Technik je ten, kto buduje svet
Mám radosť zo záujmu mladých ľudí, vedia, akým smerom sa vydať a budú mať v rukách možnosti na dosiahnutie svojich cieľov, hovorí prodekanka Stavebnej fakulty STU Katarína Gajdošová. Zhovárali sme sa aj o podujatí Science-enterTaiment-You!, kde bola hlavnou koordinátorkou. Uskutočnilo sa na našej univerzite 14. mája a bolo paralelným podujatím siedmeho ročníka medzinárodného festivalu Starmus.
Pani prodekanka, keď sa spätne pozriete na spomínané podujatie, splnilo podľa vás očakávania?
Určite áno. Pravdaže, vždy sa dá niečo zlepšiť, nie sme dokonalí, ale celkovo ho hodnotím ako veľmi úspešné. Čo sa týka účasti, odhadujem ju približne do sedemsto stredoškolákov; ak sa máme baviť o pôvodnom očakávaní, osobne som bola ešte troška optimistickejšia, ale na druhej strane viem o kolegoch, ktorí očakávali tretinu. Môj pohľad je teda pozitívny v duchu, že ich očakávania sa niekoľkonásobne prevýšili.
Poďme teda k účastníkom. Mali stredoškoláci mnoho otázok?
Áno, z ich strany sme evidovali naozaj veľký záujem. Pýtali sa veľa, dokonca aj takí, ktorí nám rovno povedali, že sú už rozhodnutí pre úplne iné štúdium, napríklad pre medicínu. Ale prišli aj tak, lebo ich zaujíma pokrok v inováciách a vede. Osobne ma práve toto veľmi potešilo.
O akých ročníkoch hovoríme?
Poväčšine o prvákoch a druhákoch, čo je za nás skvelé, lebo neskôr si už vyberajú špeciálne predmety, zameranie, krúžky podľa toho, kam chcú po maturite smerovať, a teraz sú v procese orientovania sa, prípadne rozhodovania. Začínajú si rozširovať obzory a zisťujú, čomu všetkému sa dá venovať, a následne tomu prispôsobia aj svoje štúdium.
Čo je veľké plus hlavne pri tom následnom výbere predmetov...
...pravdaže. Tu spomeniem, určite nie ako prvá, že technike veľmi uškodilo zrušenie maturity z matematiky; veľmi vnímame a cítime, že sem mladí ľudia prichádzajú aj bez nej, musíme teda opakovať, dobiehať a strácame čas, lebo sme sa už v tom období mali posúvať ďalej. Ale keď stredoškoláci zavčasu zistia, že ten-ktorý technický smer by bol pre nich zaujímavý, vedia si nastaviť svoje stredoškolské štúdium tak, že sa budú venovať potrebným predmetom. To je obrovské plus.
A čo vaši kolegovia, ktorí sa na Science-enterTaiment-You! zúčastnili?
Keď som sa ich pýtala, všetci mi odpovedali v duchu „nezastavil som sa, stále prichádzali ďalší a ďalší“ a „tí študenti sa pýtali naozaj k veci“. Mnoho aktivít, ktoré sme tam ukazovali, malo dosah na reálny život; to bolo práve zaujímavé, že nejde o teoretickú vedu, ktorú si veľmi neviete predstaviť, prípadne neviete, kde by ste ju využili.
Vieme konkretizovať?
Prepáčte, že začnem našou fakultou, ale to mi je najbližšie (smiech). Napríklad naši vodári ukazovali, ako funguje voda v krajine a aký má dosah, ak v nej robíme príliš veľké zásahy a prílišnú reguláciu, koľko vody, ktorá príde v podobe dažďa, vieme v krajine udržať a koľko jej sami pošleme preč. Ubližujeme tým pritom nielen krajine, ale aj svojej budúcnosti a celej ekológii. Mali tam model, na ktorom vedeli situáciu reálne ukázať a tie decká naozaj mohli fyzicky pustiť vodu a vidieť, že keď máte regulovaný tok, koľko sa odplaví, zatiaľ čo v prípade prirodzeného toku koľko vody dokáže ostať v okolitom prírodnom prostredí, kde ju potrebujeme.
Čo iné fakulty?
