Fakulta architektúry

Martina Vavreková – 15.05.2020 – 16 minút čítania

Navštívili sme Aalto University v Helsinkách. Akú inšpiráciu si prinášame?

Nadviazanie spolupráce a načerpanie podnetov zo svetovej univerzity, z ktorej si chceme zobrať príklad nielen pre budovanie startupového mestečka na STU. To boli hlavné príčiny, pre ktoré sme sa rozhodli pre cestu do Fínska, ktorú sme našťastie stihli ešte pred uzatvorením hraníc. Stálo to za to? Čítajte ďalej a posúďte sami.

Všetky priestory univerzity sa vyznačujú otvorenosťou.

Na začiatku bol nápad kariérneho diplomata

Najprv si povedzme, ako k tomu celému prišlo; „na svedomí“ to má pán Miloš Koterec, kariérny diplomat, atašé pre technológie a inovácie pre Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Koncom minulého roka totiž predstavil vedeniu STU zaujímavý projekt startup mestečka s účasťou STU; cieľom je vybudovať za pomoci komerčnej firmy TOUCH4STU kontajnerové mestečko v priestoroch študentského areálu v Mlynskej doline. Má to byť inšpiratívne miesto, kde budú pracovať študenti, pedagógovia, vedci a dobrovoľníci z komerčných firiem na spoločných projektoch. Predpokladanou perspektívou je, že z nich môžu neskôr vzniknúť zaujímavé firmy s priamou väzbou na univerzitu. Zároveň sa bude postupne tvoriť platforma na spoluprácu s Univerzitou Komenského, SAV a mnohými inými inštitúciami, ktoré pôsobia v tomto ekosystéme. 

Ako inšpiráciu diplomat uviedol jednu z najlepších univerzít na svete - Aalto University v Helsinkách, ktorá viac ako 10 rokov úspešne buduje svoju povesť inovatívnej univerzity, a to vďaka prepracovanej výuke, ktorá je bezprostredne spojená s praxou. Nezostalo len pri oslnivých rečiach. Začiatkom februára navštívila STU pani Marika Paakkala, riaditeľka Aalto Startup Center. V prvý deň sa zúčastnila na workshope na Fakulte architektúry STU; práve študenti tejto fakulty vypracujú projekt na vyššie spomínané kontajnerové mestečko. Marika predstavila Aalto University a inkubátor Aalto Startup Center. Navštívila InQb – Univerzitný technologický inkubátor STU a dohodli sme sa, že jej návštevu opätujeme. Začiatkom marca sme vycestovali na tri pracovné dni do Aalto University:  prorektor František Uherek, prorektorka Ľubica Vitková, prodekan Fakulty architektúry Peter Morgenstein a ja, vedúca Univerzitného technologického inkubátora Martina Vavreková. Cieľom cesty bolo nadviazanie spolupráce a prehliadka tejto svetovej univerzity, z ktorej si chceme zobrať príklad nielen pre budovanie startupového mestečka na STU. Ako sme rýchlo zistili, Aalto môže byť pre nás veľkou inšpiráciou aj v mnohých ďalších smeroch.

Z histórie aj súčasnosti

Aalto University vznikla v roku 2010 spojením Helsinki University of technology, University of Art and Design Helsinki a Helsinki School of Economics. Jej cieľom sú „RESEARCH – EDUCATION – IMPACT“, t.z. „VÝSKUM – VZDELÁVANIE – DOPAD“. Cieľ na rok 2020 je „SUSTAINIBILITY“ - „UDRŽATEĽNOSŤ“. Za týmto účelom univerzita podporuje diverznú komunitu všetkých pracovísk. Spojenie výuky s praxou je samozrejmosťou, takisto je tu silno zastúpený princíp podnikania. Študenti sú doslova na každom rohu informovaní o možnostiach podnikania na univerzite. V Aalto Univerzity veria, že „vychovajú“ generáciu založenú na malých firmách, ktoré sú základom hospodárstva. 

