili, že k športovej streľbe vás priviedla poľovnícka vášeň. Ako sa mladé dievča k niečomu takému dostane?
K poľovníctvu ma odmalička viedol môj otec. Pravidelne som sa zúčastňovala na spoločných a individuálnych poľovačkách. Keď som mala 15 rokov, ponúkli mi poľovnícky kurz a som vďačná, že som to skúsila, pretože len vďaka tomu som sa dostala k zbraniam a športovej streľbe.
A kedy ste vlastne zistili, že máte talent? Koľko vám trvalo vypracovať sa?
Hovorí sa, že úspech je 1% talentu a 99% driny a v mojom prípade je to pravda (smiech). Vypracovať sa trvá u každého strelca individuálne. Sú strelci, ktorí dosiahnu úspech hneď po troch rokoch, iní zas po desiatich. V začiatkoch som bola samouk. Nemala som v tom čase trénera a naučiť sa niečo sama bolo veľmi náročné.
Teraz ho už, predpokladám, máte?
Áno, je ním Ing. Juraj Sedlák. Po niekoľkých mesiacoch trénovania som prišla do Trnavy na moje prvé preteky, kde si ma všimol.
Vychádzate spolu dobre?
Áno, zabezpečil mi výborné podmienky.
Poďme teraz k obmedzeniam, ktoré musí akceptovať každý športovec. Aké sú tie vaše?
Kvôli športu som musela hlavne obetovať blízkosť svojej rodiny. A, samozrejme, prispôsobiť som musela aj výber školy. V mojich začiatkoch to nebolo jednoduché, ale ak mám cieľ, tak idem za ním.
Odkladali ste si trofeje z poľovačiek?
Mám trofej bažanta a diviaka (smiech).
Skúsme sa teraz pozrieť na váš študijný odbor, teda výrobné technológie. Podľa čoho ste si ho vybrali?
Vždy som si chcela vybrať smer, ktorý bude užitočný v budúcnosti. Treba rátať aj so „zadnými dvierkami“, lebo v športe to nie je vždy isté s uplatnením. Vybrala som si tento odbor, pretože technológie ma vždy zaujímali.
Je ťažké skĺbiť štúdium a streľbu? Ako sa vám to darí?
Dá sa to, ale len s disciplínou. Treba si nájsť medzi športom a štúdiom rovnováhu, a potom to zvládnete. Čas na štúdium vždy je, len ho treba čo najlepšie využiť. Napríklad keď cestujem lietadlom na preteky. Všetko sa dá, len človek musí viac chcieť.
Čomu sa venujete, keď nepracujete a nešportujete?
Snažím sa udržiavať vo forme, a to hlavne behom a dobrým spánkom.
Aké máte profesné a športové plány do budúcnosti?
Tým najväčším je zúčastniť sa na olympijských hrách. Mám pred sebou ešte veľa práce. A tiež by som sa chcela venovať trénerskej činnosti.
Text: Katarína Macková
Foto: Lucia Kopčanová