Každá prezentovala nejakú zaujímavosť spájajúcu vedu s reálnym životom. Napríklad strojári hovorili o výrobe piva. Stredoškolákov zaujímala jednak tá výroba, jednak procesy, možnosti zjednodušovania, veci, ktoré už vieme robiť inak, ako v minulosti, kam až dokážeme v tejto oblasti v budúcnosti ísť... na to potrebujeme technikov, inžinierov. Z toho som mala radosť, veľmi ma uspokojuje myšlienka, že to po nás takpovediac preberú a budú vývoj posúvať ďalej.
Čo ste osobne videli ako najatraktívnejšie?
Ak to myslíte tak, čo zaujme na prvú, tu by som predpokladala robota; predsa len z pohľadu stredoškoláka sa dá pochopiť, že je to pre nich najlákavejšie. Ale z každej jednej vedeckej aktivity som mala spätnú väzbu v duchu, že keď im bola objasnená, pochopili, ako veľmi je podstatná.
Ak sa na to skúsime pozrieť z nevedeckého, ľudského pohľadu, z čoho sa podľa vás najviac tešili?
Z toho, čoho sa mohli dotknúť, kde sami prispeli k výsledku v duchu „aj ja si to chcem skúsiť“. Napríklad z Materiálovotechnologickej fakulty predvádzali simulovaný výbuch, vznietenie; návštevníci dostali ochranný odev, prilbu, mohli sami výbuch spustiť a vidieť, že to funguje. Ale veľmi ich potešil aj simulátor prevrátenia, ktorý nám sprostredkoval náš partner Národná diaľničná spoločnosť, a tiež elektrický automobil od ďalšieho partnera, značky KIA.
Čo by ste označili ako najväčšie pozitívum z našej strany ako organizátora?
Veľmi kladne hodnotím, že sme urobili spoločné univerzitné podujatie. To je pre mňa dokonca rovnocennou hodnotou v porovnaní s faktom, že sme sa propagovali navonok a že sme mladým ľuďom ukázali víziu do budúcna. Veľmi sa mi ráta, že sme tam boli ako univerzita a že sme aj všetky naše aktivity odpropagovali spoločne, nie jednotlivo ako fakulty.
Poďme ešte k prednáškam...
...aj tie mali vysokú účasť; našich domácich bolo sedem a každá, hoci aj v neskorších hodinách, mala svoje obecenstvo. Polovicu z nich som osobne uvádzala a videla som, že vždy po skončení prišla za prednášajúcim hŕstka stredoškolákov, a to bez ohľadu na to, či šlo o tému rozvoja mesta, odpadov alebo stavebníctva. Vždy chceli vedieť viac. Takisto mnohí učitelia, ktorí na naše podujatie sprevádzali svojich študentov, chodili za prednášajúcimi, či by nemohli prísť aj na ich školu, pričom tento záujem sa týkal všetkých prednášajúcich, a teda všetkých ponúkaných tém.
Bolo aj niečo, čo nevyšlo?
Pravdaže, chyby boli. Nikto z nás nie je profi eventový manažér a nikto z nás to nemá ako svoju jedinú prácu, veď aj ja som to robila popri ostatných povinnostiach, ako aj každý v tíme. Tiež treba vziať do úvahy, že sme do takejto akcie šli po prvýkrát, ale treba to vnímať v duchu, že aspoň jasne vidíme, že na to máme a uvedomujeme si aj, v čom sa môžeme ešte zlepšiť.
Tím bude pokračovať?
Áno a pevne verím, že sa vidíme o rok.
Pozrime sa ešte na celkové zameranie mladých ľudí na techniku.
Podľa mňa je dobré; ako som spomenula, keď študenti vidia reálny dosah a reálny výsledok, zaujíma ich to. Podľa mňa na sebe pracujú, táto súčasná generácia je možno podľa niektorých pohodlnejšia, ale zároveň verím, že keď v niečom vidia zmysel, „zaberú“ aj viac, ako my v ich veku.
O technike ako takej stále vládne predstava, že je ťažká; posunulo sa už toto vnímanie podľa vás niekam pozitívnejším smerom?
