FAKULTY

Maximilián Strémy – 05.06.2020 – 8 minút čítania

Dostať sa medzi renomované vedecké skupiny nebolo ľahké

FASTGRID je výskumný H2020 projekt, teda projekt, ktorý uspel pred Európskou komisiou v najsilnejšom výskumnom a inovačnom grantovom programe Európy v rámci výzvy NMBP-18-2016 pod vedením koordinátora Prof. Pascala Tixadora z CNRS Grenoble vo Francúzku.  Jedným z 12-tich riešiteľských inštitútov (9 výskumných inštitútov/univerzít a 3 priemyselní partneri) je aj MTF STU v Trnave vďaka Dr. Marcele Pekarčíkovej a jej tímu, ktorí sa venujú supravodivým materiálom. O čom je projekt, čo konkrétne na ňom robia, aké výsledky priniesol? Nakoľko je náročné sa do podobného projektu vôbec dostať? Povie nám o tom hlavná riešiteľka z Ústavu materiálov, spomínaná Dr. Pekarčíková. Rozhovor viedol Maximilián Strémy.


Čo ta motivovalo ísť študovať a zaoberať sa materiálmi na univerzite?  Zrejme to nebolo vnuknutie, ktoré prišlo po zobudení sa jedného pekného rána?

Nie, nebolo. Ja som absolventka MTF-ky a na začiatku som tu chcela študovať manažment. Našťastie, vtedy mal študent možnosť voliť si odbor až na konci druhého ročníka, čiže dostal akýsi čas navyše, aby sa správne zorientoval. Po dvoch rokoch mi bolo jasné, že manažérstvo vôbec nie je to, čo by som chcela robiť, a pritiahlo ma to k materiálom.

Ako si sa dostala k samotnému štúdiu supravodivých materiálov?

Zhodou okolností. V roku 2012 som po návrate zo zahraničia a následnej materskej dovolenke nastúpila na MTF do práce ako výskumný pracovník. Keďže sa tu vtedy formovala malá supravodičiarska skupina a chýbal im človek od mikroskopie, dostala som návrh sa k tejto skupine pridať.

Predstavíš nám projekt FastGrid a jeho ciele?

FastGrid je projekt zameraný na obmedzovače skratových prúdov, čiže zariadenia, ktoré si môžeme predstaviť ako istič v rozvodovej skrinke doma, len na úrovni vysokonapäťových rozvodných sietí. Vysokoteplotné supravodiče sú takmer ideálnym materiálom pre zhotovenie takýchto zariadení, a to kvôli bezkonkurenčnej rýchlosti ich odozvy. Sú však zatiaľ pomerne drahé. Hlavným cieľom projektu je preto výrazné zlepšenie ekonomickej atraktivity supravodivých obmedzovačov. Ako to spraviť? Viacero možností sa rieši priamo v projekte. Patrí medzi ne zlepšenie homogenity supravodivej vrstvy, zvýšenie kritického prúdu, zmena architektúry supravodivých pások a zlepšenie ich robustnosti voči pôsobeniu vyšších magnetických polí prostredníctvom tepelnej stabilizácie supravodivej pásky či použitím špeciálnych zafírových substrátov.     

Aké sú vaše úlohy na projekte a ako sa vám darí plniť očakávania?

My sa snažíme modifikovať supravodivé pásky tak, aby dokázali zniesť vyššie elektrické polia v obmedzujúcom režime. Dĺžka supravodiča je totiž nepriamo úmerná elektrickému poľu. Komerčne dostupné supravodivé pásky dokážu zniesť elektrické polia okolo 50 V/m. Nad týmto limitom sa prehrievajú a degradujú. Aby sa tak nestalo, potrebujeme generované teplo najlepšie absorbovať nejakým dodatočným povlakom naneseným na páske. Odvod tepla do tekutého dusíka, v ktorom supravodiče normálne pracujú, je v kritickom okamihu totižto mizivý. Naše povlaky sú na báze kompozitu s epoxidovou matricou a keramickým plnivom. Ich veľkou výhodou je, že majú potrebnú vysokú kapacitu a sú oproti kovovým tepelným stabilizáciám elektricky nevodivé. Povlaky nanesené na supravodivých páskach výrazne prispievajú k poklesu teploty celej pásky v stave obmedzovania. Takže áno, experimenty plnia naše očakávania.

A celkovo výstupy na projekte? Dostanú sa supravodivé materiály priamo do praxe cez priemyselných partnerov?

Jedným z výstupov projektu je reálne testovanie modulu obmedzovača skratových prúdov vyhotoveného z modifikovaných supravodivých pások. Ak bude toto testovanie úspešné, vydláždi to cestu k reálnym aplikáciám. Kvôli nepriaznivej situácii s Covid19 je testovanie značne omeškané a všetci sú v napätí, ako to vlastne dopadne.


FastGrid from Clark's Video Club on Vimeo.

Nakoľko je pre slovenské tímy náročné dostať sa medzi renomované zahraničné vedecké skupiny?

