Obdivujem ľudí, ktorí sa snažia zlepšiť vedu na Slovensku
Sympatické ambiciózne dievča študuje druhý rok matematiku a fyziku na Framlingham College vo Veľkej Británii. Na fyzikálne prednášky chodí na Cambridge, pôvodne chcela ísť na stáž na Oxford, no nakoniec prišla k nám na MTF. Z viacerých možností si vybrala Rocheho geometriu u Dr. Dobrotku a strávila s nami takmer tri týždne. Aké to je študovať v zahraničí? Prečo fyzika a matematika? Ako prebiehala výučba počas pandémie na Framlingham? Ako hodnotí naše podmienky v porovnaní so zahraničím? Odporučila by so svojimi skúsenosťami žiakom štúdium na MTF STU v Trnave? Kam budú jej kroky smerovať ďalej a čo by zmenila vo vzdelávaní na Slovensku? Rozhovor viedol Maximilián Strémy.
Veronika, máš 17 rokov a študuješ teraz druhý rok na Framlingham College. Skús nám priblížiť, kde si študovala predtým a prečo si sa rozhodla odísť študovať do zahraničia?
Predtým som študovala na Športovom gymnáziu Jozefa Herdu. Moje rozhodnutie ovplyvnilo veľa faktorov. Ešte na základnej škole som sa dozvedela o jednom štipendijnom programe a odvtedy som sa o túto možnosť začala viac zaujímať. Na britských školách sa mi veľmi páčila možnosť vybrať si tri alebo štyri predmety a neštudovať nič iné, a zároveň som to považovala za skvelú prípravu na vysokú školu, keďže som vedela, že to určite chcem ísť študovať niekam von. Mala som viac alternatív, ako by som sa na strednú školu do Británie dostala, ak by štipendium nevyšlo, ale našťastie všetko išlo podľa prvotného plánu.
Študuješ tam fyziku, matematiku a vyššiu matematiku. Fyziku ťa, myslím, dokonca doučoval náš kolega doc. Vladimír Labaš. Prečo si si vybrala práve tieto predmety?
Všetko sa to začalo ešte na základnej škole, keď nám naša fyzikárka povedala, že sa budeme hrať na kúzelníkov. Zobrala dve plastové vrecúška a ukázala nám jednoduchý príklad statickej elektriny – ako sa vrecúška od seba vzďaľovali a potom priťahovali. Všetky ďalšie pokusy ma veľmi fascinovali a vedela som, že toto bude smer, ktorým sa chcem v budúcnosti vydať. Keď som už mala potvrdené, že som získala štipendium v Británii, začala som uvažovať nad tým, ako by som sa mohla vo fyzike zlepšiť. Keďže fyziku na gymnáziu som nepovažovala za dostatočnú prípravu na štúdium v zahraničí, na základe odporúčania som vyhľadala doc. Labaša. Veľmi mi pomohol, keďže mi vysvetlil to, čo sme sa mali učiť na gymnáziu nie v poučkách, ale na praktických príkladoch. Keď som si neskôr vyberala predmety vo Framlinghame, môj terajší fyzikár mi odporučil ako ďalšie predmety matematiku a vyššiu matematiku. Aj keď som si najprv nebola istá, či to zvládnem a či ma toľko matematiky (14 hodín týždenne) bude baviť, teraz môžem povedať, že som sa lepšie rozhodnúť ani nemohla.
Len pre zaujímavosť, koľko študentov študuje toto zameranie na Framlingham? Aký je pomer chlapcov a dievčat? Som zvedavý, koľkí inklinujú k tomuto odboru v súčasnosti.
Na fyzike je nás momentálne deväť, z toho šesť chlapcov. Je to o niečo menej, ako napríklad na biológii, ale skoro nič oproti predmetom, ako biznis, geografia a psychológia, ktoré tam študuje väčšina študentov. Na vyššej matematike sme štyria, z toho dve dievčatá, ale normálnu matematiku tam má veľmi veľa študentov, asi tak každý tretí/štvrtý.
Ako prebiehalo štúdium a aká bola atmosféra na college počas korony? Už viete, ako budete fungovať?
Keďže sa mi podarilo odísť ešte v marci pred vypuknutím korony, atmosféru pred “lockdownom” som nezažila, ale po zatvorení škôl sme sa učili podľa rozvrhu online cez Microsoft Teams. Aj keď sme s učiteľmi nemali priamy kontakt a napríklad na fyzike sme nemohli robiť väčšinu pokusov (čo mi veľmi chýbalo, ale spravili sme si doma kyvadlo na statíve), nemyslím si, že by nás to veľmi obmedzovalo alebo že by som sa naučila menej, ako keby som bola v škole. Vo Framlinghame výučba cez počítače prebiehala od začiatku školského roka, každý deň sme používali na poznámky One Note. Tým pádom veľká zmena v systéme výučby nebola. Teraz od septembra sme začali normálne, aj keď s veľkými obmedzeniami. Napríklad v každej miestnosti je napísaný maximálny počet študentov, ktorí sa tam môžu zdržiavať, a v triedach máme od seba lavice ďalej. Zrejme budú obmedzené výlety a, žiaľ, aj niektoré vzdelávacie aktivity. Naša škola totiž aktívne spolupracuje s univerzitami, čo znamená, že cca raz za tri týždne sme chodili na fyzikálne prednášky do Cavendish laboratory na Cambridge University. Niektoré univerzity však tento školský rok plánujú iba online výučbu, takže prednášky asi budú zrušené, prípadne budú prebiehať online.
