Zlé športové návyky môžu z dlhodobého hľadiska viesť k poškodeniu zdravia
Veľa vecí si dnes už nájdeme na internete, nie všetky z nich sú však správne. Tréner športovca usmerní, poradí mu s výberom náčinia, naučí ho správnu techniku a podobne, hovorí doktor a vedúci Technologického inštitútu športu na FEI STU Pavel Lackovič.
Pán Lackovič, priblížite nám na úvod fungovanie športu na vašej fakulte?
Šport je už dlhoročne súčasťou FEI STU. V posledných rokoch sme dostali od vedenia fakulty plnú dôveru v sfére starostlivosti o rozvoj a celkové zastrešovanie športu na fakulte ako takého. A ako to už býva zvykom, má to svoje plusy aj mínusy. Najskôr je potrebné peniaze zarobiť, to je, samozrejme, tá najťažšia časť celej skladačky počnúc zháňaním klientov, nastavením cenotvorby až po personálne zabezpečenie. Druhou, nemenej zložitou vecou, je udržať budovu a všetky športové objekty, ktorých je neúrekom (štyri telocvične, posilňovňa, lezecká stena, strelnica, plaváreň, regeneračná miestnosť a podobne) v čo možno najlepšom stave.
Je táto údržba náročná?
Je. Našimi objektmi prejde denne množstvo ľudí, počnúc študentmi fakúlt FEI a FIIT, o ktorých sa staráme, pokračujúc študentmi PRIF UK, ktorým poskytujeme niektoré naše priestory, cez zamestnancov oboch našich spomínaných fakúlt až po platiacu klientelu. Tomu zodpovedá aj náročná starostlivosť o dodržanie hygieny, bezpečnosti, obmenu náčinia, časový manažment a ostatné veci, ktoré s koordináciou toľkých ľudí súvisia. Každý deň je potrebné riešiť niečo iné a to je presne to, čo ma na mojej práci okrem pedagogiky najviac napĺňa.
Na vašej fakulte vediete Technologický inštitút športu. Ako vznikol jeho názov?
Oddelenie, ústav, centrum, respektíve po starom katedra... na každej fakulte STU sa pracovisko zastrešujúce telesnú výchovu či kultúru volá inak. My sme si zvolili možno o niečo komplikovanejšie, ale o to výstižnejšie pomenovanie; okrem klasickej starostlivosti o študentov sa totiž do veľkej miery venujeme aj vedecko-výskumnej činnosti. V spolupráci s jednotlivými ústavmi na STU, ako aj s FTVŠ UK, sa snažíme pôsobiť i v tejto oblasti a poskytnúť tak študentom, športovcom, ale aj bežnej populácii ďalšie možnosti nazerania na šport.
Ste bývalý veslár. Môžete nám túto disciplínu priblížiť?
Veslovanie patrí medzi najnáročnejšie silovo-vytrvalostné športy, čo ma v mladosti oslovilo ako prvé. Taktiež ide o šport, ktorý nie je ovplyvnený subjektívnym hodnotením rozhodcov a o celkovom poradí do veľkej miery rozhoduje samotná pripravenosť športovca. Okrem toho je ideálny pre astmatika, ktorým odmalička som; všetky tieto atribúty v spojitosti s úžasnou partiou ľudí, ktorí sa okolo veslovania v tom čase pohybovali, spôsobili, že som sa mu venoval takmer dvadsať rokov.
Ako dlho vás to držalo?
Po absolvovaní prvých majstrovstiev sveta, v tom čase ešte juniorských, sa u mňa vybudovala akási zvláštna závislosť, ktorej som sa po dlhú dobu nedokázal zbaviť (smiech). Každé ďalšie ma hnali vpred až po zlomový moment, a to neúspešnú kvalifikáciu na olympijské hry, do ktorej sme sa úplne vložili. Po nej ešte nasledovali majstrovstvá Európy, preteky Svetového pohára a mnohé iné, ale to pôvodné čaro sa už vytratilo. Následne príchodom rodiny sa mi zmenili priority a takmer po dvadsiatich rokoch som sa z tejto závislosti vyliečil.
Poďme teraz všeobecne k mladým ľuďom. Sú podľa vás celkovo v dobrej kondícii? Kde by sa našli rezervy?
Čo sa týka všeobecnej pohybovej výkonnosti, musím s ľútosťou konštatovať, že pod vplyvom všetkých výdobytkov modernej doby sa funkčné schopnosti jednotlivca, respektíve celej terajšej mladej generácie, zhoršili. Tento trend je dlhodobý a ak čoskoro nepríde k systémovej zmene, obávam sa, že sa to v blízkej budúcnosti negatívne prejaví na celkovom zdravotnom stave celej populácie. Čo ma však nesmierne teší, je fakt, že sa objavuje svetielko na konci tunela vo forme uvedomenia si potreby pohybu zo strany jednotlivcov, ale hlavne úspešných firiem, v ktorých väčšina z našich študentov popri štúdiu pracuje.
Poďme teda k študentom. Ako by ste celkovo zhodnotili prácu s nimi?
