Pri zlepšovaní športových zručností je kľúčom pravidelnosť
Vzhľadom na rôznorodosť mladých ľudí u nich vidíme aj veľké rozdiely v kondícii. Tu je však dôležité, či aj ten menej zdatný má záujem športovať, a ešte dôležitejšie je v ňom záujem o športovanie vyvolať, hovorí doktorka a riaditeľka Ústavu jazykov a športu na Strojníckej fakulte STU Alena Cepková.
Pani Cepková, priblížite nám fungovanie športu na vašej fakulte?
Šport má u nás dlhoročnú tradíciu a veľmi dobré zázemie. Mám na mysli hlavne veľmi dobrých všestranne športovo orientovaných učiteľov, bývalých vrcholových športovcov a reprezentantov, a tiež multifunkčné športovo - technické vybavenie. To tvorí telocvičňa, pohybové štúdio, posilňovňa, bežecká dráha a na regeneráciu sauna; na výučbu využívame aj športoviská Centra akademického športu na Mladej Garde a plaváreň na SvF. Disponujeme materiálnym vybavením pre viacero druhov športov a taktiež, čo je dôležité spomenúť, máme podporu vedenia fakulty.
Ako u vás vyzerá výučba telesnej výchovy a športu?
V každom akademickom roku ju poskytujeme v rámci povinne výberovej telesnej výchovy v troch semestroch bakalárskeho štúdia, ostatné ročníky bakalárskeho a inžinierskeho štúdia majú výberovú telesnú výchovu. V druhom ročníku bakalárskeho štúdia sú študenti povinní absolvovať semester výučby plávania. Počas semestra s nami športujú aj ERASMUS a zahraniční študenti, čiže učíme aj v anglickom jazyku.
Z akej ponuky športov si u vás môžu vybrať?
Z naozaj širokej. A ak niečo nemáme a študenti o to majú záujem, snažíme sa im vytvoriť podmienky. Okrem iného máme v našej databáze aj lyžiarske kurzy, letné kurzy splavovania riek a cykloturistiku. Tí aktívnejší sa pravidelne zúčastňujú vysokoškolských líg vo futbale a futsale mužov, volejbale a basketbale mužov a v plávaní. Bohužiaľ na SjF študuje veľmi málo dievčat, aby sme z nich mohli vytvoriť športové tímy. Študenti získavajú cenné medaily na celoslovenských univerzitných súťažiach či medzinárodných turnajoch. Veľkú tradíciu má na našej fakulte predovšetkým futbal . Mínusom je, že máme menej študentov športovcov a do univerzitných tímov nerobíme výbery, ale skôr nábory.
Čo organizujete pre zamestnancov?
Rôzne súťaže, ale aj pravidelné cvičenia indoorbike, zdravý chrbát, futbal a stolný tenis. Taktiež sa zúčastňujú letných a zimných kurzov. Pohybové aktivity vyberáme podľa ich záujmu. V posledných rokoch spolupracujeme s Univerzitou tretieho veku STU a v rámci ich študijného programu pripravujeme hodiny nordic walkingu a cvičení na zdravý chrbát.
Ako učíte telesnú výchovu a šport v súčasnom dištančnom období?
Zriadili sme pohybové štúdio s audiovizuálnou technikou, kde on-line precvičujeme študentom, ktorí cvičia doma vo svojich izbách. Cvičí sa s vlastným telom, posilňovacie cvičenia s vyšším počtom opakovaní a minimálnymi prestávkami, zapája sa naraz viac kĺbov a veľké svalové skupiny. Je to forma funkčných, kruhových tréningov, čo je dosť náročné. Rovnako máme aj on-line cvičenie pre študentov univerzity tretieho veku.
Na vašej fakulte vediete Ústav jazykov a športu. Opíšete nám bližšie jeho fungovanie?
Už z názvu je jasné, že sme spojením dvoch úplne rozdielnych bývalých katedier, čo si vyžaduje aj čiastočne iný prístup pri riadení. Odvíja sa od odlišných potrieb, obsahovej náplne práce a cieľov týchto oddelení. Z mojej strany to vyžaduje koordináciu so zámerom fakulty a univerzity. Ale predovšetkým je to práca s ľuďmi, kde je potrebná komunikácia, vytvorenie si základných pravidiel fungovania a podmienok, aby sme sa v práci dobre cítili.
Ste vo výkonnom výbore Slovenskej asociácie univerzitného športu. Aká je tam vaša úloha a postavenie?
Som predsedníčkou športovo – technickej komisie (ŠTK), ktorá ma za úlohu pripravovať každoročne kalendár akademických športových súťaží spomínanej asociácie na celom Slovensku. Patria medzi ne masové súťaže na univerzitách, ktoré sú určené pre študentov a zamestnancov vysokých škôl. Ďalej sú to vysokoškolské ligy, ktoré sa organizujú počas celého semestra v štyroch slovenských regiónoch (Bratislava, západ, stred a východ SR).
Kam potom postupujú víťazi týchto líg?
