Strojnícka fakulta

Katarína Macková – 02.07.2021 – 22,5 minúty čítania

Digitalizácia procesov spoločenského diania je nová paradigma 21. storočia

Zasahuje až do základov kognitívnych procesov pri utváraní poznatkov a svetonázoru jednotlivcov, spoločenstiev, respektíve ľudského vedomia všeobecne, hovorí docentka z Ústavu matematiky a fyziky Strojníckej fakulty STU Daniela Velichová.

 

Pani docentka, čo vás priviedlo k vašej profesii?

Už od detstva som nič iné, pokiaľ si spomínam, netúžila robiť. Chcela som učiť matematiku, a to tak, aby sa jej všetci prestali báť. Ukázať, aká je užitočná, zábavná a krásna, plná fantázie a pravdy. Moje študijné výsledky a úspešná profesijná prax ma potom už len utvrdzovali v správnosti tohto rozhodnutia. Svoju úlohu zrejme zohrala aj moja tvrdohlavosť a vytrvalosť, s akou sa vrhám do riešenia problémov. Nevzdávam to, kým ich nezdolám, alebo sa nedozviem, ako ich riešiť. Trpím „neslušnou“ ctižiadostivosťou vedieť stále viac, hladom po vedomostiach, neskromne by som chcela všetkému porozumieť. Nekompromisne bojujem s nezmyslami a nepravdami. Kde inde, ako v matematike sa tieto vlastnosti dajú uplatniť?

Svojho času ste sa vyjadrili, že ide o fascinujúcu vedu...

...áno, matematika je podľa mňa kráľovnou vied. Nepochybujeme o tom v prírodných vedách, technike či ekonómii, ktoré sa bez matematického aparátu jednoducho nezaobídu. Ale aj filozofia by bola bez logiky iba fikciou a sociálne vedy by bez dobrých štatistických metód nevedeli spracovať zozbierané dáta a analyzovať svoje sociologické štúdie. Základné matematické zručnosti potrebujeme všade - v bežnom živote, v medicíne či v právnickej sfére, alebo pri akomkoľvek riadení. Dokonca si dovolím tvrdiť, že aj v umení a kultúre, nakoľko sa v ostatnom čase intenzívne venujem práve vzťahu matematiky a umenia. Je to vysoko symbolizovaný jazyk, ktorým sme schopní jednoznačne opisovať javy nášho reálneho sveta, modelovať rôzne situácie, hľadať riešenia problémov a konfliktov a rozhodovať overenými postupmi o správnosti našich rozhodnutí a úvah.

Ak sa to pokúsime zjednodušiť, aký je hlavný cieľ matematiky?

Hľadanie pravdy. Úlohou je dokázať ju v čistej abstraktnej podobe bez ohľadu na kontext, v ktorom bol pôvodný problém zasadený. Odhaliť čistú, nespochybniteľnú a všeobecne platnú pravdu zohľadňujúcu všetky známe aspekty danej situácie v podobe matematického zákona. Pravdu, ktorá sa dá uplatniť v špecifickej podobe pri riešení analogických problémov v konkrétnej situácii danej aplikácie, a to vždy a kdekoľvek.    

Váš výskum je zameraný na geometriu, geometrické modelovanie útvarov, počítačovú grafiku, e-learning v matematike a vývoj webových aplikácií. Ak si z toho vezmeme matematiku a informatiku, ako si môže bežný človek predstaviť ich prepojenie?

Informatika je bytostne závislá od matematiky. Celý virtuálny digitálny svet a moderné komunikačné technológie pracujú na princípoch a presných algoritmoch algebry, teórie čísel, topológie, dvojhodnotovej (a dnes už aj viachodnotovej) logiky, ako aj iných oblastí matematiky. Sociálne siete sú dobre fungujúce algebraicke štruktúry založené na operáciách, zobrazeniach a transformáciách medzi subjektmi – teda na prvkoch danej štruktúry, ktoré sú podriadené pravidlám definujúcim tieto štruktúry. Majú presne stanovené hierarchie, usporiadanie prvkov, ich vzájomné relácie a pravidlá správania. Každý počítačový program je usporiadaná postupnosť príkazov, ktoré sa vykonávajú v presne stanovenom poradí a podľa vopred definovaných priorít.

 

Ako teda vyzerá správne pracujúci program?

Nemôže ponechať nič nerozhodnuté. Jednoznačne udáva cestu, ako sa v danej situácii zachovať, aká reakcia je vhodnou odpoveďou na danú akciu, ktorý krok predchádza a ktorý nasleduje. Počítač pracuje na princípoch stanovenej logiky – každá príčina má svoj logicky odôvodniteľný následok. Rozhoduje podľa inštrukcií, vyhľadáva optimálne riešenie triedením obrovského množstva informácií vopred dodaných alebo získaných uchovávaním vlastných reakcií a rozhodnutí v pamäti obrovskej kapacity. Pracuje na princípe matematických zákonitostí, podľa pravidiel logiky, a vylučovacou metódou dospeje k optimálnemu riešeniu. Toto však zďaleka nemusí byť v mnohých prípadoch skutočne optimálne. O tom, čo je pre nás optimálne, totiž rozhodujú okrem rozumového úsudku aj naše emócie, schopnosť predvídať  dôsledky rozhodnutí, skúsenosti.  

Ale vložiť emócie do počítača predsa nie je možné... bude sa môcť informatika s takouto požiadavkou niekedy vysporiadať?

Umelá inteligencia dnes rieši problém „intuície“, ktorá je vlastná ľudskému rozhodovaniu v dôsledku našich emócií. Rozmerom nepatrné mozgové centrum amygdala, ktorej základnou funkciou je zabezpečiť prežitie organizmu, hrá kľúčovú rolu v procese rozhodovania. Spolu s inými emočnými centrami mozgu má na svedomí naše emócie. Aktivuje sa pri každom našom rozhodovaní, vyšle signál do iných častí mozgu, ktoré potom spoločne prostredníctvom kognitívnych máp a spojení v mozgu vyhodnotia situáciu na základe predchádzajúcich skúseností a vyšlú amygdale príkaz, aby generovala príslušnú pozitívnu alebo negatívnu emóciu. Tá potom zásadne ovplyvňuje rozhodnutia človeka.

Takže hovoríme o intuícii?

Áno, aj takto to zvykneme volať. Nie všetko logicky správne je aj prospešné, príjemné a vzbudzujúce pozitívne emócie. Kľúčovou zostáva výzva informatike, a samozrejme matematike, ako zahrnúť do riadeného rozhodovacieho procesu emócie tak, aby umelá inteligencia umožnila vytvárať prostredie príjemné a prospešné pre človeka. Emócie sú tiež príčinou našej nerozhodnosti, váhania, nejednoznačného stanoviska, keď nám naše pocity nevravia jednoznačné áno ani nie. Nové oblasti matematiky, ako je modelovanie neurčitosti, stochastické modelovanie, teória chaosu, fuzzy riadenie a regulácie, prinášajú nové výsledky aj v tomto smere. Matematika ja fascinujúca práve tým, ako sa dokáže vysporiadať s novými výzvami. Hľadá a nájde východisko aj zo zdanlivo neriešiteľnej situácie.

 Akým spôsobom, respektíve spôsobmi?

Dokáže prijať nové teórie ich skĺbením zo známymi a prepracovanými, a to akceptovaním nových, doteraz neznámych vstupných parametrov, a formulovaním nových axióm a pravidiel hry, ktoré často vedú k zovšeobecneniu pôvodnej teórie a väčšiemu nadhľadu. Tu je reprezentatívnym príkladom geometria, kde dlhoročný neúspech matematikov dokázať Euklidovu axiómu o rovnobežnosti viedol k objavu neeuklidovských geometrií, ktoré následne umožnili rozvoj modernej fyziky štvorrozmerného časopriestoru a teórie o zakrivení priestoru.  Tu spomeniem virtuálnu realitu, fenomén dnešnej digitálnej eufórie; je nemysliteľná bez znalosti základov geometrie priestoru, teórie zobrazovacích metód a teórie kriviek a plôch. V recenzii jednej aktuálnej publikácie o využití virtuálnej reality v didaktike ako nového didaktického nástroja som uviedla myšlienku, za ktorou si stojím: Digitalizácia všetkých procesov spoločenského diania je nová paradigma 21. storočia, ktorá zasahuje až do základov kognitívnych procesov pri utváraní poznatkov a svetonázoru jednotlivcov, spoločenstiev, respektíve ľudského vedomia všeobecne. Matematika by sa mohla rozvíjať ďalej aj bez informatiky, ale digitalizácia sa bez matematiky nezaobíde.

V jednom z vašich starších rozhovorov ste v istej súvislosti spomenuli geometrické tvary snehových vločiek. Priblížite nám ten projekt?

Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky usporadúva pravidelné podujatia nazvané Vedecké kaviarne a Vedecké cukrárne, na ktorých sa študentky a študenti stredných škôl môžu dozvedieť zaujímavé informácie o rôznych vedeckých disciplínach, prednesené autoritami v danej oblasti pôsobiacimi na univerzitách a na Akadémii vied SR. Zmyslom týchto podujatí je vzbudiť záujem mladej generácie o vedu a motivovať ju k štúdiu vedeckých disciplín na vysokých školách. Myšlienka ma zaujala, rozhodla som sa preto ponúknuť prednášku na aktuálnu tému, ktorá by nevšedným spôsobom priblížila týmto talentovaným mladým ľuďom, ako je matematika prítomná všade okolo nás.

Ale prečo vločky?