Univerzitný kampus pôsobí veľmi kompaktne. Tri poschodové tehlové budovy postavené v 70-tych rokoch pôsobili čisto, udržiavane, s priznanou opotrebovanosťou. University of Art and Design a School of Economics sídlia v novej spoločnej budove. Budúci architekti a dizajnéri sa tu učia, pracujú, alebo len tak sedia na káve, diskutujú a radia sa s budúcimi ekonómami, ako rozbehnúť svoj vlastný dizajn biznis.  Je evidentné, že sa tu intenzívne pracuje – vidíme dielne s ťažkými strojmi, stavy, ateliéry, tlačiarne, pracovné stoly, vo vestibule sa miešajú baly látok s dronmi. Pedagógovia majú malé kancelárie. Spolu so študentmi zdieľajú laboratóriá a dielne. Za zmienku stojí, že vlastníctvo laboratórií v našom ponímaní neexistuje. Všetky pracovné priestory na univerzite sa zdieľajú. Kvalita pracovného prostredia, ako rámec pre prácu, komunikáciu a inšpiráciu, zohráva podstatnú úlohu pri tvorbe celého Aalto ekosystému.

Ako chalúpka

To všetko je zasadené do lesa. Fíni prispôsobili architektúru krajine. Budova rektorátu vyzerá ako horská chata. Okrem univerzity je v kampuse škôlka, základná a stredná škola, byty pre zamestnancov univerzity, lekáreň, kaplnka, 12 reštaurácií a, samozrejme, nákupné centrum so super Aalto University shop. Veľkou výhodou školy je, že v roku 2018 k nej predĺžili stanicu metra. Na kampus sa začalo sťahovať viac komerčných firiem, skrátil a zjednodušil sa prístup ľudí z mesta.

Množstvo významných spoluprác

Aalto University spolupracuje s viac ako 1000 partnermi: komerčnými firmami, univerzitami, vedeckými inštitúciami, mestami a regiónmi. V roku 2018 pribudol k akcelerátoru Aalto Startup Center aj ESA European Space Agency biznis inkubátor. Ročne tu inkubuje vyše 10 startupov zameraných na vesmírny výskum.

Tiež je vedúcim partnerom mnohých zahraničných spoluprác. Je to napríklad projekt EIT (European Institute of Innovation and Technology). Univerzita je globálnym vedúcim partnerom projektov EIT. Pracuje na šiestich vedomostných a inovatívnych komunitách: EIT Manufacturing, EIT Urban Mobility, EIT Raw materials, EIT Digital innovations, EIT InnoEnergy a EIT Klimate-KIC.

Projekty EIT

Pozrime sa bližšie najprv na EIT Manufacturing.  Hlavnými témami sú ľudia a roboti v udržateľnej práci, pridružená plne flexibilná výroba, výroba s nulovým zaťažením pre cirkulárnu ekonomiku, platforma pre digitálnu spoluprácu. 5 profesorov univerzity je súčasťou tohto projektu a jeho ekosystému. Pracujú na ôsmich nových projektoch, na ktoré získali od Európskej únie financovanie vo výške 850 000 eur.

Ďalej tu máme EIT Urban Mobility – výzvy pre mesto. Tu riešia témy ako dostupnosť, zber a využívanie dát, znečistenie, priestorové rozmiestnenie, dopravný manažment a rast mesta. Na tomto projekte pracuje 5 profesorov s jedenástimi projektmi a dostali na to financie vo výške 500 000 eur. Spomeňme aj EIT Raw materials, kde je zastúpených až 13 profesorov so sedemnástimi projektmi a 700 000 eur od Európskej únie. V EIT Digital innovations pracuje tu 12 profesorov s desiatimi projektmi a rozpočtom 1,3 mil. eur takisto od Európskej únie. Profesori a ich tímy sa pridávajú aj do ďalších projektov, ako sú EIT InnoEnergy a EIT Klimate-KIC. Veľkým pozitívom je, že majú prepracovaný systém transferu technológií priamo do praxe. Nové nápady sú podchytené na oddelení Aalto Innovation Services.

