Zdravá krajina potrebuje zdravých ľudí
Každý študent, ktorý aktívne športuje, je ambasádorom športu pre svojich kolegov. Je to ako kryštalizačný proces, záujem sa potom nabaľuje, hovorí prorektor pre informatizáciu a šport, a zároveň prorektor pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov Štefan Stanko. Bol predsedom organizačného výboru Letnej univerziády 2024, ktorú organizovala naša univerzita.
Pán prorektor, poďme na úvod k samotnej univerziáde. Ako by ste ju zhodnotili?
Veľmi pozitívne; bol to jej šiesty ročník, my sme ju zorganizovali po tretíkrát. Vnímam ju ako úspešný projekt, dokonca z môjho pohľadu a podľa reakcií za doposiaľ najúspešnejší. Je to, samozrejme, aj zásluhou tímu, ktorý sa nám podarilo vybudovať.
Pozrime sa teraz na porovnanie s predchádzajúcimi ročníkmi. Vieme si konkrétne povedať, kam sme sa posunuli, čo sme urobili lepšie...?
Veľmi ma potešila samotná organizácia – učitelia telocviku, ktorí pôsobili ako riaditelia súťaží, boli aktívne zapojení do celého procesu, zatiaľ čo dobrovoľníci, najmä študenti STU, výrazne prispeli k úspechu podujatia. Organizačný výbor pracoval synchrónne a efektívne, pričom sa zapojili aj pracovníci zodpovední za ubytovanie, dopravu, PR, obstarávanie a stravovanie. Osobitnú zásluhu mala podpredsedníčka organizačného výboru Alena Cepková, ktorá ako predsedníčka športovo-technickej komisie zohrávala kľúčovú úlohu pri organizácii podujatia.
Koľko nám tá organizácia trvala?
Dva roky, pričom od poslednej nami organizovanej univerziády v roku 2016 uplynulo šesť rokov do začiatku organizovania tohtoročnej. Treba však povedať, že tí istí ľudia, ktorí sa podieľali už aj predtým, vedeli vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti vstúpiť do procesu omnoho efektívnejšie. Šlo nám o to, aby sme dokázali zapojiť čo najširšiu sféru pedagógov; nie na každej fakulte máme základňu pre telesnú výchovu, niekde sa aj zdieľa.
Poďme teraz k problémom, ktoré dozaista nechýbali. Čo všetko ste museli riešiť?
Skôr by som tu použil výraz organizačné záležitosti; logistika, príprava športovísk, finančné krytie, verejné obstarávania... každú výzvu, ktorá sa vynorila vo forme problémov, sme zvládli. Záležitostí, a najmä detailov, bolo veľmi veľa.
Iste aj nečakaných...?
Pravdaže, ale zasa výzvy, s ktorými sa nerátalo, sme zvládali aj vďaka tomu, že sme už mali určité skúsenosti.
Poďme k oficiálnej časti veci. Čo bolo potrebné podať, vybaviť?
Podali sme si žiadosť na Slovenskú asociáciu univerzitného športu. Samozrejme, neboli sme jediní, uchádzali sa aj ďalšie univerzity. Nevyhnutnosťou je mať určité predpoklady pre takúto organizáciu, pričom kľúčové bolo, že sme univerziádu už dvakrát úspešne zorganizovali, čo celý proces výrazne zjednodušilo. Tiež sme museli transparentne definovať, že disponujeme potrebnými priestormi a máme aj ľudí, ktorí sú schopní podujatie zorganizovať. Následne zasadla ich rada a organizáciu nám vo voľbe prisúdila.
Prezentovali ste projekt, víziu, prípadne v akej forme sa o takéto niečo žiada?
Nerobí sa to formou projektovej prezentácie, ale vopred podanej písomnej žiadosti. Nejde o verejné vypočutie. Dodám pritom, že každá univerziáda je aj výzvou, aby sa takpovediac dali do poriadku aj športoviská. Výhodou je aj to, že z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sme si mohli požiadať o prostriedky na rekonštrukciu našich športovísk tak, ako sme to robili aj po minulé roky, a spraviť lepšiu prípravu nielen na univerziádu, ale aj na následné využívanie tých priestorov.
Čiže nehrozí osud opusteného štadióna po olympiáde (smiech).
