Erasmus+ v predposlednom semestri? Na dobrú skúsenosť nikdy nie je neskoro!
Aké je to vycestovať na zahraničnú študijnú mobilitu? Ako vyzerá proces vybavovania, na čo si dať pozor a na čo sa naopak tešiť? V rozhovore so študentom 5. ročníka aplikovanej informatiky na FEI STU získate skúsenosti „z prvej ruky”. Predposledný semester štúdia zamenil Daniel Šterbák za štúdium na Univerzidad Politécnica de Madrid.
Daniel, prečo si sa rozhodol ísť na Erasmus?
Chcel som ísť už dlhšie, pretože milujem cestovanie a objavovanie. Je to úžasná možnosť, ako vycestovať počas štúdia na dlhšiu dobu. A, samozrejme, veľká motivácia je aj európsky grant, ktorý aspoň čiastočne zmierni a pokryje náklady.
Je to tvoj prvá zahraničná mobilita v rámci štúdia?
Áno, je to môj prvý Erasmus, no minulý rok som už cez fakultu absolvoval letnú školu na Taiwane.
Ako hodnotíš proces vybavovania na fakulte aj v Madride?
Bol náročnejší, ako som čakal. Našťastie komunikácia na fakulte je dobrá, a taktiež mi veľmi pomohli na Útvare medzinárodných vzťahov STU s akoukoľvek otázkou, ktorú som mal. Horšie to bolo na strane Madridu, kde som častokrát čakal na odpoveď celé týždne. Odporúčam každému začať to riešiť čo najskôr, hlavne pri Španieloch. Tiež by som záujemcom odporučil, aby sa nezabudli spýtať, aké predmety si môžu zapisovať. Fakulta, na ktorej som, mi dovolila zapísať si predmet z akéhokoľvek odboru a ročníka. Stačilo, aby som splnil jazykové podmienky a semester. Netreba sa báť otázok a komunikácie s univerzitou. Ujasníte si veci a budete to mať potvrdené od školy minimálne emailom. Link na stránku univerzity v Madride je https://www.etsiinf.upm.es/?pagina=2235.
Je nejaká informácia alebo rada, za ktorú by si bol vďačný predtým, ako si prišiel do Madridu?
Netreba sa spoliehať na angličtinu. Našťastie žijeme v modernej dobe a človek si vie pomôcť rôznymi prekladačmi v mobile.
Už si teda načrtol, že Španieli a angličtina sa veľmi nekamarátia. Ako to vyzerá, keď si nemôžeš pomôcť prekladačom?
Španielčinu neovládam, aj keď nejaké základy ma naučila manželka. Ona ju ovláda úžasne a je často mojím záchrancom, keď je problém sa s niekým dorozumieť. Niečo sa zase učím cez aplikácie, ako napríklad Duolingo. Na mojej fakulte je väčšina inžinierskych predmetov v angličtine, v škole s ňou nemajú žiaden problém a aj väčšina spolužiakov ju ovláda. Vzťah miestnych k angličtine asi najlepšie opíšem vtipnou príhodou, ktorá sa mi stala pred pár týždňami. Čakal som na zastávke na autobus so slúchadlami v ušiach a prišiel ku mne nejaký pán, ktorý sa ma niečo opýtal po španielsky. Dal som si dole slúchadlo a odpovedal som mu jednoducho: „Sorry, english?“ V momente, ako začul angličtinu, sa normálne zľakol a mávajúc rukou odišiel preč.
Čo sa ti zatiaľ najviac páči?
To, koľko akcií sa skoro každý deň deje. Človek sa tu naozaj nenudí a musí si ešte určiť priority v tom, čo chce vidieť a zažiť. Majú tiež skvelú verejnú dopravu, a hlavne Španielsko má výbornú sieť rýchlovlakov. Vďaka tomu, že Madrid je v strede Španielska, podobná vzdialenosť je do všetkých jeho väčších miest a kútov. Pre porovnanie, keď cestujem z východu Slovenska do Bratislavy, vlakom to trvá viac ako šesť hodín. Tu som rovnakú vzdialenosť prešiel rýchlovlakom za dve hodiny! Vyjde to, samozrejme, drahšie, ide o približne dvojnásobné ceny, ako pri našich slovenských vlakoch, no určite to stojí za ten komfort a trojnásobnú rýchlosť.
Ako hodnotíš štúdium v Madride?
Je podobné, ako u nás. Najväčší rozdiel je asi vo viac teoretických zadaniach, na viacerých predmetoch mám vypracovať nejakú štúdiu alebo krátky výskum. Neviem, ako je to na iných predmetoch, možno je to len náhoda a nemusí to platiť pre všetky. Taktiež semester tu začínal o týždeň skôr a aj končí o týždeň neskôr, ako u nás.
Stretol si sa v rámci neho s niečím, čo si u nás nezažil?
Zaujímavosť, s ktorou som sa stretol a ktorá je bežná na väčšine škôl, je, že po letnom semestri majú navyše opravné termíny skúšok. Počas tohto obdobia si môžu opraviť neurobené skúšky nielen z letného, ale aj zo zimného semestra.
Text: Daniel Šterbák, Terézia Krajčírová
Foto: Daniel Šterbák