Na celoslovenské akademické súťaže, ktorými sú buď Akademické majstrovstvá SR, Finále univerzít SR, a vrcholná akademická súťaž, ktorá sa organizuje každé štyri roky, je Letná univerziáda SR alebo Zimná univerziáda SR. Pri týchto súťažiach pripravujeme všeobecné propozície a dohliadame na športovo-technickú pripravenosť súťaží. Ďalšou činnosťou je príprava nominácie študentov – reprezentantov SR na medzinárodné súťaže, ktoré organizuje FISU (Fédération Internationale du Sport Universitaire) a EUSA (European University Sports Association). Sú to Svetové univerzitné hry, Akademické majstrovstvá sveta a Európske hry, respektíve Európsky šampionát.
A o čo prioritne sa snaží vyššie spomínaná asociácia, do ktorej patríte?
Podporiť prostredníctvom vysokoškolských telovýchovných jednôt a klubov rozvíjanie masového aj výkonnostného športu na univerzitách. Športovými štipendiami sa podporujú individuálni vrcholoví športovci, podporu dostávajú aj univerzitné extraligové tímy. Uvedomujeme si nevyhnutnosť spojenia univerzity a športu a chceme byť toho aktívnou súčasťou.
Poďme teraz celkovo k slovenskému univerzitnému športu v čase korony. Ako sme na tom?
Bohužiaľ tak, ako je paralyzovaná celá spoločnosť, neobišlo to ani akademický šport. Z dôvodu opatrení máme dištančné vzdelávanie, takže nemôžeme a nemáme s kým športovať, a tým pádom ani pre koho organizovať podujatia. Tie sú zatiaľ pozastavené, a to ako regionálne, tak aj národné a neobišlo to dokonca ani organizáciu svetových univerzitných súťaží.
Je už jasné, na kedy sa čo presúva?
Svetové zimné hry vo Švajčiarskom Lucerne, ktoré sa mali konať začiatkom roka 2021, sú presunuté na december 2021. Svetové letné hry, ktoré boli naplánované na leto 2021 v čínskom Chengdu, sa budú konať v roku 2022. Takisto je to aj s európskymi univerzitnými súťažami. Len dúfame, že športovci vo svojich bublinách trénujú, udržiavajú sa v kondícii a na najbližších športových podujatiach sa dlhotrvajúca absencia zo súťaženia u nich prejaví naplno.
Keď sme pri kondícii. Majú ju študenti, respektíve celkovo mladí ľudia, uspokojivú, alebo v nej sú vo všeobecnosti medzery?
My sme našich študentov pravidelne skúšali testom telesnej zdatnosti EUROFIT. Výsledkom bolo, že dlhodobo dosahovali v celkovom hodnotení priemerné hodnoty a nedochádzalo k výrazným poklesom v telesnej zdatnosti a ani v telesnom rozvoji (BMI a WHR). Avšak horšie výsledky sme zaznamenali v hodnotení držania tela. Dotazníkovou štúdiou sme zistili, že celková pohybová kapacita našich študentov počas dňa je pomerne nízka, je to vo väčšine prípadov len účasť na telesnej výchove v rámci vyučovania (1,5 hodiny x týždenne), pohyb do a zo školy a pohyb na fakulte.
Čiže sedavá populácia?
Áno. Jednoduchým psychologickým testom sme však zistili, že pohybová aktivita na hodine telesnej výchovy vplýva na nich veľmi pozitívne a aj keď pociťujú fyzickú únavu, je pre nich šport povzbudzujúci. Ale celkovo pri takom množstve a rôznorodosti mladých ľudí vidíme aj veľké rozdiely v kondícii. Tu je však dôležité, či ten menej zdatný a menej „športovo zručný“ má záujem športovať a pre mňa, ako pre učiteľa telesnej výchovy, je ešte dôležitejšie ho správne podchytiť, zaujať a vytvoriť v ňom pozitívny vzťah k športovaniu, aby sa pohyb stal neoddeliteľnou súčasťou jeho života.
A čo je kľúčové, ak chceme očakávať zvýšenie telesnej kondície, respektíve zlepšenie športových zručností?
Pravidelnosť. V súčasnosti sa skôr hovorí „športuj, aby si bol zdravý“, ale to by malo byť skôr nevysloveným sekundárnym javom. Šport dáva priestor na stretávanie sa s priateľmi, odbúravanie nahromadenej vnútornej energie, vyjadrovanie emócií, a hlavne by nás mal baviť. Potom je predpoklad, že sa k nemu budeme opakovane vracať, a tak si upevňujeme svoje zdravie. Je to taký uzavretý kruh.
Akému typu záujemcov sa prioritne venujete? Začiatočníkom, pokročilým, prípadne obom?
Študentov si nevyberám, takže na hodinách TV sú účastníci rôznych výkonnostných kategórií. Na mne je zostaviť hodinu tak, aby bola pre všetkých prínosom. Učia sa tam posúvať svoje hranice komfortu, ísť do konfrontácie v rámci pravidiel, navzájom si pomáhať, spoznávať sa v rámci krúžkov. To všetko im podľa mňa môže pomôcť do budúcnosti, a samozrejme, ruka v ruke s tým ide aj zvyšovanie kondície či zlepšovanie športových zručností a upevňovanie zdravia. A ako som už spomenula, tí športovo aktívnejší navštevujú výberové hodiny telesnej výchovy buď vo futbale, futsale, volejbale, basketbale alebo v plávaní, a potom reprezentujú našu fakultu na rôznych súťažiach.
Ktoré zo súťaží, ktoré organizuje vaše oddelenie, sú najznámejšie?
Športový deň dekana SjF na Mladej Garde, Majstrovstvá STU o Pohár rektora vo vybraných športoch, Ping-pong bez bariér, Strojár cup v tenise, Deň študentstva a mnoho iných, to sú skôr masové súťaže, kde sa môžu prihlásiť študenti a zamestnanci s rôznou výkonnosťou. Ale organizujeme aj celoslovenské akademické súťaže, akými sú napríklad Akademické majstrovstvá SR a Finále univerzít SR vo futbale, volejbale a plážovom volejbale mužov a žien. Taktiež sme spoluorganizovali Letnú univerziádu SR 2016, ktorú zastrešovala STU. Ale je aj množstvo ďalších súťaží, ktoré patronujeme alebo spoluorganizujeme personálne, organizačne a materiálovo-technicky.
Vydali ste niekoľko kníh. Na ktoré z nich ste najviac hrdá, čo nám o nich prezradíte?
Tak nie je ich veľa (smiech). Ale rozdelila by som ich na dve časti. Jedna je skôr odborná, vyplývajúca z vedecko-výskumných činností, ktoré som mala a mám v rámci vedeckých grantov a pedagogickej práce. Tu by som vyzdvihla moju úplne prvú a najmenšiu publikáciu, ktorou je súbor cvičení pre tehotné, kde som sama v rôznych štádiách tehotenstva cvičila vo vode, na fitlopte a v posilňovni. Druhou skupinou sú knihy, ktoré vyšli v poslednom období a sú skôr prezentačné; tam by som vyzdvihla hlavne knihu „Šport na Slovenskej technickej univerzite včera a dnes (história a súčasnosť)“ z vydavateľstva SPEKTRUM STU (rok vydania 2018), kde je spoluautorom prof. Miroslav Bobrík, PhD. Obsahuje prierez najvýznamnejších športových osobností a športového diania na STU. Je dvojjazyčná (Sj/Aj) a veľmi kvalitne graficky vyhotovená s množstvom fotografií. Jednoducho povedané, šport na univerzitu patrí a je jej neoddeliteľnou súčasťou.
Pôvodne ste začínali s volejbalom. Zostal vaším obľúbeným športom?
Áno, zostal, napriek zraneniu, ktoré mi nedovolilo sa v ňom ďalej zdokonaľovať. Ale mala som blízko aj k športovej gymnastike a atletike. V súčasnosti sa najradšej venujem rôznym druhom aeróbnych cvičení, tiež cvičeniam na zdravý chrbát, kondičným a funkčným tréningom. Mám rada aj horskú cyklistiku a lyžovanie.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Nemôžem povedať, že by bol jeden ako druhý. Veľmi to závisí od rozvrhu a aktuálneho semestra, niektoré dni vyučujem v dopoludňajších hodinách a niektoré v popoludňajších až do 21:00, kedy väčšinou mávame aj vysokoškolské ligy. Okrem vyučovania sa potom venujem rôznym meraniam a testovaniam, ktoré patria k vedecko-výskumným grantom, ktorých som súčasťou. Určitá časť môjho času patrí aj administratívno - riadiacej činnosti, ktorá mi vyplýva z funkcie vedúcej nášho ústavu. V ostatnom čase, keď je väčší pokoj, sa viac-menej venujem skôr tej tvorivo-písomnej práci (články, projekty...). Spomeniem aj to, že väčšinou chodím do práce na bicykli. No a potom ma čaká práca doma, hlavne varenie :).
A čo robíte vo voľnom čase, keď nešportujete?
No, keď tak rozmýšľam, veľa ho ani nemám. Zaobstarali sme si domov fenku border kólie, ktorá je veľmi aktívna, a s ňou trávim voľný čas opäť aktívne. Vzácny je čas strávený s mojou rodinou, keďže všetci sme „rozlietaní“. Taktiež sa rada občas stretnem s kamarátkami. Okrem toho rada cestujem, čo si vyžaduje už viac voľného času, prečítam si zaujímavú knihu a venujem sa záhradke okolo domu.
Ešte nám prezraďte, aké sú vaše plány do budúcnosti?
Čo sa týka práce, rada by som si dokončila habilitáciu. Mojím snom je tiež vytvoriť laboratórium biomechaniky chrbta. Chcem sa viac zdokonaliť v cvičení na zdravý chrbát, zapojiť sa do vedecko-výskumných grantov, dobudovať a skvalitniť športovo-technické zázemie na našej fakulte a v súkromí mám okrem cestovateľských plánov ešte sen naučiť sa latinsko-americké tance :).
Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentky