Ako sa zo študenta aplikovanej informatiky stal kozmický inžinier
Matej Novák je doktorandom na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU. Počas bakalárskeho štúdia aplikovanej informatiky mu „vesmír prirástol k srdcu“, a v tak rámci inžinierskeho štúdia vyštudoval kozmické inžinierstvo, ktorému sa venuje aj dnes na doktorandskom stupni. Ako vyzerali jeho začiatky na fakulte, čo mu robilo ťažkosti, ako hodnotí oba študijné programy a aké má kariérne plány?
Začnime od výberu vášho odboru. Prečo ste sa rozhodli pre štúdium u nás?
Od detstva ma veľmi lákali počítače, nielen kvôli tomu, čo zobrazovali na obrazovke, fascinovalo ma najmä to, čo bolo „v bedni“. Už v siedmich rokoch som úspešne pretaktoval svoj prvý počítač, ktorý uprostred hrania hry doslova vybuchol. Bolo len prirodzené, že moje kroky v štúdiu viedli na strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Nových Zámkoch. Po nej som chcel v ceste ítéčkara pokračovať a v septembri som preto nastupoval na našu fakultu.
Pamätáte si, aké ste mali očakávania od štúdia na vysokej škole?
Celé leto pred nástupom som strávil ako brigádnik na slovenských festivaloch. Raz, keď som čakal na obed, sa ma ďalší brigádnici pýtali, kam plánujem ísť študovať. Po odpovedi sa mi začali smiať, že tam nevydržím ani dva mesiace. Táto príhoda ma pomerne dosť zneistila, nakoľko aj bez nej som mal obavu, či sa mi podarí úspešne ukončiť štúdium.
Očividne sa vám to nakoniec podarilo. Ako vyzerala realita?
Prvé mesiace štúdia boli skutočne náročné. Bolo nutné dobehnúť množstvo zameškaného učiva, najmä z matematiky a fyziky. Nebudem klamať, že som to s prehľadom zvládal. Noci pred zápočtovými písomkami alebo skúškami v mojom prípade bežne znamenali, že sa nespí. Prvý semester sa mi podarilo úspešne zvládnuť, ale po druhom som mal na konte dva neurobené predmety - Matematiku 2 a Fyziku 2. Paradoxne si aj na tieto ťažšie momenty spomínam s radosťou, pretože boli strávené v spoločnosti ďalších spolužiakov. Neskôr počas obdobia pandémie som nezávidel žiadnemu novému študentovi, ktorý prišiel o tento rozmer spoločného riešenia učiva.
Ako celkovo hodnotíte štúdium na fakulte?
Ako veľmi prínosné. Počas štúdia aplikovanej informatiky sme absolvovali predmety zamerané na rozbor algoritmov a išli sme tak do hĺbky podstaty programovania. Vďaka tomu pre mňa nie je len o zadaní kódu do skriptu, ale aj o pochopení, čo tam zadávam a ako to môžem zadávať efektívnejšie. Čo sa týka kozmického inžinierstva, vďaka štúdiu som získal široké spektrum vedomostí, pričom osobne by som najviac vyzdvihol predmety zamerané na astrodynamiku, programovanie čipov, tvorbu predikčných modelov umelej inteligencie a zdroje energie vo vesmíre. Vyučujúceho práve z tohto posledného predmetu som sa spýtal na možnosti spolupráce, vďaka čomu som dnes študentom doktorandského štúdia.
Aké obľúbené predmety ste mali na aplikovanej informatike?
Najviac ma bavili tie zamerané na bezpečnosť. Na histórii informatiky som preto nemal problém vycestovať do Banskej Bystrice, aby som v archíve hľadal spôsoby šifrovania komunikácie počas druhej svetovej vojny. Taktiež som veľmi rád navštevoval predmet logické systémy, ktorý bol síce pomerne náročný, ale ak si dobre pamätám, bol jediný, z ktorého som na skúške dostal plný počet bodov.
Prečo ste sa po bakalárskom štúdiu rozhodli zmeniť odbor a študovať kozmické inžinierstvo?
Zatiaľ čo výber aplikovanej informatiky bol pre mňa viac-menej automatický, štúdium kozmického inžinierstva som si už vyberal zámerne. V druhom ročníku bakalárskeho štúdia som sa zúčastnil štartu rakety Falcon Heavy od spoločnosti Space X a táto udalosť spôsobila zmenu smerovania mojich záujmov. Ešte v ten týždeň som si kúpil knihu Astrofyzika pre zaneprázdnených, nasledovali knihy od Richarda Feynmana a už nebolo cesty späť. Kým do tohto času som sa snáď asi nikdy poriadne nepozrel na oblohu, od tohto momentu som hltal vesmír plnými dúškami. Začal som chodiť do priestorov Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorá v tej dobe sídlila na fakulte, začal som navštevovať rôzne udalosti zamerané na vedu a techniku a vesmír mi celkovo prirástol k srdcu.