Presne. Zlepšili sme si kvalitu športovísk, telocviční, plavární, a tým pádom sme zabezpečili študentom lepšie podmienky na športovanie. To je pridaná hodnota, ktorá nám ostane.
Predpokladám, že ani samotná organizácia nebola lacná...
...pravdaže nebola. Takéto podujatie nie je nikdy finančne jednoduché, pohybujeme sa rádovo v stovkách tisícov eur.
Zaujalo vás niečo netradičné, viete opísať nejaký moment, ktorý vám v súvislosti s univerziádou utkvel v pamäti?
Prvé prekvapenie som zažil pri ambícii zaradiť e-športy, doposiaľ Slovenská asociácia univerzitného športu nič také v portfóliu nemala; museli sme si najprv požiadať o možnosť rozšírenia tohoto typu športu. Nie však štandardným spôsobom, ale ako šport prezentačný, teda ukázať mladým ľuďom, že aj toto je určitým spôsobom výzva. V súčasnej dobe totiž medzi nimi ide o niečo veľmi preferované, avšak logicky tam chýba fyzický pohyb. Chceli sme teda k nemu premostiť práve tým, že v rámci univerziády boli s klasickými športmi na jednej platforme, a teda verím, že to bolo motiváciou pre e-športovcov vykonávať aj tie.
Celkovo splnila univerziáda vaše očakávania?
Áno, až na počasie, ktoré sme si objednali (smiech). Trocha som sa obával, že v tých teplách nebudú športové výkony natoľko dobré, aké by mohli byť. Pochvaľovali si to však atléti – vzhľadom na ich disciplíny, napríklad rýchly beh na krátke vzdialenosti, bolo výhodné, že boli roztrénovaní - rozohriati už zo samotného tepla, a teda podávali lepšie výkony. Vytrvalostné disciplíny boli zasa počasím troška poznamenané. Avšak dôležité je, že nepršalo.
Je ambícia uchádzať sa o organizáciu športových univerziád aj v budúcnosti?
Áno, určite ju máme. Veríme, že na základe našich skúseností a úspechov môžeme pokračovať v tomto smere a ďalej prispievať k rozvoju univerzitného športu.
Skúsme teraz prejsť k skĺbeniu štúdia techniky a športu. Ako by si to mohol nádejný adept predstaviť?
V tomto sme boli topkou ešte ako Slovenská vysoká škola technická; vtedy bolo spojenie so športom na inej úrovni, postupne klesalo, ale snažíme sa o oživenie, o vyššiu úroveň. Šport, ktorý sa praktizuje u nás, je v súčasnosti viac-menej orientovaný skôr relaxačne, než vrcholovo.
Čiže rezervy by boli, a tým pádom priestor na zlepšenie tiež.
Samozrejme; mojou osobnou ambíciou vždy bolo vtiahnuť do športu čím viac študentov. Máme príklady, napríklad pána Volka, ktorého by som nazval vzorom, ba priam až magnetom pre študentov. Ak by sme sa chceli pozrieť inam, spomeniem pána Sagana – aj on vplýval na to, že sa nám napríklad celá Bratislava rozhýbala na bicykli. A nielen tá. Vzory potrebujeme, zdravá krajina potrebuje zdravých ľudí.
Ako sa postavíme k dlhodobejšej, možno aj trocha nudnejšej podpore športu? Predsa len, univerziáda je atraktívna, ale z takejto akcie sa nedá čerpať ani vždy, ani donekonečna...
...tu je kľúčovou motivácia. A tú musíme hľadať v samotných študentoch; každý z nich, kto aktívne športuje, je v podstate motivátorom, ambasádorom športu pre svojich kolegov. Je to ako kryštalizačný proces, záujem sa potom nabaľuje.
Ako by ste zhodnotili dlhodobejší vývoj, čo sa týka záujmu o šport?
Bohužiaľ ako klesajúci, ale to nie je len problém univerzít. Cítime ho už na stredných školách. Dôvod by som videl možno v tom, že nedostatočne tlačíme na mladých ľudí, aby sa hýbali, ak odmyslíme pohyby prstov na mobile (smiech). Osobne však verím, že každý mladý človek si veľmi rád zašportuje, len musí mať príležitosť, motiváciu, a aj možnosť to nejakým spôsobom praktizovať.
