Naši študenti uspeli na Svetových medziuniverzitných športových majstrovstvách v Paríži
Podujatie sa organizuje už osem rokov; STU sa na ňom pravidelne zúčastňuje. Tento ročník, ktorý sa odohral v Paríži, však prekonal všetky očakávania.
Turnaj WIUC (World InterUniversities Championships) sa konal od 1. do 5. novembra, pričom hracie dni boli 2. až 4. november; vždy sa koná každoročne v nejakom väčšom meste, ktoré je dostatočne zabezpečené pre dané športy. Naša výprava dosiahla v pozoruhodnej konkurencii 72 univerzít najviac úspešných umiestnení za posledných 6 ročníkov danej súťaže. STU reprezentovalo 56 študentov všetkých fakúlt a traja tréneri, jeden z FCHPT STU a dvaja zo SjF STU. Okrem mužského futbalu a mužského i ženského volejbalu nechýbal ani mužský basketbal 3x3, mužský bedminton, kde za nás boli dvaja hráči, a mužské i ženské plávanie, konkrétne štyria plavci a tri plavkyne. Vedúcim výpravy, a zároveň trénerom našich futbalistov bol Matej Babic, odborný asistent na Oddelení telesnej výchovy a športu FCHPT STU. „Má to naozaj veľký rozmer, je tam množstvo kvalitných športovcov,“ hovorí s tým, že doposiaľ bol turnaj trikrát v Barcelone, trikrát v Ríme, raz v Pule, a tentoraz to bol po prvýkrát Paríž. „Veľa univerzít chodí z Francúzska, majú veľké zastúpenie. Samozrejme, s dobrým počasím sa nedalo rátať, predošlé ročníky boli po tejto stránke o niečo príjemnejšie, predsa len v spomínaných destináciách je teplo. Paríž bol dosť sychravý. Popravde však, čakal som horšie.“
Podobne sa vyjadrila aj členka našej výpravy, volejbalistka Lea Mudríková. „Paríž nás neprivítal práve najlepšie, lebo hlásili dážď na skoro celý čas, čo sme tam mali byť. Reálne by som to počasie prirovnala k nestálemu aprílovému, kedy sme nevedeli odhadnúť, či fakt bude po celý čas len pršať, lebo sa to občas striedalo aj so slnkom. Všetko bolo sprevádzané silným vetrom,“ hovorí s tým, že v konečnom dôsledku im to vôbec neprekážalo, lebo aspoň neľutovali, že tie dni strávili športom.
Súťažia aj doma
Podľa Mateja Babica sa v každom väčšom športe koná vysokoškolská liga v rámci Slovenska. „V rámci semestra máme raz týždenne tréningy a zápasy medzi fakultami. Vzhľadom na toto podujatie sme si my futbalisti dohodli prípravný zápas s Univerzitou Komenského týždeň pred odchodom, naše finálne výbery, ktoré išli do Paríža. Zápas skončil 0:0 a mal kvalitu,“ hovorí. V Paríži už na tréning nebol čas. S Univerzitou Komenského, neskorším víťazom, sa nakoniec stretli aj v Paríži, tentokrát v semifinále. Futbalisti opäť remizovali 0:0, ale nešťastne vypadli na pokutové kopy. „Majú naozaj kvalitu, ale aj naši študenti ju majú. Budeme sa snažiť do ďalšieho roka posunúť.“ Aj naši volejbalisti sa stretli s Univerzitou Komenského vo štvrťfinále, dokázali vyhrať a postúpiť tak do bojov o medaily. Futbalisti a volejbalisti si tak z Paríža priniesli pohár a bronzové medaily za konečné 3. miesto. Volejbalista Martin Bielka sa dokonca stal najlepším hráčom turnaja.
