Môj strach z chémie bol úplne zbytočný
Všetci mi hovorili, že to bude ťažké a nezvládnem to. Keď som s ňou však prišiel do kontaktu, zistil som, že sa mi oveľa ľahšie učí a chápe, ako iné predmety, hovorí Lukáš Kolarič, odborný asistent z Oddelenia potravinárskej technológie na Ústave potravinárstva a výživy FCHPT STU. Stal sa víťazom súťaže Študentská osobnosť Slovenska za akademický rok 2021/2022 v kategórii prírodných vied a chémie.
Pán doktor, poďme hneď na úvod k aktuálnemu oceneniu. Za čo konkrétne ste ho získali?
Toto ocenenie sa udeľuje študentom vysokých škôl za významné a úspešné výsledky v ich odbore; ja som ho získal za prácu v oblasti potravinárskej chémie a technológie. Venoval som sa najmä témam spojeným s analýzou a elimináciou nežiaducich látok a zložiek z rôznych druhov potravín, pričom moja dizertačná práca sa venovala odstraňovaniu obsahu cholesterolu v mlieku a výrobe mliečnych výrobkov so zníženým obsahom cholesterolu.
Ako prebiehalo samotné oceňovanie a ako nominácia? Čo ste museli splniť?
Do súťaže mohol byť nominovaný študent vysokej školy vo veku od 18 do 35 rokov, ktorý bol v akademickom roku 2021/2022 študentom prvého, druhého alebo tretieho stupňa, prípadne pôsobil v rámci doktorandského štúdia na niektorom vedeckom pracovisku SAV. Nominácie zasielali jednotlivé fakulty, respektíve vedecké pracoviská, čiže v mojom prípade to bola Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Kde sa uskutočnilo oceňovanie?
V Pálffyho paláci v Bratislave, a to 19. decembra 2022. Každý z ocenených dostal okrem diplomu aj symbolickú vecnú a finančnú odmenu. Dodám, že sa na podujatí zúčastnili aj niektoré významné osobnosti slovenskej vedy, a aj televízne či tlačové médiá.
Poďme k vášmu odboru, popíšte nám ho bližšie. Naplnil vaše očakávania?
Bakalárske štúdium som absolvoval v študijnom odbore Biotechnológia a potravinárska technológia, inžinierske bolo Potraviny-hygiena-kozmetika a doktorandské som ukončil v študijnom odbore Chémia a technológia požívatín. Čiže prakticky počas celého môjho štúdia na fakulte som sa venoval najmä potravinárskej chémii a technológii. Výnimočnosťou týchto odborov je, že študent sa tu stretne jednak s predmetmi spojenými s chémiou, a jednak aj s technológiou potravín.
Čiže má širší záber.
Študent má hlavne čas sa počas štúdia rozhodnúť, či sa chce ďalej vo svojej práci venovať oblasti výskumu alebo oblasti výroby potravín. To sa mi najviac páčilo. Myslím, že je to veľká výhoda, pretože v potravinárskych prevádzkach hľadajú práve takých mladých ľudí, ktorí vedia aj po chemickej stránke, ako jednotlivé fázy výroby potraviny vplývajú na procesy v jej vnútri. Vo vedeckých inštitúciách zase hľadajú ľudí, ktorí vedia aj posúdiť, či má napríklad vyvíjaná analytická metóda uplatnenie aj v kontrole výrobných podmienok a podobne. Preto má tento odbor na fakulte veľmi veľký význam a veľa študentov si bez väčších problémov nájde uplatnenie. Ja som veľmi vďačný za to, že som ho absolvoval.
Skúste upresniť, čo vás na vašej vedeckej práci baví viac a čo menej...
... najviac ma baví to, že projekty, na ktorých pracujem, majú veľké uplatnenie aj v reálnej praxi. Napríklad, keď som sa dopočul, že o metodiku odstraňovania cholesterolu z mlieka prejavili záujem aj niektoré mliekarne na Slovensku a že začnú vyrábať takéto mlieko, bol to skvelý pocit. Ako som už spomenul, práve to spojenie vedeckej práce a reálnej výroby potravín bolo pre mňa najväčšou motiváciou, prečo pokračovať v tomto smere. Ďalej ma veľmi baví aj písanie rôznych publikácií o mojich výsledkoch, a tiež ich prezentovanie na vedeckých konferenciách. To je pre mňa extra motivácia. Samozrejme, každá vedecká práca si vyžaduje aj istú dávku trpezlivosti a tú je niekedy ťažké hľadať. A tiež ma mrzí, že na Slovensku nie je práca vo vede tak ohodnotená, ako v iných krajinách, ale to asi platí pre viacero oblastí.
Pozrime sa teraz bližšie na prácu odborného asistenta. Čo všetko zahŕňa?