Mať podmienky.
Presne, aby mu nebola zima, horúco, aby sa do toho nebál vkročiť aj za predpokladu, že nemá skúsenosti.
A ak porovnáme súčasnú generáciu s predchádzajúcou?
Kedysi mali mladí ľudia možnosť hýbať sa denne aj na uliciach, dnešné vonkajšie prostredie je z hľadiska rozvoja dopravy nebezpečnejšie; dá sa povedať, že možnosti sa nám z tohto pohľadu zúžili. Sú síce sídliská, kde je veľa príležitostí športovať, ale nie je to už také jednoduché, ako v minulosti. Mladých dnes lákajú aj adrenalínové športy, tie však nie sú tak masovo rozvinuté. Tiež ma fascinuje, koľko ľudí v Bratislave „športuje“ na e-kolobežkách, zatiaľ čo starší ľudia chodia pešo.
Rozumiem pohodliu, že nemusí riešiť, kde to nechá...
...veď samozrejme. Ale čo sa týka energie a výdaja pohybu, tam veľkú námahu netreba.
Vy ste sa ako študent venovali športu? Akému, ako intenzívne?
Áno, venoval, ale nie profesionálne. Hral som bedminton, lyžoval, korčuľoval a podobne, no počas strednej školy bolo najmä bicyklovanie mojou neoddeliteľnou súčasťou, poskytujúcou mi nielen pravidelný pohyb, ale aj určitú mieru slobody. Popri športových aktivitách som sa však s nadšením venoval aj hudbe, alebo, ak to vyjadrím trochu odľahčene, trávil som veľa času behaním prstami po klávesoch piana.
Poďme teraz od športu k vášmu odboru. Ako ste sa dostali k výberu povolania?
So stavebníctvom som bol konfrontovaný odmalička; vtedy bol otvorený odbor automatizované systémy riadenia na Oddelení ekonomiky a riadenia stavebníctva na Stavebnej fakulte, neskôr sa z toho vyvinul Ústav manažmentu. Vždy ma to ťahalo k výpočtovej technike, uľahčiť život stavbárom a vložiť do toho IT technológie.
Spomínate si na nejakú osobnosť z obdobia štúdia, ktorá vás ovplyvnila?
Mal som veľmi dobrého učiteľa, inžiniera Laca Imrišku, ktorý bol absolventom Fakulty elektrotechniky a učil nás informačné systémy. Jeho neskutočným plus bolo, že vedel skĺbiť stavebné, technické disciplíny a IT technológie. Tie sa v časoch, kedy som študoval, nazývali výpočtová technika. Môj učiteľ sa výrazne podieľal na tom, že boli vydané hydraulické tabuľky týkajúce sa kanalizácií. Šlo o významný vklad IT do stavebníctva, konkrétne do vodného hospodárstva.
Skúsme si priblížiť význam IT v stavebníctve a spôsob jeho využitia v ňom.
IT v stavebníctve zohráva dôležitú úlohu tým, že zefektívňuje procesy, zvyšuje presnosť a šetrí čas aj náklady. Napríklad počítačové programy pomáhajú vytvárať presné stavebné plány, simulácie a modely budov, ktoré umožňujú predvídať možné problémy ešte pred samotnou výstavbou. IT tiež podporuje riadenie projektov – od sledovania financií po harmonogram prác – a umožňuje zdieľanie informácií v reálnom čase medzi všetkými účastníkmi projektu. Celkovo IT zjednodušuje celý proces výstavby a zvyšuje kvalitu výsledkov.
Okrem iného sa venujete zdravotno-inžinierskym stavbám. Ako ste sa k tomu dostali?
Ako študent som bol konfrontovaný s predmetmi z Katedry zdravotného inžinierstva, no zároveň som cítil potrebu – a bol som aj povzbudzovaný – využiť svoje znalosti z výpočtovej techniky. V tom čase ma inšpiroval model SWMM (číta sa swimm, ale neznamená to plávať), na modelovanie povrchového odtoku a podobne, od americkej agentúry EPA, a práve vďaka nemu som sa dostal k zdravotnému inžinierstvu a na katedru.
Ostaňme teda hneď pri tom. Na Stavebnej fakulte ste vedúcim Katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva. Opíšete nám život a fungovanie na nej?
Má viac než sedemdesiatročnú históriu, zaoberá sa hlavne problematikou zdravotného inžinierstva. Jej význam v praxi má pevné kontúry, na ktorých môžeme stavať a ktoré je potrebné neustále udržiavať. Venujeme sa aj environmentálnym technológiám a riešime projekty zamerané na udržateľný rozvoj miest. Bežný život na nej zahŕňa prednášky, semináre a výskum, kde študenti pracujú na praktických projektoch, čím prepájajú teóriu s praxou. Zároveň spolupracujeme s externými partnermi, aby sme študentom poskytli reálne skúsenosti.
Čo si môže laik predstaviť pod zdravotno-inžinierskou stavbou?
Začnem tým, že názov je trochu zavádzajúci, pretože nejde o stavby súvisiace s medicínou. Zdravotno-inžinierske stavby, alebo Sanitary Engineering, sa zaoberajú sanitáciou a hygienou verejného sektora, čo v podstate znamená ochranu verejného zdravia. Do tejto oblasti patria dve kľúčové činnosti: zabezpečenie dodávky pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadovej vody, aby sme neohrozovali životné prostredie.
Kde sa začína zásobovanie vodou?
Tam, kde máme priehradu; na miestach, kde nie je, sa používajú studne. Vodu načerpáme do vodojemov – v prípade priehrad, respektíve povrchových vôd, ju musíme ešte upraviť – a potom ju distribuujeme v mestách a obciach spotrebiteľom, teda v dnešnom jazyku zákazníkom. Následne, keď sa spotrebuje, stáva sa znečistenou a treba ju vyčistiť. Ak to zjednodušíme, predelom je vodovodný kohútik. Máme aj definície šedej vody, znovuvyužitia odpadových vôd a podobne; daná problematika je veľmi široká, samostatná, v každej krajine iná, závislá aj od pásma, v ktorom žijete, či ste viac na severe, alebo na juhu. My máme šťastie, že sme v miernom pásme a dá sa povedať, že viac-menej s vodou problém nemáme. I keď nám trocha veci komplikuje klimatická zmena a obrovskou výzvou nielen pre dnešok, ale aj pre budúcnosť je skutočnosť, že našu vodu si musíme chrániť.
Akým spôsobom?
Pozrite: realitou je, že máme menej zrážok, dôležité je teda vodu zachytiť. Každá, aj záplavová, ktorá opustí naše územie a odteká, je pre nás stratená. Ak by som generalizoval, Slovensko je rozdelené na dve pásma: západné používa podzemnú vodu, ktorá je saturovaná viac-menej Dunajom, pričom východ a stred je závislý na povrchových vodách. Čo je síce fajn, ale riešenia sú tu zložitejšie, lebo ak dlho neprší, treba mimo západoslovenskej nížiny rátať s ohrozením v dodávkach pitnej vody.
Ale sú krajiny, ktoré fungujú iba na povrchovej vode, však?
Samozrejme, sú aj také, podľa toho, akú majú orografiu, koľko kopcov, nížin, aké je geologické podložie a podobne. Od toho sa potom odvíja, či má daná krajina vodu povrchovú, alebo podzemnú. Dokonca v prímorských suchých oblastiach sa využíva morská voda, ktorá prešla procesom odsoľovania.
Poďme teraz k urbanizovanej hydrológii, nakoľko sa odborne venujete aj tej. Ako by ste ju definovali?
Ide o hospodárenie s vodou; na každé mesto prší a my tú vodu musíme zachytiť, uskladniť, respektíve s ňou hospodáriť. Potrebujeme zelené mestá, ktoré nebudeme otepľovať a v ktorých budeme efektívne využívať vodu, ktorá tam padne. V tejto súvislosti by som spomenul aj efekt otepľovania miest, dlhodobo je evidentné, že sa v nich všetci cítime pod väčším tlakom, máme príliš veľa betónu, slnečná energia je odrážaná do priestoru... pritom zelené plochy ju neodrážajú, ale absorbujú, spríjemňujú život v meste. Tmavé plochy absorbujú slnečné žiarenie a následne ho vyžarujú vo forme tepla, čo spôsobuje výrazný nárast teploty v porovnaní s okolitými plochami; nárast oproti okoliu je signifikantný, o tri až päť stupňov. My na Slovensku až také obrovské mestá nemáme, ale vo svete samozrejme sú, tvária sa ako samostatné klimatické ostrovy. Všeobecným záujmom je znížiť vplyv absorpcie tepla povrchmi, aby sme sa viac priblížili k prírodnému charakteru.
Aký je váš osobný vzťah k urbanizovanej hydrológii?
Vždy som sa snažil do nej vložiť aj určitý vklad IT technológií, aby sme vedeli predvídať, čo sa v tejto oblasti bude v meste diať a akým spôsobom využiť skutočnosti tak, aby sme dosiahli nami želaný efekt.
Vieme si ten vklad bližšie, konkrétnejšie upresniť?
IT technológie v urbanizovanej hydrológii využívame na modelovanie a simuláciu pohybu vody v mestskom prostredí. Používame nástroje, ktoré nám pomáhajú predvídať, ako sa voda správa počas dažďov, záplav alebo suchých období. Tieto modely nám umožňujú identifikovať problematické miesta, napríklad kde môže dôjsť k preťaženiu kanalizácie alebo k akumulácii vody, a navrhovať riešenia, ako sú retenčné nádrže alebo zelené strechy, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu a znižovať riziko záplav. Vďaka týmto technológiám vieme efektívnejšie plánovať a spravovať vodné zdroje v mestách.
To je v súčasnom období veľmi aktuálna otázka..
...áno, vzhľadom na klimatickú zmenu, ktorej sme dlhodobo všetci svedkami. Tá nám jasne hovorí, že dlhodobý koncept jar, leto, jeseň, zima sa zmenil na leto a zimu, prechodné obdobia miznú. Podotýkam, že tieto zmeny sa rozhodne nevnímajú pozitívne, ale čo sa týka vody v mestách, ak máme obdobie, kedy dlhšie nepršalo a zrazu začne, prídu záplavy, pričom vôbec nejde o ľahko riešiteľné záležitosti.
Čo teda dokážeme robiť?
Vytvoriť retenčné miesta, čo kapacitne, vzhľadom na obrovské objemy zrážok, nie je celkom možné vyriešiť. No dnes vieme a môžeme budovať, modifikovať a rozvíjať naše mestá tak, aby sme nežiaducim záplavám predišli. Zároveň potrebujeme danú vodu uchovať. Klimatická zmena je však významná a reagovať na ňu bude náročné. V nedávnom období sme riešili odvodňovanie miest, nakoľko pravidelne pršalo, bol tam istý vzorec, ktorý bol dešifrovateľný, avšak v istej fáze sa zmenil. Hydrologická situácia sa nám nepredvídateľne, ale zároveň aj výrazne skomplikovala.
V akom zmysle?
V takom, že v dôsledku klimatických zmien dochádza už k spomínaným extrémnym výkyvom v počasí, ako sú intenzívne zrážky či dlhé obdobia sucha, ktoré predtým neboli bežné. Tieto zmeny narušili tradičné vzorce zrážok a odtokov, čo spôsobuje problémy s riadením vodných zdrojov, napríklad častejšie záplavy alebo nedostatok vody. Zároveň sú tieto komplikácie výrazné, pretože majú priamy dopad na infraštruktúru, poľnohospodárstvo a mestské prostredie, čím zvyšujú náročnosť správy vody.
Bavíme sa o niečom, čo je – z pohľadu našej nepodstatnosti – vôbec možné ovplyvniť? Prípadne do akej miery?
Ak by sme začínali budovať mesto od základov, určite by som neodporúčal pokračovať v súčasnom trende rozsiahleho využívania nepriepustných povrchov, ako sú betón, asfalt alebo veľké strešné plochy. Tieto materiály bránia prirodzenému vsakovaniu vody do pôdy, čo vedie k poklesu hladiny podzemných vôd. Zároveň ide aj o otázku funkčne prispôsobenej architektúry – dnešné stavby a urbanizácia by mali reflektovať potrebu väčšieho prepojenia s prírodou a udržateľného hospodárenia s vodou, napríklad prostredníctvom zelených striech, priepustných povrchov a retenčných systémov. Tieto koncepty sa už v mestách na Slovensku postupne zavádzajú.
Ešte by som sa na záver rada pozrela na dnešných študentov. Ste skúsený pedagóg, ako by ste tu porovnávali s vlastnými študentskými časmi? Väčšia či menšia usilovnosť, typ povahy, prístup...?
Veľmi zložitá otázka (smiech). Každopádne by som vyzdvihol, že majú oveľa viac možností sa vzdelávať; my sme študovali viac-menej tak, že sme si hľadali literatúru v skriptách a knihách, ktoré sa často ťažko zháňali. Dnes sú už možnosti kedykoľvek získať informácie z akéhokoľvek miesta na svete dokonca aj bez ovládania jazyka, v ktorom boli napísané, existujú softvéry, ktoré ich preložia. Ak sa v súčasnosti zacielime na nejaký konkrétny výskum, vieme si veľmi rýchlo vytvoriť aktuálny obraz poznania v danom odbore. Odlišné je, že my sme museli memorovať, zatiaľ čo v dnešnej dobe skôr hľadáme kľúč, akým spôsobom nájsť proces pre konkrétne riešenia. V každom prípade koncept „škola hrou“ je dnes viac možný, ako kedysi.
Zostaňme ešte pri tom spektre možností. Má podľa vás pozitívny, alebo negatívny efekt?
Z hľadiska pohodlnosti? Máme pretlak informácií a je ťažké si mnoho vecí pamätať, vy začnete robiť jednu, ale zároveň ste konfrontovaná s niekoľkými ďalšími, súčasná úroveň techniky vám to jednoducho ponúka. Na konci dňa je človek presýtený informáciami a nepamätá si toľko, koľko by si pamätal, ak by sa bol učil z jedného zdroja. Tu je dôležité učiť študentov myslieť štruktúrovane. Oni už natoľko nememorujú, skôr si potrebujú načrtnúť algoritmus, ako a čo si pamätať, nikto si nedokáže zapamätať všetko. Je nutné, aby správne uvažovali a chápali, vtedy je absorpcia úplne iná, ako keď si tému len povrchne prečítate a nerozumiete jej filozofii.
Ešte povedzte, čo by ste odporúčali stredoškolákom, ktorí uvažujú o štúdiu techniky.
Technika je krásna vec a najkrajšie na nej v porovnaní s inými disciplínami je, že je logická. Všetko je viac-menej jasné. Tu by som zdôraznil matematiku a fyziku, pričom prvá - matematika - je veľmi čistým fenoménom, fyzika je už poznamenaná prírodnými zákonmi. Ak však ovládate matematiku, ovládate aj fyziku a od nej je už len krok k implementovateľnej technike, ktorú u nás vzdelávame. Každý mladý človek na strednej škole, ktorý má logické myslenie – a oni ním oplývajú, pretože ešte nie sú zaťažení filozofickým aspektom, ktorý získavajú v neskoršom veku – má veľké predpoklady vyštudovať techniku.
Ak sa máme pozrieť na štart? Aká úroveň, respektíve čo je potrebné?
V tejto súvislosti spomeniem ambíciu, ktorú sme ako univerzita podporili, a to je obnovenie maturity z matematiky. To je veľmi dôležité, lebo keď sem mladý človek príde a nestihne sa v nej dovzdelávať do tej miery, do akej je potrebné, hendikepuje ho to. Celkovo by podľa mňa na stredných školách mohli byť žiaci konfrontovaní s troška väčším množstvom prírodných vied. Samozrejme, študenti za to nemôžu, naša generácia mala výhodu, že matematika bola na stredných školách preferovaná. Tým pádom bol aj štart štúdia na technike ľahší.
Uzavrime teda motiváciou z iného uhla. Prečo svet potrebuje technikov?
Dnes sa veľa hovorí o klimatickej zmene a životnom prostredí, panujú tu obavy z budúcnosti, z toho, akým smerom sa kvalita životného prostredia bude uberať. A práve tu môže dať mladým ľuďom technické vzdelanie možnosť aktívne sa podieľať na jeho zlepšovaní. Z tejto pozície môžete ovplyvňovať národné hospodárstvo, priemysel... všetky technológie, ktoré máme, sú vyvinuté technikmi. A na to potrebujeme mladých ľudí. Technik má najlepšie možnosti meniť svet.