Poďme k tomu, čo ma zaujalo už pri našom prvom stretnutí na konferencii. Povedala si: „Chcem to tu na Slovensku zmeniť, aby to fungovalo inak.“ Čo všetko by z tvojho pohľadu malo fungovať inak?
Začnem našou školou. Keď som chodila na gymnázium, na prvej hodine fyziky nám učiteľ povedal: „Tak fyzika tu na škole nikoho nebaví, ale nejako to spolu zvládneme.“ Nemyslím si, že toto je ten správny prístup, ako namotivovať študentov na odbor, ktorý je veľmi dôležitý, ale je oň, bohužiaľ, malý záujem. Keď som nastupovala na gymnázium, veľmi som dúfala, že fyzika tam bude na dobrej úrovni, ale opak bol pravdou. Nehovoriac o tom, že naše hodiny spočívali v písaní teórie a za celý školský rok sme nespravili ani jedno praktické cvičenie. Nechcem teraz nikoho uraziť alebo kritizovať, ale tento prístup je bežný aj na iných gymnáziách, ako som sa dozvedela na letnej škole na matfyze. To, že teória takmer úplne nahradila praktické cvičenia, nie je problém iba na fyzike, ale aj v ostatných prírodných vedách. Veľmi ma hnevá, že práve toto odrádza veľa šikovných a talentovaných študentov, ktorí si buď vyberú iný odbor alebo štúdium v zahraničí. A možno by ešte bolo dobré zamyslieť sa, aké má Slovensko meno v zahraničí, čo sa týka výskumu. Máme špičkových vedcov, ale meno im kazia ľudia zodpovední za financovanie ich projektov. Ako krásny príklad môžem uviesť problém v Cerne, kedy naši vedci nemohli realizovať výskum len preto, lebo naň nedostali peniaze.
V rámci štúdia si mala možnosť ísť na stáž kamkoľvek vo Veľkej Británii. Napriek tomu si si vybrala MTF STU v Trnave. Prečo si sa rozhodla pre našu fakultu a Slovensko?
Netušila som, že aj na Slovensku by bola možnosť robiť stáž pre stredoškolákov, keďže tie sú väčšinou pre vysokoškolákov, a už vôbec nie počas letných prázdnin. Najprv som sa teda hlásila na stáž v laboratóriách v Oxforde, ale ubytovanie bolo veľmi drahé. Keď som sa s vami neskôr stretla na konferencii a rozprávali sme sa o tom, aké sú možnosti na Slovensku, ponúkli ste mi, že by sa možno niečo dalo zrealizovať aj u vás, na MTF v Trnave. Napadlo mi, prečo by som nemohla robiť stáž aj doma? Chcela som vidieť, ako funguje vedecký život na Slovensku, a keď som dostala možnosť robiť tému, ktorá ma zaujímala, nebolo nad čím rozmýšľať.
Viem, že v hre boli viaceré možnosti kurzov a že si sa tak trošku rozhodovala medzi témami navrhnutými Dr. Derzsi a Dr. Dobrotkom. Prezraď, prečo si si nakoniec vybrala, čo si si vybrala?
Ak by bol čas a priestor, rada by som realizovala obidve. Na téme Dr. Derzsi sa mi veľmi páčilo prepojenie s chémiou a technológie, ktoré sa popri tom využívajú. Keď sme sa ale spolu rozprávali, čo ma zaujíma, spomenula som, že by som chcela vedieť niečo viac o astronómii a Dr. Derzsi mi dala kontakt na Dr. Dobrotku. Jeho tému som si vybrala, pretože som chcela vedieť, ako vyzerá astronómia naozaj, nie iba z pohľadu populárnych knižiek. Bonusom bolo, že v tejto téme som mohla využiť aj matematiku.
Čo bolo tvojou hlavnou témou?
Rocheho geometria. Zahŕňalo to programovanie, riešenie integrálov a trochu teórie. Tiež som mala šťastie, že v čase mojej stáže prebiehal na fakulte seminár o aktívnych galaktických jadrách s medzinárodnou účasťou. Stáž bola pre mňa super skúsenosť a chodila som tam naozaj s radosťou. Máte tu perfektný tím ochotných a hlavne zanietených ľudí, čo sa popri svojom výskume alebo doktorandúre nemali problém venovať 17-ročnej stredoškoláčke, ktorá sa rozhodla študovať aj cez prázdniny, za čo som im veľmi vďačná.
