Ján Volko si na halových majstrovstvách Európy vybojoval bronz
Po zlatej medaile z Glassgowa a striebornej z Belehradu je už aj vlastníkom bronzovej. Tú získal v poľskej Toruni v behu na 60 metrov 6. marca 2021. Vo finále zabehol čas 6,61 sekundy.
Pán Volko, ako by ste tieto preteky spätne zhodnotili?
Veľmi pozitívne, hlavne kvôli skutočnosti, že sa nemuseli vôbec konať. Veľmi si vážim každého, kto prispel k tomuto úspechu, a som naozaj vďačný. Takisto som veľmi vďačný za výsledok, ktorý sa mi podarilo dosiahnuť, pretože pred samotným šampionátom boli ciele dostať sa do finále.
Maximum z tejto sezóny ste si vylepšili, ak sa nemýlim, o štyri sekundy. Napriek tomu ste sa vyjadrili, že to bol váš tamojší najhorší beh. Prečo?
Tento rok sa mi nepodarilo prekonať osobné maximum, no napriek tomu som spokojný so semifinálovým časom, ktorý bol veľmi kvalitný a dobre technicky prevedený. Výkon vo finále ovplyvnilo viacero skutočností, napríklad to, že sa semifinále konalo hneď po rozbehoch a nie priamo pred finále, ako to býva za normálnych okolnosti. Môj výkon vo finále nebol úplne ideálny, mal som slabší štart, v závere som musel veľmi veľa doháňať. Napriek tomu som rád, že sa mi to podarilo dotiahnuť na 3. miesto.
Laická otázka. Dá sa nejako ovplyvniť, či vybehnete dobre alebo nie? Ktoré aspekty sa na tom odrazia?
Rýchlosť výbehu sa dá ovplyvniť viacerými spôsobmi. Primárne na to vplývajú reakčné schopnosti, ktoré má každý z nás dané. Druhou vecou je samotná rýchlosť výbehu, respektíve prevedenie prvých krokov po štarte. Kombinácia týchto dvoch faktorov rýchlosť výbehu najviac ovplyvňuje.
Poďme k pandémii koronavírusu, s ktorou sa aktuálne pasujeme. Ako ovplyvnila vaše trénovanie? Respektíve váš život športovca ako taký?
Museli sme veľmi veľa improvizovať v tréningovom procese, nachádzať nové spôsoby tréningu, rovnako ako spôsoby regenerácie, ktorá nám v tejto situácii naozaj chýbala. Čo sa týka ostatného života, dalo sa to vcelku dobre dalo zvládať. Aj študijné povinnosti zatiaľ idú naozaj dobre.
Keď sme pri štúdiu. Ako sa vám počas pandémie darí skĺbiť ho s vrcholovým športom?
Vďaka individuálnemu študijného plánu naozaj dobre. V tomto roku píšem bakalársku prácu a môžem sa jej naplno venovať vďaka tomu, že je to môj jediný predmet. Štúdium mám totiž rozložené na viac rokov, a práve vďaka tomu ho omnoho ľahšie zvládam.
Máte už teraz kompletnú zbierku medailí - zlato, striebro aj bronz. Aké sú vaše plány teraz?
Do ďalšej sezóny sú to olympijské hry a letná univerziáda. Verím, že sa mi na olympiádu podarí kvalifikovať a dosiahnuť tam aj kvalitné výkony.
Čo by ste prezradili o svojich súperoch z Torune?
S viacerými z nich sa už dlho poznám, sme naozaj dobrí priatelia. Samozrejme, na dráhe je medzi nami veľká rivalita, ale myslím, že si úspechy a výsledky navzájom prajeme.
Šéftréner SAZ Martin Pupiš sa vyjadril, že toto je bronz s cenou zlata. Ako si to môže vysvetliť laik, ktorý nie je v atletike doma?
Pravdepodobne mal na mysli skutočnosť, že robíme atletiku vo veľmi obtiažnych podmienkach oproti atlétom z iných krajín. A preto aj medaila, aj keď „len“ bronzová, má cenu zlata.
Text: Katarína Macková
Foto: Pavol Uhrin (zo staršieho podujatia)