Podľa Ley Mudríkovej sa vzhľadom na skutočnosť, že STU sa už viackrát zúčastnila a nikdy nemala zlé skúsenosti, prihlásili aj tento rok s víziou, že vyskladajú vo volejbale dobrý tím a pôjdu vyhrať a užiť si to naplno. „Mali sme úžasný tím plný skúsených hráčok, ktoré stále trénujú na vysokej úrovni. Zo skupiny sme postúpili z prvého miesta, následne sme sa vo štvrťfinále stretli s družstvom z Paríža, s ktorým sme prehrali, a tak sme skončili na piatom mieste,“ vysvetľuje Lea. „Parížanky sa dostali až do finále a vyhrali celý turnaj bez jedinej prehry. Tretie miesto dokonca obsadilo družstvo, ktoré sme mali v skupine a porazili sme ho, takže niekedy je potrebné mať pri vylosovaní aj kúsok šťastia. My sme ho v tomto prípade, bohužiaľ, nemali. Očakávania boli síce vysoké, ale osud to zariadil inak.“
Talenty treba aktívne hľadať
Ďalší člen našej výpravy, futbalista Matej Ružička, sa vyjadril, že do turnaja išli s pokorou, no zároveň aj s najvyššími ambíciami. „V príprave sme nič nepodcenili, práve naopak. Dali sme si okrem základných herných nácvikov záležať aj na detailoch, ktoré výrazne pomohli k nášmu výslednému pódiovému umiestneniu.“
Matej Babic pri zostavovaní tímu oslovoval všetkých, ktorých vnímal nádejne. „Keď som videl tie emócie, to, ako sa im darilo a akí boli všetci súdržní, povedal som si, že sa mi dvakrát vrátila investovaná energia a že to stálo za to. Aj zážitky, aj skvelá partia, ktorá sa tu zišla. Všetci sa už pýtajú, kam sa pôjde o rok.“
Momentálne sa síce ešte nevie, kde bude nasledujúci ročník, je však už teraz potrebné pracovať na „podchytení“ talentovaných reprezentantov, ktorí by chceli a mohli reprezentovať univerzitu. „Možno máme hádzanárov, atlétov. Možno sa nájde výborný stolnotenista, a nevieme o ňom. Možno ani on nevie o tomto turnaji, a tak sa neprihlási. A pritom je to ôsmy ročník. Je potrebné talenty hľadať.“
Povzbudzovali sa navzájom
Duch kolegiality rozhodne nechýbal; Matej Babic opisuje situáciu, ako futbalisti dohrali zápas o desiatej, ďalší mali až o štvrtej, ale nikomu ani nenapadlo odísť na hotel. „Šli sme povzbudzovať ostatných členov našej výpravy v iných športoch, ktorí mali taktiež svoje zápasy. Mali sme megafón, vlajky, všetci sme sa navzájom podporovali, a aj preto sme toho z Paríža veľa nevideli,“ hovorí so smiechom.
Študenti univerzity sú dospelí ľudia, každý mal zodpovednosť sám za seba, avšak mali v rámci výpravy svoje interné spoločné pravidlá. „Nastavili sme si ich, napríklad slušné správanie a podobne. Predsa len, reprezentujeme univerzitu, fakulty, Slovensko. Prikazovať som nemusel nič, ani to fandenie si navzájom, skrátka som povedal, že by to bolo fajn, ak by sme sa šli navzájom podporiť. Oni to chceli, šli sami od seba.“
Do Paríža šli autobusom, keď dorazili, dali si rozchod po meste, ubytovali sa a vedúci s kolegami a pár študentmi išli riešiť akreditácie. Ďalšie dva dni sa hralo a tretí bol už len pre tých, ktorí postúpili; z našich to boli všetci okrem plavcov. „Tam bola konkurencia naozaj vysoká, naši plavci a plavkyne však aj napriek tomu odovzdali maximum a predviedli veľmi pekné výkony. Rovnako basketbalisti 3x3, ktorí smolne skončili na nepopulárnom 4. mieste, a bedmintonisti, ktorí obaja vypadli v osemfinále. Celkovo sa nám spoločne podarilo posunúť našu účasť na vyššiu úroveň oproti minulým ročníkom. Nielen po organizačnej stránke, ale aj po účastníckej - máme kvalitných študentov a je ich viac. Čo hodnotím veľmi pozitívne, je fakt, že sa podarilo vybaviť sponzorov, mali sme jednotné tričká a mikiny s dizajnom STU, celé to tým pádom vyzeralo inak,“ vysvetľuje Matej Babic s tým, že sa im okrem toho podarilo získať od NIKÉ-Fondu pre budúcnosť športu dotáciu 5 000 eur na pokrytie časti nákladov, ktoré mali v súvislosti s turnajom.