Napĺňa ma. Je úžasné vidieť pokroky, ktoré niektorí z nich dokážu urobiť v krátkom čase. Pomerne často však počúvam názor, že momentálna generácia je horšia ako tie predošlé, čo si osobne nemyslím; je veľmi veľa vecí, v ktorých sú lepší, ako sme boli my. Určitý problém vidím snáď len v tom, že sa z nich pomaly vytráca rešpekt, pokora a úcta. Bohužiaľ, už sa dostávam do veku, v ktorom musím povedať, že to nie je ich chyba, ale skôr naša.
Ako to myslíte?
Tak, že sme to my rodičia, ktorí ich to musíme naučiť. Najväčší rozdiel však vidím v sociálnej oblasti; my sme žili oveľa spoločenskejšie. Počas štúdia sme spoločne prežívali úspechy aj neúspechy a vybudovali si tak množstvo priateľstiev, z ktorých mnohé pretrvávajú dodnes. Práve o to sú dnešní študenti z môjho pohľadu v dôsledku nastavenia systému a pod vplyvom výdobytkov techniky najviac ochudobnení.
Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí si chcú zlepšiť kondíciu?
Každopádne by som odporúčal začať prehliadkou u lekára, alebo aspoň absolvovať základný vstupný pohovor s trénerom v konkrétnom športe, ktorému sa chcú venovať. Ak má ísť naozaj len o zlepšenie kondície na rekreačnej úrovni, je ideálne zveriť sa do rúk kondičnému, respektíve osobnému trénerovi. Treba s ním absolvovať aspoň zopár hodín, získať správne pohybové návyky, ozrejmiť si systém stravovania a naučiť sa vnímať vlastné telo.
A nestačia voľne dostupné informácie? Predsa len, dnes sa k nim už nie je problém dostať...
...áno, veľa vecí dnes už človek dokáže nájsť aj na internete, nie všetky z nich sú však správne. Skrátka niet nad skúsenosti odborníka. Tréner športovca usmerní, poradí mu s výberom náčinia, naučí ho správnu techniku a podobne. Nie je totiž nič horšie, ako odstraňovanie zlých návykov, ktoré častokrát môžu z dlhodobého hľadiska viesť aj k poškodeniu zdravia.
Poďme ešte k mladým ľuďom, ktorí by aj chceli začať so športom, ale nevedia, ako. Niekto neznáša beh, niekto posilku... aký postup je ideálne zvoliť?
Najdôležitejšie je uvedomiť si nutnosť hýbať sa; človek sa totiž od nepamäti pohyboval, aby prežil. Vďaka všetkých vymoženostiam, ktoré nám súčasná doba prináša, sa tento aspekt dostáva do úzadia. A následkom toho sa zákonite do popredia dostávajú civilizačné ochorenia. Dôležité je taktiež nájsť si správnu motiváciu.
Napríklad chudnutie?
Napríklad, ale nielen to. Či už pôjde o redukciu hmotnosti, vybudovanie svalovej hmoty alebo celkový zdravotný aspekt, vždy vám pomôže tréner, alebo aspoň sparing partner, ktorý vás povzbudí, keď sa vám nebude chcieť. Taktiež spomeniem kolektívne cvičenia, respektíve loptové hry; tie sú z hľadiska mentálneho vnímania telesnej záťaže jedincom pod vplyvom súťaženia a kolektívu jednoduchšie. Vždy však treba mať na pamäti svoj zdravotný stav a tomu prispôsobiť výber pohybovej aktivity.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Začína sa o 5:15 hod., nakoľko na šiestu chodím do práce. Prvú hodinu väčšinou venujem vybavovaniu najdôležitejších záležitostí. Zvyčajne som o tomto čase na našom inštitúte sám, dokážem sa teda na potrebné veci najlepšie sústrediť. Potom sa venujem klientom, keďže pôsobím aj ako kondičný tréner. Od 8:15 hod., väčšinou až do neskoršieho popoludnia, riešim veci súvisiace s výučbou, prenájmami alebo samotným chodom nášho inštitútu. Potom som už otcom na plný úväzok a vychutnávam si veci, ktoré s tým súvisia.
Vráťme sa ešte k tomu veslovaniu. Čo treba spĺňať, ak sa mu chce niekto venovať?
Ako som už vyššie spomenul, je to jeden z fyzicky najnáročnejších športov; jeho veľkou prednosťou je však relatívne nízka finančná záťaž. Všetko, čo potrebujete, je mať chuť veslovať a prísť do niektorej z lodeníc. Zároveň je to šport, ktorý rozvíja takmer všetky svalové partie a je pritom šetrný ku kĺbom. Taktiež je to ideálna aktivita na redukciu hmotnosti a budovanie svalovo symetrickej postavy.
Ešte nám prezraďte, čo robíte vo voľnom čase, keď nešportujete?
Počas dňa mám väčšinou všetko rozplánované na minúty, takže som veľmi rád, keď občas nemusím robiť nič (smiech). Okrem toho veľmi rád cestujem a stretávam sa s ľuďmi, ktorí majú ľudsky či vedomostne čo ponúknuť. Našťastie mám takých ľudí okolo seba stále dosť.
Je niečo, čo by ste si chceli v budúcnosti splniť?
Áno. Chcel by som vo viacerých oblastiach robiť športovú osvetu a zveľaďovať priestory TIŠ FEI STU, ktoré sa, aj vďaka tímu ľudí, ktorí na ňom pôsobia, stali mojím druhým domovom.
Text: Katarína Macková
Foto: archív respondenta