Ty vieš trošku porovnať štúdium v zahraničí a teraz aj u nás, aj keď si tu strávila len tri týždne. V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi školami v UK a tu na SR, konkrétne na MTF? V technológiách? V ľuďoch?
Počas môjho štúdia sme párkrát boli na prednáškach z fyziky v Cavendish laboratory v Cambridge. Ak by som to mala porovnať, prvé, čo si asi každý pri návšteve takejto univerzity všimne, je vzhľad. Cambridge alebo Oxford sú študentské mestá, podobne, ako aj Trnava – je tam veľa vysokých škôl a veľmi veľa študentov. Na rozdiel od Trnavy sú to ale fakulty, čo fungujú veľmi dlho, takže aj budovy a priestory sú staré a majestátne, všetci si dávajú záležať na ich stave.
A okrem vonkajšieho výzoru?
Samozrejme, sú tu aj iné, dôležitejšie veci, čo je hlavne spôsob a výška financovania, čo veľmi ovplyvňuje aj vybavenie škôl. Za každý rok sa platí nemalé školné, hlavne pre zahraničných študentov, a dalo by sa povedať, že práve tí tieto školy financujú (čo sa týka napríklad kníh a iného vybavenia). Framlingham College je súkromná škola. V meste máme ešte jednu štátnu a rozdiely jasne vidieť. Ako som už spomínala, veľmi často používame technológie, notebook musíme mať na každej hodine a všetky poznámky máme tam. Okrem toho máme veľmi veľa zdrojov, z ktorých sa učíme, vrátane predplatených článkov, online kníh a dokumentárnych filmov. Takéto možnosti na štátnych školách nie sú. Profesori sú ochotní sa nám venovať i po škole a hlavne sa zaujímajú o každého študenta. Myslím si však, že ochotní profesori sa nájdu aj na našich školách a univerzitách. Nakoniec, vždy je to len o ľuďoch. A ešte by bolo dobré spomenúť flexibilitu, akú máme. Ako som už spomínala, už na strednej škole sa špecializujeme a vyberáme si predmety. Na vysokej škole v zahraničí sú obrovské možnosti, môžete si vybrať z množstva dobrovoľných „modulov“, takže každý sa učí niečo iné, to, čo ho naozaj zaujíma.
Takže podľa toho, čo si videla, vedela by si si prestaviť aj štúdium alebo možno pracovať u nás? Prípadne, nebála by si sa povedať svojim kolegom z ročníka, choďte na stáž do Trnavy na Slovensko?
Rada by som pokračovala v štúdiu na univerzite v zahraničí v angličtine. V každom prípade, vedela by som si predstaviť s vami spolupracovať. Možno už počas štúdia, záleží na tom, aké budú o pár rokov možnosti. Čo sa týka stáže, teraz už dokážem s istotou povedať, že tie pre stredoškolákov majú zmysel a mali by byť bežné aj u nás na Slovensku. Konkrétne na vašej fakulte som sa cítila, akoby som patrila do tímu, bola tam veľmi priateľská a pohodová atmosféra a veľa som sa naučila. Takže stáž v Trnave určite áno. Netreba sa toho báť, bola by som rada, keby sa o tejto možnosti dozvedeli aj ďalší stredoškoláci a začali ju využívať.
Máš predstavu, čomu by si sa chcela venovať po štúdiu?
Určite by som chcela študovať na univerzite fyziku, ale zatiaľ presne neviem, aký smer. Či to bude astrofyzika, materiály alebo niečo úplne iné. Zatiaľ si nechávam možnosti otvorené a na univerzite by som sa potom chcela konkrétnejšie špecializovať. Po univerzite – uvidíme, aké budú možnosti, určite by som chcela navštíviť viaceré krajiny, prípadne tam robiť výskum, a potom sa vrátiť na Slovensko a priniesť sem svoje skúsenosti.
Ešte nám na záver prezraď, aký je tvoj vzor?
Nemám žiadneho konkrétneho človeka, ale obdivujem ľudí, ktorí sú cieľavedomí, ctižiadostiví a záleží im na našej budúcnosti. Aby som bola konkrétnejšia, obdivujem ľudí, ktorí sa snažia zlepšiť vedu na Slovensku. Ľudí, ktorí chcú, aby sa vedci vrátili domov na Slovensko, nie iba kvôli našej prírode a spomienkam, ale s vedomím, že tu nájdu uplatnenie a budú robiť kvalitnú vedu. A ľudí, ktorí sa venujú študentom aj napriek tomu, že na to nemajú optimálne podmienky.
Ďakujem Veronike za rozhovor a verím, že raz svoje skúsenosti prinesie k nám.
Text: Maximilián Strémy
Foto: archív respondentky