Stavebníctvo v súčasnosti prechádza revolúciou
Tá so sebou prináša nové technológie a s tým súvisí i čoraz väčší dopyt po absolventoch z odborov technického zamerania. V oblasti vodného hospodárstva ho pociťujeme už niekoľko rokov, pričom tento odbor má jednu z najdlhších tradícií v technických odboroch na Slovensku, hovorí profesorka Silvia Kohnová z Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty STU.
Pani profesorka, poďme najprv k vášmu odboru. Ako ste sa dostali k vodnému hospodárstvu?
Pochádzam z priaznivého prostredia (smiech). Viacerí moji príbuzní boli absolventmi Stavebnej fakulty, a zrejme ma z veľkej časti práve toto formovalo k rozhodnutiu pokračovať v našej rodinnej tradícii.
Zaoberáte sa problematikou štatistických metód určovania návrhových hydrologických veličín, regionalizáciou a regionálnou typizáciou v hydrológii, modelovaním extrémneho odtoku z povodia a problematikou protipovodňovej ochrany. Ako môže týmto pomerne zložitým pojmom porozumieť bežný človek?
Problematika, ktorou sa nosne zaoberám, patrí do oblasti inžinierskej hydrológie, kde je cieľom pripraviť pre výstavbu najmä vodohospodárskych, ale aj iných inžinierskych stavieb takzvané návrhové, dimenzačné údaje. Tieto môžu byť hydrologické (ako sú napríklad návrhové prietoky), respektíve meteorologické (napríklad návrhové zrážky). Aby sme návrhové údaje mohli z pozorovaní a meraní odhadnúť, využívame k tomu rôzne metódy a postupy.
Ktoré napríklad?
Matematicko-štatistické postupy, zrážko-odtokové modelovanie, empirické postupy, analógie a podobne. Táto problematika v posledných desaťročiach prešla vo svete výrazným vývojom aj vďaka výpočtovej technike, aplikácii nových matematicko-štatistických postupov, využitiu deterministických a stochastických modelov a v nemalej miere aj vďaka novým metódam pozorovaní hydrologických a meteorologických prvkov.
Okrem iného ste boli aj riešiteľkou výskumných domácich projektov v rámci domácich grantových agentúr...
...áno, tu by som ocenila aj podporu vedy v rámci projektov APVV a VEGA. V súčasnosti som zodpovednou riešiteľkou projektu APVV-19-0340 Konektivita a dynamika tvorby povodňového odtoku vo vrcholových povodiach (doba trvania projektu je v rozpätí rokov 2019 -2023) a projektu VEGA 1/0632/19. Zmeny hydrologického režimu na Slovensku podľa regionálnych scenárov zmeny klímy a multi-modelového hodnotenia (tu je doba trvania projektu v rozpätí rokov 2019 – 2022).
Takisto ste riešili aj viaceré zahraničné projekty Európskej únie. Ktoré by ste vyzdvihli?
Snahou každého výskumného tímu je, samozrejme, byť aj riešiteľom medzinárodných projektov; získať zahraničný nie je vôbec jednoduché. Mala som šťastie, že som bola súčasťou kolektívu profesora Jána Szolgaya na Katedre vodného hospodárstva krajiny SvF STU, kde sa pod jeho vedením podarilo byť partnermi vo viacerých európskych projektoch. Ak sa pýtate, čo by som tu vyzdvihla, za veľmi inšpirujúce považujem formy projektov COST, ktoré otvárajú možnosti pre následné uchádzanie sa v zahraničných projektoch typoch EÚ HORIZON. Osobne som bola delegátkou za SR v Management Commitee štyroch takýchto projektov.
Dal by sa niektorý z nich – či už domácich, alebo zahraničných – definovať ako vaša srdcovka?
Jedným z posledných veľmi zaujímavých bol projekt 7. Rámcového programu (7 RP) Európskej únie s názvom RECARE - Preventing and remediating degradation of soils in Europe throug land care. V jeho rámci sa spojil multidisciplinárny tím, ktorý pracoval na vytvorení jednotného spôsobu hodnotenia súčasného stavu ohrozenia pôdy; zároveň predstavil inovatívne riešenia na zabránenie ďalšej degradácie pôdy v Európe, a to od Islandu až po Cyprus. Na projekte sa podieľali výskumníci z 27 rôznych európskych organizácií, pričom skupinu tvorili odborníci z viacerých vedných oblastí. Práca v takomto multidisciplinárnom tíme bola pre mňa inšpiratívna a veľmi prínosná.
Ste tiež autorkou a spoluautorkou desiatok vedeckých prác publikovaných v domácich a zahraničných recenzovaných časopisoch. Ktoré si najviac ceníte?