Čo si predstaviť pod odborom kozmické inžinierstvo?
Tento študijný program by mal vychovávať integrátorov projektov, ktorí budú schopní pripravovať a riadiť projekty zamerané na vesmír s dôrazom na prepájanie odborníkov z viacerých odborov. Pri tvorbe obsahu štúdia sa neustále úzko spolupracuje s firmami, ktoré majú s vesmírnymi projektmi skúsenosti, a tiež so štátnymi inštitúciami, ktoré riadia naše členstvo v Európskej vesmírnej agentúre.
Ako je na tom Slovensko vo výskume vesmíru?
Myslím si, že práve teraz majú mladí výskumníci ideálne podmienky na rozbehnutie kariéry vo vesmírnej sfére. Členstvo Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre otvára dvere hneď k niekoľkým spoluprácam, pričom niektoré môžu začať už na strednej škole alebo na bakalárskom stupni štúdia. Za takýmito projektmi, ako skCube, GRBAlpha, prípadne letový hardvér, ktorý je súčasťou misie vo vesmíre, stoja zanietení ľudia, ktorí obetovali príprave veľké množstvo času. Treba však taktiež poznamenať, že vesmír nie sú len satelity a rakety. Ide aj o legislatívu, na ktorej je nutné začať seriózne pracovať, o vesmírny odpad, ale aj o rôzne iné segmenty v celej škále vedných a technických odborov.
Čomu sa venujete v rámci doktorandského štúdia?
Moje zameranie je v oblasti zdrojov energie, konkrétne bezpečnosti lítium-iónových batérií. Momentálne pracujem na výskume v oblasti pozemných aplikácií, avšak mojím cieľom je presiahnuť aplikovateľnosť aj do vesmírnych projektov. Okrem samotného štúdia sa zaoberám tiež prepájaním vesmírnych priemyselných a štátnych zložiek s našou fakultou a hľadaním nových príležitostí tak, aby sme vesmírny potenciál na našej fakulte čo najviac naplnili.
Aké kariérne plány máte do budúcna?
Mojím primárnym cieľom je dokončiť doktorandské štúdium v štandardnej dĺžke, aby som mohol byť čo najskôr nápomocný pri kreovaní vesmírneho študijného programu a projektov zameraných na vesmír. Taktiež sa veľmi teším možnosti spolupráce so spoločnosťou Infineon z Rakúska, ktorá sa zaoberá mikroelektronikou a veľmi mi pomáha pri tvorbe mojej dizertačnej práce. Ak by ďalšie kroky viedli k dlhodobej spolupráci s touto firmou, rozhodne sa nebudem brániť.
Ako sa vám darí prepojiť štúdium a voľný čas? Vieme, že beháte ultramaratóny.
Veľmi záleží od obdobia sezóny a študijného plánu. Kým počas zimy je takéto prepojenie pomerne jednoduché, nakoľko sa môžem pripravovať priamo v Bratislave, dokonca priamo na fakulte v posilňovni a na schodoch E bloku, jar a leto je už náročnejšie obdobie. Tým, že behám horské behy, ideálne je pripravovať sa v horskom prostredí. V oblasti Bratislavy je takýmto pohorím najvýchodnejšie alpské pohorie Schneeberg v Rakúsku. Práve preto je to miesto, kam najčastejšie vedú moje kroky počas krátkych sústredení, ktoré som si tento rok doprial. Našťastie mám na fakulte okolo seba veľmi podporujúcich ľudí, a preto, ak mám všetky povinnosti splnené, je možnosť aj takýchto predĺžených víkendov. To isté platí aj o súťažiach, ktoré sa odohrávajú v zahraničí. Samozrejme platí, že štúdium a moja agenda na fakulte má prednosť pred voľnočasovými aktivitami. Zároveň musím dodať, že na súťažiach často stretávam bežcov práve z akademického prostredia, ktorí často o ňom hovoria ako o najlepšom spôsobe, ako prepojiť ich športovú kariéru s pracovnými povinnosťami, nakoľko mnohí z nich sú vrcholoví športovci.
Text: Terézia Krajčírová
Foto: archív respondenta