FAKULTY

Katarína Macková – 08.02.2021 – 9,5 minúty čítania

Verím, že rastúci počet žien úspešných vo vede a technike bude motivovať ďalšie dievčatá

Niekedy máme strach z neznámeho, a keď k tomu pridáme predsudky či zaužívané stereotypy, cesta dievčat k štúdiu technických vied je náročnejšia, hovorí o svojich začiatkoch prodekanka pre vedu a výskum na FEI STU Viera Stopjaková. Zároveň je profesorkou na Ústave elektroniky a fotoniky na tej istej fakulte, tiež je Slovenkou roka 2016 a autorkou dvoch patentov.

 

 

 Ako ste sa dostali k svojmu povolaniu? Spomínate si na prvotnú inšpiráciu?

Mám spätne dojem, že mi to bolo predurčené, respektíve zakódované niekde v génoch. Od úplného detstva som totiž obdivovala rôzne technické veci. Pamätám si napríklad, ako ma v detstve fascinovalo, že zvuk na televízore môžeme ovládať pootočením gombíka. Alebo že otec „pohrká“ radiacou pákou a naše auto ide raz dopredu a inokedy dozadu. Neskôr som týmto veciam chcela aj rozumieť a ešte neskôr som verila, že niečo podobné raz vymyslím (smiech).

 A vaši s tým boli v pohode?

Moje odhodlanie prihlásiť sa na strednú priemyselnú školu elektrotechnickú rodičov síce najprv prekvapilo, ale rešpektovali to. A tešilo ich, že budem mať isté remeslo. Zrejme však nepredpokladali, že to je len začiatok a k skutočnej profesii budem kráčať ešte viac ako desať rokov.

 Kde všade ste absolvovali stáže a výskumné pobyty? Čo ste si z nich priniesli?

Ešte počas môjho doktorandského štúdia som absolvovala takmer dvojročnú stáž na technickej vysokej škole v belgickom Oostende. Bolo to v prvých rokoch po Nežnej revolúcii; všetko bolo pre mňa, a celkovo pre ľudí z východnej Európy, takpovediac nové. Z hľadiska odborného zamerania však musím spomenúť najmä prístup k softvérovým nástrojom návrhu a technológiám výroby integrovaných elektronických systémov. Naviac to bola doba, keď prichádzali nové digitálne komunikačné technológie, ako elektronická pošta či internet. A s ním takmer neobmedzená dostupnosť informácií.

Profesorka Stopjaková je Slovenkou roka 2016.

 Čo nasledovalo?

Neskôr som strávila nejaký čas na univerzite v meste Hull vo Veľkej Británii, na univerzite v Edmontone v Kanade, a následne som absolvovala polročný výskumný pobyt na univerzite v Rochesteri v USA. Za tieto možnosti vyskúšať si prácu v zahraničí a získať skúsenosti som veľmi vďačná. Pre profesiu vedca, ale aj učiteľa sú skúsenosti zo zahraničia veľmi podnetné. Napríklad v Spojených štátoch používajú pomerne odlišný spôsob skúšania a hodnotenia študentov. Takisto majú iný systém predkladania výskumných tém za účelom získania grantov alebo výber a financovanie miest profesorov.   

 Ste dizajnérka čipov. Čo si pod tým bežný smrteľník môže predstaviť?

Tak s témou čipy musím opatrne, nakoľko vzhľadom na konšpiračné teórie súčasnosti sa tu pohybujeme po veľmi tenkom ľade (smiech). A teraz vážne. Ide o oblasť mikroelektroniky, vlastne už nanoelektroniky, kde je možné na veľmi malej ploche (v súčasnosti rádovo stovky mm2) polovodičovej doštičky umiestniť niekoľko miliárd elektronických súčiastok a celé to zapuzdriť v jednom integrovanom miniatúrnom elektronickom systéme.

 Aké majú integrované systémy uplatnenie?