Určite pokladám za úspech publikácie v časopise Nature a Science, ktoré patria medzi popredné svetové vedecké časopisy a sú jedny z najcitovanejších. Takisto viaceré moje publikácie vznikli v rámci spolupráce s Technische Universität Wien, konkrétne s kolektívom pod vedením profesora Güntera Blöschla. Ten sa považuje za významného odborníka európskej, ak nie svetovej hydrológie, riešil veľmi veľa medzinárodných projektov. Na niektorých z nich sme sa zúčastnili aj ja a profesor Ján Szolgay z našej katedry (profesorovi Günterovi Blöschlovi nedávno naša univerzita udelila titul doctor honoris causa, pozn. red.).
Na čom ste spoločne pracovali?
Naše kolektívy spolu riešili viacero bilaterálnych, ako aj medzinárodných projektov, a tiež spolu publikovali viacero štúdií. V roku 2012 získal profesor Blöschl projekt Európskej rady pre výskum (European Research Council – ERC) zaoberajúci sa zmenou povodňového režimu – Flood change. Ten mu umožnil vytvoriť neformálne združenie vedcov Flood research consortium, Konzorcium na výskum povodní, do ktorého, po skúsenostiach z minulosti, pozval aj nás. Výsledky výskumu uverejnil popredný svetový časopis Science.
A v čom spočíval hlavný prínos tejto štúdie?
Bola prvou, ktorá identifikuje jasný klimatický signál pri pozorovaní povodní v kontinentálnom meradle. Výsledky naznačili viacero vecí. Po prvé, že vyššie teploty viedli k skorším jarným povodniam topenia snehu v celej severovýchodnej Európe. Po druhé, oneskorenie zimných búrok spojené s polárnym otepľovaním viedlo k neskorším zimným povodniam okolo Severného mora a niektorých sektorov Stredozemného mora. A po tretie, skoršie maximum pôdnej vlhkosti viedlo k skorším zimným povodniam v západnej Európe. Zmeny v časovaní povodní, ktoré sú tu identifikované, by sa mohli použiť na testovanie modelov pre adaptačné stratégie vzhľadom k zmene klímy.
Poďme k vášmu členstvu v odborných združeniach a normalizačných komisiách. Čo tieto pozície zahŕňajú?
Byť členkou odborných združení a normalizačných komisií považujem za česť, nakoľko som do nich navrhovaná na základe mojich výsledkov. Som rada, že môžem byť pri aktivitách, ktoré posúvajú výsledky vedy do praxe. Pre konkrétnejšiu predstavu, napríklad v rámci normalizačnej komisie ide o spracovávanie metodík, smerníc a noriem, ktorými sa takto dostanú do praxe nové postupy a metódy.
Pozrime sa teraz na naše priehrady. Sú kvalitne postavené a udržiavané, alebo budú potrebovať v dohľadnej dobe revíziu? Prípadne sa to nevylučuje?
Nevylučuje. Čo sa týka vodohospodárskych, ale aj akýchkoľvek iných stavieb, každá má svoju životnosť, ktorá sa dá čiastočne predĺžiť jej údržbou. Aj naše vodné stavby potrebujú stálu údržbu, ale po rokoch aj prehodnotenie ich bezpečnosti, čo sa v súčasnosti realizuje nielen v okolitých štátoch, ale aj na Slovensku. Spomeniem, že som členkou pracovnej skupiny pre riešenie problematiky bezpečnosti vodných stavieb počas povodňového zaťaženia, ktorá pôsobí už niekoľko rokov pri Ministerstve životného prostredia SR a je zložená z popredných odborníkov z akademickej obce, ako aj praxe, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.
Skúsme sa ešte pozrieť na vaše začiatky. Nebol takýto odbor v tej dobe trocha netypický pre dievča?
Nemyslím si. Už keď som ja študovala, bola v ročníku asi polovica študentiek. Tie počty sa rokmi menia, mali sme aj ročníky, kde prevládali dievčatá, a aj také s prevahou chlapcov. Uplatnenie dievčat v praxi je veľmi široké, a môžem len konštatovať, že viaceré naše absolventky zastávajú popredné, aj vedúce miesta v inštitúciách, ako Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenská akadémia vied a podobne.
Ako by ste povzbudili dievčatá, ktoré uvažujú nad technickou či vedeckou kariérou?
Stavebníctvo v súčasnosti prechádza revolúciou, ktorá so sebou prináša nové technológie. S tým súvisí i čoraz väčší dopyt po absolventoch z odborov technického zamerania. V oblasti vodného hospodárstva tento dopyt v našom štáte pociťujeme už niekoľko rokov, pričom tento odbor má jednu z najdlhších tradícií v technických odboroch na Slovensku, a to ako vo vzdelávacej, tak aj vo výskumnej činnosti. Rozhodne nevidím nijaké problémy alebo obmedzenia pre dievčatá, ktoré sa chcú vydať cestou štúdia technických vied; ak daný odbor človeka zaujíma a má aj vytrvalosť, úspech sa určite časom dostaví.
Ešte nám na záver prezraďte niečo z vášho mimopracovného života. Aké máte záľuby?
Z toho mála voľného času, čo mi zostáva, sa venujem rodine a pohybu v prírode. Takisto som vždy rada cestovala a poznávala iné kultúry a krajiny, keď som mala príležitosť.
Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentky