Výmenný pobyt v Holandsku musela dokončiť online
Bolo to neštandardné a hlavne náročné, ale iná možnosť nebola. Ťažké to bolo hlavne na začiatku pandémie, keď sa prešlo na dištančné štúdium, hovorí študentka priestorového plánovania na Ústave manažmentu STU Barbora Moravčíková. Svoju skúsenosť však určite neľutuje.
Barbora bola v letnom semestri počas minulého akademického roka na Erasme v Holandsku, konkrétne na Hanze University of Applied Sciences v Groningene. Sama hovorí, že možností v jej prípade nebolo až tak veľa. Odbor, ktorý študuje, je totiž zvyčajne vyučovaný v druhom stupni vysokoškolského štúdia. „Väčšina univerzít tento odbor berie dosť okrajovo, čo je škoda. Univerzita v Groningene sa mi páčila práve kvôli programu, ktorý ponúkala,“ vysvetľuje s tým, že jej očakávania to splnilo čiastočne, avšak len kvôli pandémii. S tou vtedy ešte v takom rozsahu nikto nepočítal.
Museli zmeniť obsah výučby
Z polroka v zahraničí sa jej pobyt kvôli pandémii zmenil na dva mesiace, zvyšok mobility musela dokončiť zo Slovenska v online podobe. Bolo to neštandardné a hlavne náročné, ale iná možnosť nebola. „Ťažké to bolo hlavne na začiatku pandémie, keď sa prešlo na dištančné štúdium,“ hovorí Barbora. „Nikto s tým nepočítal, a tak sa musel zmeniť aj obsah výučby. Konkrétne náš program Urban regeneration bol zameraný na tímovú prácu a prácu v teréne, čo malo zahŕňať aj výstupy v hmatateľnej, nielen digitálnej podobe,“ hovorí ďalej s tým, že práve to bol kameň úrazu. Ale zároveň sa presne na toto aj najviac tešila. Napokon to však zvládli. „Vyučujúci museli zo dňa na deň zmeniť zadania a prispôsobiť to online forme. Nakoniec sme to však dotiahli do úspešného konca.“
V začarovanom kruhu
Svoj prínos však bezpochyby mala aj skrátená verzia; Barbora priznáva, že aj tak jej to odborne, osobnostne aj ľudsky určite veľa dalo. „V prvom rade som vďačná za všetky kontakty a ľudí, ktorých som stihla spoznať za ten krátky čas, s mnohými som v kontakte doteraz,“ vysvetľuje a zároveň spomína aj na nie celkom príjemné chvíle. „V celom svete sa menili opatrenia zo dňa na deň. Nepustili ma do lietadla, lebo som nemala potvrdenie o zdravotnom stave. To však nebolo možné nikde zohnať. Ocitla som sa v začarovanom kruhu a hľadala som núdzové riešenia,“ hovorí s tým, že v podobnej situácii sa ešte nikdy predtým neocitla. Ani by si nikdy nebola pomyslela, že raz bude volať na ministerstvá, ambasády a veľvyslanectvá po celej Európe. „Myslím si však, že tieto neočakávané situácie a núdzové riešenia mi dali najviac z celého pobytu,“ priznáva.
V kruhu rovesníkov
Kvôli krátkosti pobytu Barbora veľmi nestihla spoznať holandskú kultúru tak, ako by bola chcela. Zároveň však konštatuje, že v Groningene vládla veľmi priateľská a uvoľnená atmosféra. „Možno to bolo spôsobené tým, že išlo o vyslovene študentské mesto a pohybovala som sa v kruhu rovesníkov. Je možné, že by to bolo iné, ak by som tam žila dlhodobo,“ pripúšťa s tým, že ju dosť prekvapila miestna kuchyňa. „Stravovanie mi pripomínalo skôr anglickú kultúru. Na obed sa jedia sendviče a obložené chleby a večera predstavuje hlavné jedlo dňa. Priznám sa, že na to som si nevedela zvyknúť,“ vraví a konštatuje, že vo všeobecnosti tam ľudia jedia viac nezdravo. V supermarketoch sa nachádza množstvo polotovarov a takmer všetko vyprážajú. „Sami Holanďania mi nevedeli priamo povedať, čo je ich typické holandské jedlo. Tiež ma prekvapilo, že som dlho nevedela nájsť kakao, respektíve kakaový prášok. Ostala som nepochopená, nikto nerozumel, na čo mi to je,“ hovorí s tým, že dovtedy si myslela, že práve holandské kakao by mohlo byť ich pýchou. „Asi som sa mýlila.“
Barbora už v minulosti v Holandsku bola, mala však v pláne počas svojho pobytu navštíviť aj iné kúty krajiny. Práve preto sa tam po čase ešte chce vrátiť a spoznať to, čo kvôli pandémii nestihla. Otázkou je, kedy to bude.
Ideálnou by bola kombinácia
A čo holandský spôsob výučby? Ako by sa dal porovnať s naším? „Bola som v preklade na univerzite aplikovaných vied, čo znamenalo, že nás vyučovalo mnoho externistov. Celá výučba bola postavená na praktických príkladoch, čo podľa môjho názoru často školám na Slovensku chýba,“ hovorí Barbora. Avšak zároveň priznáva, že napriek tomu, že sa jej takýto spôsob vyučovania páčil, absentovala tam trocha hlbšia teoretická vedomosť. „Podľa mňa by ideál vznikol spojením nášho a ich spôsobu výučby.“
Počas svojho pobytu si Barbora úplne vystačila s angličtinou, ovláda ju tam vraj prakticky každý, od detí až po starých ľudí. „Na ulici ale zachytíte rôzne jazyky, ja som mala dokonca spolubývajúceho z Južnej Kórey. A po holandsky síce neviem, ale mnohé ich slová sú podobné nemčine.“
V budúcnosti by Barbora ešte rada absolvovala výmenný pobyt v zahraničí, aj keď priznáva, že po minuloročnej skúsenosti je opatrnejšia. „Ak som sa niečo minulý rok naučila, tak to, že plány sa môžu z hodiny na hodinu meniť. Ako študentka plánovania som presvedčená, že treba naďalej veci plánovať, no treba byť obozretný a flexibilný,“ dodáva s tým, že jednoducho uvidí, s čím a s kým sa v budúcnosti stretne a kam ju osud zavedie. „Určite sa však nebránim možnostiam, ktoré vyžadujú vykročiť aj za hranice našej krajiny.“
Text: Katarína Macková
Foto: archív Barbory Moravčíkovej