Široké. Nájdeme ich v rôznorodých oblastiach priemyslu i bežnom živote. Azda najväčšie využitie je v prenosných bezdrôtových zariadeniach a celkovo v spotrebnej elektronike. My takéto integrované systémy, takzvané čipy, navrhujeme. Najskôr na úrovni elektrického zapojenia systému a overenia funkcie a parametrov simuláciami, a následne na úrovni topografie čipu, čo je vlastne pôdorys celého systému. Tu ide o nákres geometrických predlôh pre vytvorenie takzvaných masiek, podľa ktorých sa potom v niekoľkých desiatkach až stovkách technologických krokov sériovo vyrábajú navrhnuté čipy. Dalo by sa to prirovnať (veľmi laicky) k akejsi formičke, ktorej návrh je detailný, zložitý, zdĺhavý a drahý, ale po jej vyhotovení ju môžeme rýchlo a jednoducho použiť na výrobu miliónov rovnakých a dokonalých výrobkov.

 Ste autorkou dvoch patentov. Prezradíte nám niečo o nich?

Patent je opis istého technického riešenia, takže nie je ľahké ho podať krátko a zrozumiteľne. Opäť si pomôžem prirovnaním. Ako každý iný výrobok, aj integrované obvody (čipy) musíme pred distribúciou zákazníkovi testovať. Čím je integrovaný systém zložitejší, tým je jeho testovanie dlhšie a drahšie, čo následne určuje jeho koncovú cenu. Náklady na testovanie vieme významne redukovať, ak sa systém vie otestovať takpovediac sám bez potreby drahých testovacích zariadení a ich obsluhy. A práve v týchto dvoch patentoch je predstavený návrh hardvérových riešení, ktoré sú vstavané priamo so samotným elektronickým systémom na jednom čipe a umožňujú jeho autonómne samočinné testovanie. To znižuje cenu výrobku a urýchľuje proces jeho výrobného testu.

 Pred pár rokmi ste na fakulte vyvinuli prsteň, ktorý upozorňoval na stres. Ako funguje a ako sa mu darí?

Psychický stres za istých okolností mobilizuje obranyschopnosť organizmu; dlhodobý stres však okrem vyvolania drobných zdravotných ťažkostí (bolesť hlavy, zažívacie problémy) hrá dôležitú rolu v civilizačných ochoreniach (rakovina, kardiovaskulárne a respiračné choroby a iné). Odozva organizmu na stresový podnet zasahuje do fyziologických procesov (zvýšenie krvného tlaku, rozšírenie zreničiek oka, prehĺbenie dýchania a podobne). S týmito zmenami súvisia aj zmeny niektorých elektrických parametrov, napríklad elektrickej vodivosti kože. Práve túto vlastnosť ľudskej kože sme využili pri výskume a vývoji inteligentného prenosného monitorovacieho zariadenia slúžiaceho na identifikáciu nežiadúceho vplyvu stresu na ľudský organizmus. To je ten prsteň.

 A čo všetko dokáže?

Tento elektronický systém umožňuje kontinuálne meranie, predspracovanie a bezdrôtový prenos dát, ako aj vizualizáciu a vyhodnocovanie nameraných údajov na mobilných zariadeniach (napríklad notebook alebo mobilný telefón). Prototyp inteligentného mikrosenzora bol zrealizovaný vo forme prsteňa, ktorý monitorovaná osoba nosí počas celého dňa. Zariadenie je možné využiť v aplikovanej psychológii (liečba drogovo závislých osôb), ako aj v ďalších odvetviach preventívnej medicíny, ale aj v rôznych oblastiach spoločenského života, napríklad pri športovej aktivite, či ako stresový alarm pre bežných ľudí. Medzičasom bolo realizovaných niekoľko rôznych senzorov a zariadení na monitorovanie fyziologických vlastností a pokračuje spolupráca mojich kolegov s Lekárskou fakultou UK na vývoji a aplikáciách v tejto oblasti, kde ja osobne participujem už iba okrajovo.

 Vráťme sa ešte k vašim začiatkom. Stretli ste sa niekedy s údivom, že ste si vybrali takéto smerovanie? Myslím to tak, že techniku vtedy možno neštudovalo veľa dievčat....