Emócie, zážitky a kamarátstva
Podľa Mateja Ružičku bola ich najväčšou silou výnimočná partia, ktorú tvorili nielen v rámci futbalového družstva, ale aj celkovo univerzitného kolektívu. „Vzájomná podpora, bojovnosť, tímovosť a ochota nechať na ihrisku srdiečko boli veci, ktoré nás vystihovali počas celého turnaja. A práve tie boli rozhodujúcimi faktormi v kľúčových zápasoch,“ spomína s tým, že za najnáročnejšie osobne považuje osemfinále, v ktorom zvíťazili najtesnejším rozdielom nad domácou francúzskou univerzitou. „Zvládli sme ho opäť vďaka silnej partii, ktorú nezlomilo ani nepríjemné zranenie našich dvoch hráčov. A ďalej to už bola len krásna jazda, ktorú mierne spomalila len semifinálová prehra po penaltovom rozstrele s našimi kamarátmi (a zároveň aj neskoršími turnajovými víťazmi) z Univerzity Komenského. Emócie, zážitky a nové kamarátstva sú to hlavné, čo si z tohto turnaja okrem medaily odnášame.“
Podobne sa vyjadrila aj Lea Mudríková. „Celý turnaj hodnotím veľmi pozitívne, lebo bolo z neho cítiť obrovitánsku energiu. My ako STU sme ukázali, že sme skvelý kolektív, čo sa vie vzájomne podporiť a vieme si dodať silu, keď už prestávame vládať. Spoločne sa to celé ľahšie zvládalo a pod vedením Mateja Babica bola kompletná organizácia a celkové rozplánovanie prehľadné.“
Užili si aj cestu autobusom
Hralo sa a pretekalo na siedmich športoviskách. „Niektoré boli od seba nanešťastie viac vzdialené, čo nám ale nevadilo a chodievali sme sa povzbudzovať tak či tak,“ hovorí Lea. „Počas hracích dní nám zabezpečoval občerstvenie organizátor turnaja, takže o zahnanie hladu a smädu bolo postarané.“
Zábavnou bola aj spoločná cesta autobusom, aj keď trvala 17-18 hodín. „Bola náročná, ale čas sa dal skvelo využiť na spoznávanie. Cesta naspäť bola veselá, aj keď my sme nedosiahli práve očakávané výsledky, no iné športy boli úspešné a tešili sme sa s nimi,“ hovorí Lea. „A nakoľko sme sa už všetci vzájomne poznali, ubehlo to o to rýchlejšie. Nabudúce by som ale aj tak preferovala cestu lietadlom.“
Turnaj na záver pozitívne hodnotí aj Matej Ružička. "Je mi veľkou cťou, že som mohol byť súčasťou tohtoročnej futbalovej výpravy, ktorá spolu s ďalšími športovými tímami reprezentovala našu univerzitu na ôsmych svetových univerzitných športových majstrovstvách v Paríži. Ďakujeme vedeniu STU za zabezpečenie účasti a prejavenú podporu." Vedúci výpravy Matej Babic taktiež dodáva, že vďaka patrí všetkým kolegom a ľudom na univerzite a jednotlivých fakultách, ktorí priložili ruku k dielu a pomohli pri organizácií výpravy, tiež patrí aj všetkým sponzorom a partnerom, ktorí akokoľvek podporili výpravu. „A v neposlednom rade všetkým študentom, ktorí hrdo a úspešne reprezentovali univerzitu, jednotlivé fakulty a našu krajinu.“
Výsledky výpravy STU na Svetových medziuniverzitných športových majstrovstvách v Paríži
Futbal muži - 3. miesto
- vypadnutie v semifinále s neskorším víťazom (Univerzita Komenského v Bratislave) na pokutové kopy
Volejbal muži - 3. miesto + individuálne ocenenie (Martin Bielka - najlepší hráč turnaja)
- vypadnutie v semifinále s neskorším víťazom (Ekonomická univerzita v Bratislave)
Basketbal 3x3 muži - 4. miesto
- vypadnutie v semifinále s neskorším víťazom (Vilnius university)
Volejbal ženy - TOP8
- vypadnutie v štvrťfinále s neskorším víťazom (Paris Pantheón Assas/Sorbonne)
Bedminton muži - TOP16
- obaja naši bedmintonisti vypadli v osemfinále
Plávanie muži + ženy
- nikto z plavcov sa nedostal z kvalifikácie do finále v jednotlivých disciplínach
- všetci absolvovali iba svoje prvé rozplavby
Text: Katarína Macková
Foto: Milana Halušková