Ťažko povedať, ak by sme sa bavili o priamom procese výučby, ale podľa mňa ten strach pomáhajú odbúravať presne aj takéto akcie. Z mojich študentských čias si podobné aktivity nepamätám, informácie sme mali tlmočené od našich učiteľov, ktorí v tom čase videli svet a jeho smerovanie istým spôsobom.
Kde vidíte príčinu tohto vnímania?
Podľa mňa v skutočnosti, že za našich čias technika ako taká nebola natoľko populárna, bolo treba veľa „makať“. Niežeby bola teraz jednoduchá, ale rozdiel je v prácnosti, dnes nám v mnohom pomáhajú počítačové softvéry. Keď som študovala, až do tretieho ročníka sme museli rysovať ručne, nedovolili nám inak, pričom v súčasnosti postupujeme presne opačne. Od začiatku študentov učíme, aby používali softvéry a uľahčili si prácu. Posun možností v rámci digitalizácie je neuveriteľný.
A keď porovnáme vtedajších a súčasných študentov? Sú teraz v niečom iní?
Odvážnejší, a podľa mňa aj otvorenejší. Áno, na druhej strane troška pohodlnejší, najmä ak sa spätne pozriem, aké úlohy sme v ich veku museli plniť my. Už teraz to majú podstatne jednoduchšie, majú menej úloh z rôznych uhlov pohľadu, a aj tak vedia svoju nespokojnosť prejaviť viac, ako sme to robili my. Takpovediac „nenechajú si na plecia toľko naložiť“, čo je však v istom zmysle aj dobre, nebude im natoľko hroziť vyhorenie. Rozhodne sú asertívnejší v zmysle „toto nie, budem sa venovať radšej tomuto“, a v konečnom dôsledku sa v užšom zábere dostanú ďalej.
Poďme ešte k prednáškam v rámci festivalu Starmus na našej univerzite. Ako ich vnímate? Boli zamerané na vesmír, počítače, fyziku... je podľa vás v tomto budúcnosť?
Tie dve, na ktorých som doposiaľ bola, boli mierené na mladých ako motivácia do budúcnosti (rozhovor bol robený pred skončením festivalu, pozn.red.), ale nebolo to myslené striktne tak, že venujte sa vesmíru či umelej inteligencii. Skôr v duchu, aby mladí ľudia pochopili, že oni sú tí, ktorí budú budovať svet pre seba a ďalšie generácie. Prednášali veľmi prirodzenou formou, na mňa to pôsobilo veľmi motivačne.
Ak by sme mali na záver sformulovať naše podujatie v jednom odkaze, aký bude?
Technik je ten, kto buduje svet; mám radosť zo záujmu mladých ľudí o to, čo všetko daný pojem zahŕňa. Vedia, akým smerom sa vydať, a budú mať v rukách možnosti na dosiahnutie svojich cieľov.
Ešte sa pozrime do budúcnosti na náš ďalší ročník. Aká je vízia?
Mierne zmeniť koncept, zlepšiť propagáciu tak, aby sme zaujali ešte širšie spektrum mladých ľudí a aby sme ukázali ešte viac všetkého, čo vieme ponúknuť a čo technika zahŕňa.
Čo by ste odporučili stredoškolákovi zaujímajúcemu sa o techniku? Bez čoho sa nezaobíde?
Jednoznačne bez matematiky, otvorenej mysle a priestorovej predstavivosti.
Text: Katarína Macková
Foto: Tibor Rózsár
Poďakovanie
Rada by som tento priestor využila na poďakovanie všetkým, vďaka ktorým sa podujatie Science-enterTainmet-yoU! uskutočnilo. V prvom rade ďakujem pani prorektorke Vitkovej a pánovi prorektorovi Strémymu za dôveru a podporu! Ďakujem organizačnému tímu, menovite Nore Lovászovej z STU Scientific, Jurajovi Rybanskému a Zuzane Mokošovej z Rektorátu STU, Zuzane Záňovej a Tomášovi Tomčovi z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Ďakujem aj všetkým prednášajúcim, výskumníkom a doktorandom z jednotlivých fakúlt, ktorí aktivity prezentovali, a v neposlednom rade našim študentom, ktorí nám v deň podujatia pomáhali.