Častokrát. Stretávam sa s tým dodnes, čo je snáď do istej miery aj pochopiteľné. Ale treba dodať, že vždy išlo o pozitívne či uznanlivé počudovanie. Pamätám si však aj svoj údiv, keď som na strednej škole po prijatí na zameranie Radioelektronické zariadenia zistila, že som v triede jediná (z 13 dievčat), ktorá si tam podala prihlášku z vlastného rozhodnutia a ako prvú voľbu (smiech). Na vysokej škole som študovala mikroelektroniku a moja mama ani v piatom ročníku môjho štúdia pri otázke, čo to vlastne študujem, nevedela pýtajúcemu sa správne odpovedať. „Nikdy si to nezapamätám, lebo tomu nerozumiem“, vravela so smiechom. Niekedy máme strach z neznámeho, a keď k tomu pridáme predsudky či zaužívané stereotypy, cesta dievčat k štúdiu technických vied je náročnejšia. Našťastie sa to mení a verím, že rastúci počet žien úspešných v oblasti vedy a techniky bude motivovať ďalšie generácie dievčat.

Zapuzdrený čip

 Čo by ste ešte vo svojom profesionálnom živote chceli dosiahnuť?

Robím, čo som vyštudovala. Moja práca je tvorivá a neustále sa obmieňa. Prináša stále nové výzvy. A to je na nej skvelé, pretože výzvy nás inšpirujú a posúvajú stále ďalej. Život si pre nás pripravuje úlohy a ponúkne nám ich niekedy veľmi nečakane. Pred pár rokmi takto prišla ponuka funkcie prodekanky pre vedu a výskum na FEI STU, ktorú vykonávam už druhé obdobie; predtým som týmto smerom nikdy neuvažovala. Ako pedagóg pracujem neustále s mladými ľuďmi, čo mi dodáva novú silu. Je to úžasný pocit, keď vidíte absolventov doktorandského štúdia, ako úspešne idú po vlastnej ceste vedca. Odrazu vidíte jasný zmysel všetkej tej náročnej práce.

 A sú požiadavky na pedagógov iné, ako boli, keď ste začínali?

Oblasti ako elektronika či informatika sa nesmierne rýchlo rozvíjajú, a to na učiteľov vytvára požiadavku dynamicky absorbovať čo najviac z toho, čo rozmach technológií prináša, a zahrnúť to do syláb predmetov, či zavádzať úplne nové predmety. Je preto nevyhnutné, aby aj pedagógovia boli aktívni vo výskumnej činnosti a poznatky získané v rámci výskumných projektov mohli efektívne použiť vo vzdelávaní odborníkov v daných oblastiach. Nový rozmer nielen z hľadiska využitia informačných technológií, ale aj nárokov na pedagógov, priniesla online forma vzdelávania v časoch pandémie COVID-19. Objavili sme ďalšie možnosti, ale, žiaľ, aj úskalia dištančného vzdelávania.

 Pristavme sa ešte pri fakte, že ste Slovenkou roka 2016. Ako tá súťaž prebiehala, ako ste sa do nej dostali?

Moju nomináciu do ankety poslala Slovenská technická univerzita. Vtedajší prorektor pre vedu a výskum, profesor Stanislav Biskupič, mi tento úmysel telefonicky oznámil a vyžiadal si môj súhlas. Týmto mu posielam poďakovanie do neba a som rada, že dôvera i pocta vložená univerzitou do mojej nominácie priniesla víťazstvo v rámci kategórie Veda a výskum. Toto víťazstvo považujem za významné uznanie výsledkov niekoľkoročnej snahy a vytrvalej výskumnej práce. A keďže anketa Slovenka roka vytvára priestor pre budovanie povedomia o výnimočných a úspešných ženách pôsobiacich v rôznych oblastiach, získané ocenenie vnímam aj ako skvelú propagáciu technických vied širokej verejnosti a verím, že môže byť pre dievčatá inšpiráciou k štúdiu technických disciplín.

 Ešte nám prezraďte, čomu sa venujete vo voľnom čase?

Každú voľnú chvíľku sa snažím tráviť aktívne. Veľmi dobre zrelaxujem pri chalupárčení, na chalupe som mimo práce prakticky stále. Baví ma vyrábať si veci z dreva, prípadne spraviť zo starých vecí čosi, čo by mohlo byť ešte užitočné. Často sa púšťam aj do stavbárskych prác, ktoré okolo chalupy stále treba. Trvá to dlhšie ako od profesionála, ale mám to podľa seba (smiech). Tiež chodím na huby, zbieram bylinky. Mám rada hory a turistiku. Veľa športujem, v lete bicyklujem a v zime, ak sa dá, lyžujem alebo idem na bežky. No a nakoniec aj sem-tam oddychujem.

  

Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentky