Materiálovotechnologická fakulta

Roman Čička, Peter Šugár, Kristína Gerulová – 15.05.2020 – 8 minút čítania

Veríme, že svoj vysoký štandard si udržíme

Vzhľadom na súčasnú mimoriadnu situáciu sme sa na našej fakulte rozhodli, že v súvislosti s prechodom na dištančnú formu výučby predĺžime výučbovú časť letného semestra o tri týždne, čím bol poskytnutý dostatočný priestor pre učiteľov i študentov, aby sa prispôsobili tejto zmene.

Učitelia si pripravujú a zverejňujú študentom učebné materiály vhodné k samostatnému štúdiu, ako sú učebné texty, prezentácie či videá a majú dohodnutý spôsob komunikácie so študentmi, väčšinou vo forme online konzultácií, s využitím napríklad aplikácie GSuite Meet. Takisto sa vhodne upravili podmienky pre absolvovanie predmetov s prihliadnutím na to, čo reálne môžeme od študentov očakávať, že si zvládnu osvojiť a naučiť sa v podmienkach bezkontaktnej výučby. Samozrejme, na našej fakulte tvoria dôležitú časť výučby aj laboratórne cvičenia, ktoré, bohužiaľ, v týchto podmienkach nemožno úplne plnohodnotne nahradiť inými formami výučby. Zvýšenú pozornosť venujeme najmä našim prvákom, ktorí mali značné obavy, či týmto spôsobom dokážu zvládnuť náročné učivo na vysokej škole. Sme pripravení na to, že rovnako  bezkontaktnou formou budeme realizovať aj hodnotenie študentov z predmetov, napríklad s využitím online testovania v AIS, hodnotenia a obhajovania zadaní či ústnym skúšaním vedomostí z daného predmetu. Takisto študenti, ktorí v tomto roku odovzdávajú bakalárske alebo diplomové práce, sa potešili predĺženiu termínu odovzdania týchto záverečných prác o tri týždne, takže majú väčší priestor na dokončenie a hlavne prediskutovanie výsledkov so svojimi vedúcimi; vedúci záverečných prác mali možnosť upraviť zadania prác v zmysle toho, čo sa stihlo počas praktického riešenia práce realizovať. Tiež sa títo študenti nemusia obávať, že kvôli tejto situácii neukončia štúdium, v prípade potreby sme pripravení realizovať aj štátne skúšky bezkontaktnou formou, v zmysle aktuálnej legislatívy. Celkovo situáciu vo vzdelávaní na našej fakulte pozorne sledujeme a uvedomujeme si, že nie je jednoduchá pre učiteľov ani pre študentov. Veríme však že spoločne dokážeme všetky problémy zvládnuť a udržíme si vysoký štandard kvality výučby aj v tomto neľahkom období. Paradoxne, táto situácia nás môže inšpirovať v tvorivosti a v hľadaní iných prístupov vo vzdelávaní. Veď komu by pred pár týždňami napadlo, že bude prednášať alebo riešiť príklady so svojimi študentmi z pohodlia svojej obývačky?

Laboratóriá sú opustené, vedecká práca však pokračuje

Najfrekventovanejším slovom dnešných dní je stále koronavírus; to, čo spôsobil v celosvetovom meradle, dolieha na nás každý deň. Sú to pocity neistoty, obavy z neznámeho a nepoznaného. S obmedzeniami každodenného života sa zo dňa na deň museli vysporiadať aj tí, ktorých prácou je vedecko-výskumná činnosť. Hoci museli opustiť svoje laboratóriá, vedecká práca sa nezastavila. Zmenili sa len jej formy. Dnes pracujú z domu a bez svojho počítača by si svoju prácu nedokázali predstaviť. Za dlhší koniec povrazu ťahajú tí, ktorí mali v čase vypuknutia pandémie ukončené svoje laboratórne experimenty a v súčasnosti majú dostatočný časový priestor na to, aby ich vyhodnotili a zverejnili. Výhodu majú aj tí, ktorých výskum prebieha v teoretickej rovine, alebo skúmajú javy pomocou počítačových modelov a simulácií.

 Priestory sú počas dištančnej výučby opustené.

Ako to reálne vyzerá?

O tom, ako sa s touto situáciou vysporiadali výskumníci na našej fakulte, nám povedali členovia vedenia Ústavu informatiky, automatizácie a aplikovanej mechatroniky a Ústavu výrobných technológií.

 Podľa doc. RNDr. Márie Behúlovej, CSc., zástupkyne riaditeľa pre vedu a výskum na Ústave informatiky, automatizácie a aplikovanej mechatroniky, sa pracovisko v súčasnosti zameriava hlavne na riešenie dvoch medzinárodných projektov aplikovaného výskumu v rámci schémy KIC EIT Manufacturing a dvoch vzdelávacích zahraničných projektov. Práve jeden z nich, projekt INTEREG VA: SR – ČR s názvom „Vytvorenie strategických partnerstiev a príprava pokročilých kurzov celoživotného vzdelávania pre podniky a klastre s inovačným potenciálom v oblasti strojárskeho a automobilového priemyslu“ sa v súčasnosti rozbieha, a tak prvé stretnutie prebehlo formou videokonferencie. Nemenej zaujímavé je tiež zapojenie ústavu do výskumu, ktorý realizuje v spolupráci s Ústavom materiálov a mechaniky strojov SAV a priemyselnou praxou. Pripravené je tiež riešenie nového domáceho výskumného projektu, zameraného na dizajn a prípravu nových typov vysokopevných ocelí pre automobilový priemysel, vrátane návrhu technológií ich tepelného a termo-mechanického spracovania. Zostáva veriť, že i napriek zložitej finančnej situácii podpora vedeckej činnosti zo strany výskumných agentúr zostane zachovaná.

 Na Ústave výrobných technológií, ako uviedol jeho riaditeľ, Ing. Ivan Buranský, PhD., vírusová kríza významným spôsobom ovplyvnila rozbehnuté výskumné aktivity, a to najmä z toho dôvodu, že pracovisko sa takmer výlučne zameriava na laboratórny experimentálny výskum s vysokým podielom úloh zmluvného výskumu pre priemyselnú prax. Každodennou súčasťou vedeckého života sa stali videokonferencie, spoločné zdieľanie dát, riadenie a realizácia výskumu v e-priestore. Väčšia časť vedeckej práce je teraz venovaná písaniu priebežných a záverečných výskumných správ, príprave návrhov nových projektov a hlavne príprave vedeckých publikácií. Ústav chce aj v tejto situácii čo najlepšie naplniť ciele projektov medzinárodného výskumu H2020 a Smart EUREKA, zameraných na aplikovaný výskum aditívnych a hybridných výrobných technológií, ako aj ciele širokého spektra domácich výskumných a vzdelávacích projektov, riešených v spolupráci s Ústavom materiálov a mechaniky strojov SAV, Výskumno-vývojovým centrom Železiarní v Podbrezovej, spol. s r. o., Prvou zváračskou, a. s. a viacerými priemyselnými partnermi. Keďže je dôležité myslieť na nové vedecké výzvy, ktoré je možné očakávať po doznení súčasnej krízy, ústav intenzívne pracuje na príprave návrhov nových výskumných projektov. Z viacerých je potrebné spomenúť pripravovaný návrh medzinárodného projektu v rámci schémy KIC EIT Manufacturing, zameraný na problematiku počítačovej tomografie a aditívnej výroby, ktorého príprava momentálne vrcholí. Podľa dr. Buranského súčasná potreba zabezpečovať vzdelávanie výlučne dištančným spôsobom nám ponúkla množstvo nových podnetov a nápadov na riešenia, ktoré chce ústav využiť pri predkladaní nových návrhov vzdelávacích projektov.

 Zvýšené nároky sú po tieto dni kladené nielen na pracovníkov realizujúcich výskum, ale tiež na tých, ktorí zabezpečujú administratívne spracovanie projektov. Pracovníci fakulty aj v tejto situácii vynakladajú maximálne úsilie na plnenie si svojich záväzkov v oblasti vedeckej práce, súčasne sa však už teraz zamýšľajú nad tým, aké budú priority v oblasti vedy, výskumu a inovácií po ukončení mimoriadnej situácie. Všeobecne sa očakáva, že do popredia vystúpia témy, ktorých riešenie napomôže opätovnému naštartovaniu ekonomiky, udržateľnosti zamestnanosti, rozvoju nových technológií, digitalizácii, automatizácii a celkovému oživeniu priemyselnej výroby.

Zamestnanci a doktorandi sa pridali k iniciatíve Pomôž nemocnici.

Pomáhame nemocniciam

Na záver spomenieme, že sa naši zamestnanci a doktorandi pridali k iniciatíve Pomôž nemocnici; najskôr samostatne, avšak neskôr si všimli, že viacerí robia na tom istom. Spojili teda svoje sily a spoločne s kapacitami našej fakulty tlačia držiaky na ochranné štíty pre zdravotníkov. Od 26. marca  spoločne vytlačili približne 260 držiakov, v pláne je dodať zhruba 500 kusov, prípadne aj viac podľa potreby, záujmu a dostupného materiálu. Ďalších zhruba 200 kusov vytlačili aj naši študenti na vlastných tlačiarňach, ktorí sa k iniciatíve pridali medzičasom samostatne. „Aktuálne máme k dispozícii materiál, z ktorého by sme v krátkom čase mali vedieť vyrobiť celkovo približne 500 držiakov na ochranné štíty. Prvé sme už odovzdali Fakultnej nemocnici v Trnave alebo Národnému ústavu srdcovocievnych chorôb v Bratislave. Štíty sa montujú z držiakov priamo v centre iniciatívy #pomoznemocnici“, ktorá tiež sídli v Trnave,“ uvádza člen tímu Ing. Dávid Michal z Ústavu výrobných technológií MTF STU. Obdiv a vďaka zo strany vedenia fakulty za zapojenie sa do iniciatívy patrí i ďalším dobrovoľníkom:

  • Ing. Matejovi Hýrošovi (Oddelenie komunikačných a informačných systémov)
  • Ing. Jánovi Mildemu, PhD. (Ústav výrobných technológií)
  • Ing. Tomášovi Štefkovi, PhD. (Ústav integrovanej bezpečnosti).

 Materiál na výrobu držiakov poskytla MTF STU a firma Advanced Engineering AE. Vytlačené držiaky na ochranné štíty odovzdávajú členovia tímu MTF STU zakladateľom iniciatívy priebežne, podľa počtu vyrobených kusov. Pomôcť nemocniciam sa dá v rámci tohto projektu viacerými spôsobmi, ktoré sú uvedené na webstránke iniciatívy Pomôž nemocnici.

  

Text: Roman Čička, Peter Šugár, Kristína Gerulová

Foto: MTF STU