Otvorenosť predstavuje veľkorysé exteriérové verejné priestory s rôznym využitím.

Pro biznis prístup a startup kultúra. Aká je úloha ich univerzít?

Aalto University má prepracovaný podnikateľský ekosystém. Je prehľadne rozdelený podľa potrieb študentov na: Služby, Študentské aktivity a Partnerské programy a Výukové programy,

Medzi služby patrí  akcelerátor Startup Center.  Je hodnotený ako piaty najlepší univerzitný akcelerátor na svete. Pracuje v ňom 7 ľudí – odborníkov z praxe. Sú to podnikatelia, bývalí korporační zamestnanci a pedagógovia z univerzity, financovaní univerzitou. Poskytujú startupom (nielen z Aalto)  podnikateľské poradenstvo, podobne ako náš InQb – Univerzitný technologický inkubátor. Startupisti majú svoje priestory: kancelárie, coworky, meeting roomy v budove A-Grid. Prenajíma ich Aalto realitná kancelária, ktorá spravuje všetky pozemky a nehnuteľnosti univerzity.

Veľmi dôležitú úlohu hrajú študentské aktivity a partnerské projekty, ktoré spadajú pod akcelerátor Aalto University Startup Center. Spravujú ich študenti, dobrovoľníci, hovoria si „AALTOES“, čiže „Altóvčania“. V roku 2008 bol na univerzite len jeden študent, ktorý chcel podnikať. Akční študenti vycestovali na dva týždne na vlastné náklady do Silicon Valley a založili aktivitu STARTUP SAUNA. Priestor má stage, cowork a cafe. Sedí tu mix profesorov a študentov. Hlavný cieľ: PEOPLE ACCELERATOR. Inkubujú sa tu študentské nápady, nie firmy. V STARTUP SAUNE sa môžu študenti zúčastniť na rôznych projektoch. REVIVE pomáha s time manažmentom; DASH je hackathon na designthinking; TOMORROW je hackathon na tému udržateľnosti alebo STARTING UP free online podnikateľské poradenstvo. Osobne ma veľmi zaujal program STARTUP LIFERS, v ktorom majú študenti možnosť pracovať na svojom startupe v Silicon Valley. Domov prinesú užitočné know-how a ďalej pracujú a pokračujú v štúdiu.

Najväčší hackathon event na svete aj startup súťaž

Študenti zo STARTUP SAUNA organizujú raz ročne, v novembri, hackathon JUNCTION najväčší hackathon event na svete. Chodia sem komunity kóderov z celého sveta. Okrem organizovania tejto impozantnej šou môžete dostať poradenstvo ohľadom organizovania hackathonov. Na tomto evente pracuje 13 ľudí z univerzity, 50 team lídrov, 25 manažérov a 350 dobrovoľníkov. Okrem tohto hackathonu organizujú študenti zo STARTUP SAUNA veľkú startup súťaž SLASH. Zúčastňujú sa startupy a investori z celého sveta.

Na univerzite pôsobí Aalto venture program (náš Ústav manažmentu), ktorý zastrešuje výučbu podnikateľských predmetov na UNI. Má 15 pracovníkov, z toho polovica pracuje na čiastočný úväzok. Realizuje 20-30 kurzov ročne. Profesorov oslovujú osobne. Prezentujú im svoje služby zamerané na podnikanie: pomoc pri výuke, školenie učiteľov, školenie študentov, prepojenie s podnikateľským ekosystémom. Tvoria ho najmä alumni startupy, z ktorých sú dnes úspešné firmy, ale aj iné spoločnosti, ktoré chcú odovzdávať svoje podnikateľské know-how univerzite. 

Medzi služby patrí aj tím Aalto University EIT services, ktoré koordinuje všetky EIT projekty. Pracuje tu 8 zamestnancov platených univerzitou a z projektu. Úspešné projekty sú podporené buď v akcelerátore Aalto Startup Center – vzniknú z nich komerčné firmy, alebo v Aalto Innovation Services (naša Kancelária pre spoluprácu s praxou), kde sú podporené len projekty, ktoré sú založené na báze R&D.

Úloha biznisu je dôležitá. Firmy podporujú celý podnikateľský ekosystém na Aalto University finančne, ale aj prostredníctvom svojich zamestnancov/dobrovoľníkov, ktorí pro-bono mentorujú startupistov, participujú na výuke podnikateľských predmetov osobne, alebo prakticky zadávaním tém do školských prác.

Transfer technológií

Ale aby sme sa vrátili opäť na začiatok. Čo sme si odtiaľ priniesli a ako sa môžeme inšpirovať? Najprv sa zamerajme na to, že kľúčové slovo je „transfer technológií“. V Aalto Innovation Services sa zameriavajú len na R&D projekty z univerzity. Pomáhajú vedcom preniesť ich nápady a výsledky do komerčného sveta. Výsledkom sú high and deep tech startupy. Hlavný cieľ je transformácia R&D do fázy pre-startup procesu, nasleduje ochrana duševného vlastníctva, stavba firemného manažmentu, evaluácia, koučing a komercializácia, teda predaj. Pracuje tu 6 pracovníkov platených univerzitou. Financovanie týchto vedecko-výskumných projektov získavajú od úspešných R&D alumni firiem, ale aj cez „Business Finland“. Národnú agentúru, ktorá vie podporiť tieto projekty až 500 000 eurami.

Dôležité je aj prostredie

Ďalšou oblasťou, ktorá môže byť nasledovania hodným príkladom, je pracovné prostredie univerzity a jej pracovísk; od jednotlivých fakúlt cez inovačné a startup centrá až po centrálnu knižnicu či administratívne pracoviská. Pracovné prostredie univerzity je založené na nasledovných princípoch:

  • na efektivite – recyklácií objektov a priestorov,
  • na otvorenosti,
  • na rozmanitosti, originalite a kvalite.

 „Efektivita priestorov spočíva vo využití potenciálu existujúceho stavebného fondu, teda na transformácii objektov a priestorov univerzity, ktoré prestali plniť svoju pôvodnú funkciu,“ vysvetľuje naša prorektorka Ľubica Vitková, ktorá návštevu takisto označila za veľmi podnetnú (pre úplnosť dodávam, že je architektkou). „Jednoduchými úpravami zmenili svoje využitie, najčastejšie práve na priestory pre startupy, ako pre študentov, tak pre firmy z interného a externého prostredia,“ hovorí ďalej s tým, že takouto transformáciou prešli napríklad priestory hospodárskych budov či jednej z fakúlt. Nevyužité hospodárske objekty poväčšine s charakterom jednoduchých halových objektov sú ideálnou možnosťou pre uvedené funkcie. „Voľné halové priestory sú flexibilné. Dajú sa ľahko prispôsobiť novým prevádzkovým požiadavkám potrebným členením prostredníctvom reverzibilných prvkov. Ide o samostatné, nie vstavané jednotky, ale malé odoberateľné „objekty“, ktoré zabezpečujú jednak požadované členenie priestoru, a súčasne samotné priestory i vytvárajú.“

Výsledkom je, že pracovné prostredie je adaptabilné; zároveň  efektívnym spôsobom, teda jednoduchým členením, poskytuje potrebné priestory pre zdieľanie - spoločnú prácu, konferencie, prezentácie, socializáciu, ako aj kľudné priestory pre sústredenú duševnú činnosť, či potrebnú bezpečnosť pri náročnejšom technickom vybavení. „Ďalším charakteristickými prostriedkami, ktoré sa uplatňujú pri novom funkčnom a prevádzkovom usporiadaní existujúcich priestorov, sú ľahké odnímateľné priečky, zväčša transparentné, či vstavaný nábytok,“ hovorí ďalej prorektorka s tým, že aj samotná realizácia transformácie nevyužívaných hospodárskych objektov predstavuje osobitný estetický zážitok. Je však najmä symbolom a prezentáciou udržateľnosti, efektívneho narábania so zdrojmi a dokladom progresívneho uvažovania a konania.

Rôznorodosť, zdieľanie i relax

Pre kreatívnu prácu je popri kvalitnom technickom vybavení veľmi dôležitá otvorenosť. „Pre pracovné prostredie to znamená dostatok priestorov pre komunikáciu, zdieľanie myšlienok a nápadov, socializáciu a relax, ako i pre samostatnú prácu v otvorenom inšpiratívnom priestore. Tomu slúži rôznorodosť priestorov od viac či menej formálnych po tie s neformálnym charakterom. Medzi   charakteristické priestory, ktoré sú súčasťou týchto pracovísk, neodmysliteľne patria kaviarne, jedálne, ale i kuchynky či akési obývačky prislúchajúce k jednotlivým pracoviskám, či všade prítomné možnosti pre posedenia.“

Rozmanitosť pracovných, spoločných a prevádzkových priestorov vytvára podľa prorektorky nielen potrebné zázemie pre prácu, spoločnú komunikáciu a oddych, ale svojím osobitým architektonickým riešením buduje i pocit spolupatričnosti k užšej či širšej komunite, a najmä k samotnej univerzite. „Originalita je založená často na jednoduchých a účelných riešeniach. Jednotlivým priestorom tak dáva neopakovateľný a osobitý charakter. Kvalita architektonického riešenia priestorov vychádza z tradície fínskej architektúry a dizajnu,“ dodáva s tým, že aj takýmto spôsobom odkazuje na meno nositeľa Aalto univerzity – architekta Alvara Aalto.

Prostredie pre prácu, ako aj spoločenské priestory, je rôznorodé, od množstva menších či väčších kaviarničiek, kantín, prezentačných priestorov, študovní po samostatné či zdieľané pracovné prostredie.

Ako sa priblížiť k modelu Aalto?

V prvom rade treba túto inštitúciu zažiť, čo sme úspešne uskutočnili; následne sme veľmi rýchlo prišli na to, že po „nasatí“ ich jedinečnej atmosféry chceme presne toto aj na STU. Vedcom tam neskutočne uľahčuje život, že „len“ pracujú; nemusia si na prácu vytvárať podmienky, tie už vytvorené majú. Myslím si, že my sme rovnako múdri a pracovití, ale treba posilniť naše tímy o odborníkov z praxe. V Aalto University pracujú na servisných pracoviskách nie traja, ale siedmi, niekde až pätnásti-dvadsiati ľudia. Z môjho pohľadu teda treba na týchto pracoviskách posilniť počet zamestnancov. A nielen to. Každé pracovisko má mať stanovené KPI – merateľné ukazovatele, ktoré vychádzajú z jasnej vízie, cieľov a stratégie ich plnenia. Na toto všetko však, samozrejme, treba vybaviť peniaze: od štátu, komerčných firiem, ale aj z vlastného bohatstva – komercializovaného transferu technológií. A v neposlednom rade by som navrhovala - z hľadiska vytvárania potrebného zázemia a pracovného prostredia na STU - zamyslieť sa nad efektívnejším využívaním priestorov, ktoré univerzita a jej fakulty spravujú.