Pedagogickú činnosť, napríklad prednášky a vedenie cvičení, vedenie záverečných prác v bakalárskych a inžinierskych študijných programoch či zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. Okrem toho dôležitou súčasťou je aj podieľanie sa na výskumnej činnosti, spolupráca pri riešení vedeckých projektov a podobne.
Ako si spomínate na svoje začiatky? Kedy a prečo ste sa rozhodli pre chémiu?
Doteraz si pamätám, ako som sa na základnej škole tohto predmetu bál. Všetci mi hovorili, že to bude ťažké a nezvládnem to. Keď som však s chémiou prišiel do prvého kontaktu, zistil som, že sa mi oveľa ľahšie učí a chápe, ako iné predmety. Najviac som si ju obľúbil na gymnáziu, kde som mal šťastie na veľmi dobré učiteľky a vďaka nim som sa rozhodol, že sa jej chcem venovať aj naďalej.
Tak ste si podľa toho vybrali aj vysokú.
Áno. Keď som sa rozhodoval, na akú chcem ísť, opäť mi mnohí vraveli, že štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU je veľmi ťažké, že to nezvládnem, lebo budem mať aj veľa matematiky, fyziky a podobne. Opäť som sa akoby začal tej chémie báť a počas prvých ročníkov na fakulte ma to veľmi ovplyvnilo. Potom som si však uvedomil, že ma tento smer stále baví, a definitívne som sa rozhodol, že chcem pokračovať a nedám sa nikým ovplyvniť. Celkovo si myslím, že chémia má obraz zlého a ťažkého predmetu, a to ma mrzí. Lebo je v nej veľa pekného a zaujímavého, a na to sa často zabúda.
Čo prezradíte o vašom kolektíve?
Na našom oddelení pracujú milí a nápomocní ľudia. Keď som za kýmkoľvek z nich prišiel s problémom alebo prosbou o radu, vždy mi boli ochotní pomôcť. Pracujú tu naozajstní experti z rôznych oblastí potravinárskej a kozmetickej chémie a technológie. Mojím školiteľom na doktorandskom štúdiu bol pán prof. Ing. Peter Šimko, DrSc., bez ktorého podpory a pomoci by som určite nedosiahol také výsledky. On je pre mňa veľkou motiváciou stále na sebe pracovať. Máme aj veľmi dobrú pani vedúcu, Ing. Luciu Minarovičovú, PhD., ktorá bola aj mojou školiteľkou pre bakalársku a diplomovú prácu a aj jej vďačím za veľa. Ale aj ostatní mi veľakrát pomohli. Takže to tu nefunguje tak, že sú uzavreté tímy a tie pracujú iba na svojich projektoch. U nás je veľmi dôležitou časťou aj spolupráca.
Čo považujete za „najviac“, čo sa vám doposiaľ podarilo?
Pre mňa je vždy úspechom, keď sa mi podarí publikovať moje výsledky v hodnotnom zahraničnom časopise. To je niečo, čo ma veľmi povzbudí, pretože len málo ľudí si dokáže uvedomiť, ako náročné je v slovenských podmienkach robiť taký výskum, aký má byť publikovaný vo významnom médiu. Z tohto hľadiska teda musím za svoj najväčší úspech považovať publikáciu v časopise Trends in Food Science and Technology, ktorý je podľa databázy Scopus a Web of Science na druhom mieste medzi všetkými časopismi v kategórii potravinárskej chémie a technológie. Z pohľadu štúdia sa, samozrejme, najviac teším práve oceneniu v rámci Študentskej osobnosti Slovenska.
Dostali ste už aj predtým nejaké ocenenia?
Áno, za vynikajúce plnenie študijných povinností som získal pochvalné uznanie dekana fakulty a po skončení doktorandského štúdia aj cenu rektora univerzity. Z hľadiska výskumu som získal prvé miesto v súťaži mladých vedeckých pracovníkov rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za najlepšiu vedeckú prácu roku 2021 s významným aplikačným prínosom udelené Slovenskou akadémiou pôdohospodárskych vied. Tiež mi patrilo prvé miesto za najlepšiu vedeckú publikáciu udelené Slovenskou spoločnosťou pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV v Bratislave.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Spájajú sa s STU?
Momentálne by som chcel pokračovať na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU na pozícii odborného asistenta. V súčasnosti rozbiehame jeden výskum založený na eliminácii škodlivých aflatoxínov z mlieka, tak dúfam, že naň dostaneme aj financovanie. A teším sa aj na prácu so študentmi, či už pri bakalárskych a diplomových prácach, alebo pri prednáškach a cvičeniach.
Ako relaxujete?
Svoj voľný čas najradšej trávim doma pozeraním seriálov, filmov alebo počúvaním hudby. Tiež sa rád prejdem niekde v prírode alebo si pozriem rôzne zaujímavé miesta.
Text: Katarína Macková