Pre neznámu malú vedeckú skupinku je to veľmi náročné; nesmierne dôležité je mať dobré kontakty. My sme mali to šťastie, že sme už istý čas spolupracovali s vedecky uznávaným tímom doc. Gömöryho zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Cez neho sme dostali odporúčanie k účasti na tomto projekte.

A aké to vlastne je, riešiť medzinárodný projekt? Je to náročné z hľadiska administrácie projektu a jeho reportovania voči EÚ komisii, alebo skôr komunikačne náročné s partnermi?

Zatiaľ si neviem predstaviť riešenie medzinárodného projektu z pozície koordinátora. To je dosť náročná úloha a človek na to musí mať aj isté predpoklady. V úlohe partnera to nie je až také náročné, ale tiež si to vyžaduje správne rozdelenú prácu na viacerých „frontoch“ od experimentov cez správu financií, hľadanie pracovnej sily, projektové mítingy, publikovanie, až po spracovanie priebežných a záverečných správ. Technické správy mali napríklad z projektu FastGrid bežne cez 100 strán, čo nemožno ale pripísať náročnosti reportovania voči EÚ, ale veľkému počtu partnerov, z ktorých každý chcel prispieť svojím dielom. Komunikácia v anglickom jazyku medzi partnermi je naozaj výborná. Celkovo sú partneri projektu nielen špičkovými odborníkmi v oblasti supravodivosti, ale aj veľmi príjemní ľudia.

Jednou z hlavných tém poslednej doby je internacionalizácia slovenských univerzít. Ty si pôsobila nejaký čas v Nemecku vo vedeckom inštitúte IFW v Drážďanoch. Čo ti dal tento pobyt smerom k súčasnosti a odborným poznatkom?

Bola som tam 5 rokov a ísť tam bolo jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí. Východné Nemecko bolo v tom čase po stránke technickej vybavenosti už plne modernizované. Naučiť sa pracovať na mnohých zariadeniach v danom inštitúte bol pre mňa dosť dobrý odrazový mostík do budúcna. Okrem kvanta odborných poznatkov som sa naučila ďalší cudzí jazyk, spoznala som príjemných ľudí a ich zvyky, zažila som atmosféru mesta s nádhernou barokovou architektúrou a absolvovala som výlety do prírody z jednotlivých oblastiach Saska. Spolu s mojím manželom, ktorý si tam našiel prácu, spomíname na túto etapu nášho života naozaj radi.

Jedným z hlavných cieľov v rámci projektov EÚ je rovnováha príležitostí medzi mužmi a ženami. Je to pre ženu - byť vo výskumnom prostredí medzi prevažne mužskými kolegami - ťažšie alebo ľahšie? :)

Prof. Hrivňaková nám ako študentkám neraz prízvukovala, že ak žena chce dosiahnuť miesto uznávanej autority v oblasti vedy, musí robiť dvakrát viac, ako by robil muž na jej mieste. Viem si to predstaviť v tom čase. Dnes sú už pomery iné. Čo však zostalo ťažké, to sú začiatky, a nezávisle od toho, či ste žena alebo muž. Mimochodom, ja sa cítim dobre v prevažne mužských kolektívoch, lebo pracujem s mnohými džentlmenmi.

Čo by si odkázala všetkým nádejným mladým študentom a najmä študentkám, ktorí rozmýšľajú nad kariérou vedca?

Platí to, čo by malo platiť pri voľbe každého povolania. Rob, čo ťa baví. Ak si naozaj zapálený pre otázky vedy a výskumu, začni z miesta doktorandského štúdia v zahraničí a potom uvidíš. Vrátiť sa a pokračovať vo výskumnej kariére doma má tiež zmysel.

Keď niekto povie slovo vedec, ľudia si predstavia „šprta“ v okuliaroch so samými jednotkami na vysvedčeniach? Bola si taká?

Kto si to tak predstavuje? Vieš, že ani najvýznamnejší vedec 20. storočia Albert Einstein sa nemohol pochváliť excelentnými známkami na vysvedčení. Myslím, že vyzerám celkom normálne. A povedzme, že som sa neučila zle.

Poďme ešte k športu. Má naň vedecký pracovník čas a chuť?

Všetko je otázkou priorít; šport a pohyb v príhode sú dobré pre zdravie a psychickú pohodu v práci. S pribúdajúcimi rokmi si to človek začne viac uvedomovať. Ja mám teraz veľa „sedavej“ práce, a preto sa to snažím kompenzovať športom, ako sa dá. Počas minulého roka som chodievala s manželom behávať po práci na Kamenáč, teraz v tomto „Covid19“ období sme podľahli bicyklovaniu. Celá rodina. V zime mám rada bežky, v lete plávanie. Nad tým všetkým však kraľuje turistika a je úplne jedno, kde. Najradšej však na horách.

Ešte nám prezraď, aké je tvoje krédo a kto je tvoj vzor?

Mojím mottom je, že všetka vynaložená energia sa ti raz v živote vráti. A mojím vedeckým, učiteľským aj osobnostným vzorom je Fedor Gömöry.

 

Z rubriky Research stories z MTF EN WEB.
Viac o projekte sa dozviete na https://www.fastgrid-h2020.eu.