Na záver som si položila ešte jednu otázku: do akej miery im tam uľahčuje život angličtina. Aj keď nie každý v tomto vidí alfu a omegu, podľa mňa zmeny rozhodne pôjdu ľahšie, keď budú na univerzite pribúdať šikovní zamestnanci. A tu sme pri samotnom základe: kľúčovou premennou je spomínaný anglický jazyk, ktorý má byť na technickej škole samozrejmosťou. Spomínam si na svoje vlastné študentské časy - na mojej univerzite vo Viedni sme študovali po nemecky a anglicky; častokrát si aj Rakúšania volili anglické predmety. Napríklad Samuelson sa v angličtine učil oveľa jednoduchšie... a nielen to. Štúdiom v anglickom jazyku sú študenti lepšie pripravení na prácu so zahraničným zameraním, a takisto aj na čítanie odbornej literatúry. A tí, ktorí chcú ostať na univerzite a venovať sa vzdelávaniu mladej generácie, určite ocenia osvojenú angličtinu pri svojej vedeckej a publikačnej činnosti.

Ako by som teda zhrnula naše zážitky z návštevy Aalto University? Nesmierne inšpirujúce, obohacujúce a ukazujúce smer, ktorý by sme rozhodne chceli v budúcnosti nasledovať. Verím, že krok po kroku sa nám to podarí.

 

Text: Martina Vavreková
Foto: Ľubica Vitková

 

 

 

V Aalto University je 6 fakúlt. Hovoria im schools, čiže školy:

„School of Arts, Design and Architecture“, čiže Škola dizajnu, umenia a architektúry – so študijnými odbormi dizajn, umenie, architektúra, médiá, film, televízia a scénografia.

„School of Business“, čiže Obchodná škola – študuje sa tu účtovníctvo, hospodárska a podniková ekonómia, financie, manažment, marketing, manažment hospodárskej informatiky a manažment služieb.

„School of Chemical Engineering“, čiže Škola chemického inžinierstva – so zameraním na bioprodukty a biosystémy, chemická a materiálová veda, chemické a metalurgické inžinierstvo.

„School of Electrical Engineering“, čiže Škola elektrotechniky – študujú sa tu telekomunikácie, elektronika a nanoengineering.

„School of engineering“, čiže Stavebná škola – zameriava sa na stavebníctvo, stavebné inžinierstvo, strojné inžinierstvo.

„School of science“, čiže Škola vedy – aplikovaná fyzika, počítačová veda, technologické inžinierstvo a manažment, matematika a systémová analýza, neuro-vedecko-biometrické inžinierstvo.

 

 

V číslach

V roku 2018 študovalo na Aalto University 17 000 študentov, z toho 12.000 full-time študentov. Z nich ukončilo 263 doktorandské štúdium, 1 628 inžinierske a 1 218 bakalárske štúdium. Z projektov MBA a EMBA úspešne ukončilo štúdium 290 študentov. Na univerzite pracuje 4 000 zamestnancov, z toho je 400 profesorov. Ohromujúce je, že 40 % tvoria zahraniční profesori. Oficiálny jazyk univerzity je angličtina. Pán prorektor pre inovácie Janne Laine nám povedal, že nová Aalto University síce vznikla z troch univerzít, ale jej stratégia a systém fungovania bol nový. Zamestnanci, vrátane profesorov, ktorí sa nevedeli stotožniť s novým systémom, z univerzity odišli. Zo 400 pôvodných profesorov bolo týmto spôsobom nahradených 280. Výhodou bol anglický jazyk, ktorí sa malí Fíni učia už na základnej škole a každý rozpráva ako rodený Angličan s ľahkým fínskym prízvukom.

Univerzita disponuje rozpočtom cca. 500 mil. eur. Z toho 380 mil. eur, ktoré potrebuje na prevádzku, dostáva od štátu a zvyšok venujú komerčné firmy a donori na vedu, výskum a „venture capital“ pre startupy.

 

Od roku 2013-2018 dosiahla univerzita nasledujúce výsledky:
  • 1041 komisionálnych projektov s komerčnými firmami
  • 70 -100 ročne založených firiem
  • 875 objavených nápadov a vynálezov
  • 193 technologických transferov
  • podľa UBI 2019 je Aalto Startup Center  TOP 5. univerzitný akcelerátor na svete

 

Zdroj: Aalto University