Pretože prednáška sa konala pred Vianocami. Téma snehových vločiek bola aktuálna a veľmi inšpiratívna. Názov prednášky bol Snehové vločky – je skutočne každá z nich jedinečná? Myslím, že sa stretla s  dobrým ohlasom. Ide o nádherné, krehké, symetrické štruktúry pripomínajúce svojím zložitým tvarom fraktál, slávny fascinujúci fenomén modernej matematiky. Spojením chemicko-fyzikálnej podstaty vzniku snehových vločiek, mrznutím drobných kvapôčok vody, a zaujímavého životného príbehu fotografa, ktorý celý život venoval objavovaniu a fotografickej dokumentácii všetkých možných tvarov vločiek a ich klasifikácii, vznikol základný rámec prezentácie.

Z Bruselu. 

Ako je možné vypočítať taký zložitý tvar?

Upozorniť na prítomnú geometriu tvaru, matematické metódy a konštrukcie viditeľných symetrií skúmaných štruktúr nebolo zložitou úlohou. Ani ukázať, ako tieto empirické pozorovania vieme symbolicky zapísať jazykom matematiky, aby sme ich mohli skúmať v čisto abstraktnej forme, bez nepodstatných informácií, ktoré sú pre daný cieľ irelevantné. Zovšeobecnením pojmu symetria vedie cesta priamo k podobnosti a sebepodobnosti, ktorá je charakteristickou vlastnosťou fraktálov. Postupnou zmenou tvaru iteráciou, opakovaním transformácie podobnosti s meniacimi sa parametrami, dospejeme po konečnom počte krokov k nemennému atraktoru – fraktálu. Zložitosť a jedinečnosť tvaru fraktálu udáva jeho neceločíselná fraktálna dimenzia.

 A zaujalo to?

Áno, mnohých. Dokonca natoľko, že sa počas prednášky nebavili a pozorne sledovali napriek tomu, že všetkému zrejme úplne nerozumeli. V diskusii kládli pomerne rozumné otázky a pýtali sa na niektoré prekvapivé detaily. Mladých netreba podceňovať, často vidia veci inak, ako staršia generácia. Majú pred nami výhodu nestranného pozorovateľa, ktorý nie je zaťažený vedomostným potenciálom nadobudnutým dlhoročným usilovným štúdiom a ovplyvňujúcim naše myslenie. Majú neprekonateľný náskok daný rýchlosťou svojich reakcií a originalitou nápadov, ktorú je potrebné správne podchytiť a usmerniť. Centrum vedecko-technických informácií SR má za svoje veľké zásluhy v tomto smere môj úprimný obdiv.

Poďme teraz k dievčatám a ženám vo vede. Ako sú podľa vás v dnešnej dobe na tom? Je čo zlepšovať?

Iste. Postavenie žien v našej spoločnosti nemožno považovať za ideálne a o rovnosti príležitostí doteraz nemôžeme hovoriť. Na Slovensku sme mnohé rodové stereotypy úspešne prekonali, nikto sa nepozastavuje nad tým, či nás ošetruje lekár alebo lekárka, súdi sudca alebo sudkyňa. A na čele s pani prezidentkou sa radíme dokonca medzi zopár štátov sveta, ktoré majú na poste hlavy štátu ženu. Ale stále nie je každému prirodzené oslovenie „vedkyňa“, skôr používame opisné „vedecká pracovníčka“, čo často skryto znamená nižšiu pozíciu ako vedec. Akademické tituly a funkcie sú udeľované v maskulíne (na diplome nemáme titul magisterka, docentka, profesorka), aj keď stále častejšie pozorujeme na riadiacich postoch riaditeľky, prodekanky, dokonca dekanky či rektorky univerzít. A to spomínam iba formality.

Kde sa z tohto pohľadu nerovnováha najviac odzrkadľuje?

Pri používaní rodov. Slovenčina ich pozná, sú rovnocenné, používa ich, ale vo všeobecných vyjadreniach je mimoriadne rodovo diskriminačná. Na pedagogických fakultách, kde študujú väčšinou dievčatá, sú automaticky všetky informácie a nariadenia adresované študentom fakulty a nikto sa nad tým nepozastavuje. Viete si predstaviť, že by tieto dokumenty boli na niektorej technickej fakulte s prevažnou väčšinou študentov adresované študentkám fakulty a nikto by sa nad tým nepozastavil? Pritom absolventiek vysokých škôl je stále viac ako absolventov, no dievčatá sa v menšej miere uplatnia na vedeckých a akademických pozíciách po skončení štúdia.

Kde vidíte príčinu týchto javov?

Je ich viacero. Okrem našich nezastupiteľných materských radostí a starostí, ktoré zastavia náš kariérny rast na niekoľko rokov, je to často aj naša malá sebadôvera či deprimujúce stereotypy pretrvávajúce v spoločnosti o úlohe ženy v rodine. S tým súvisí neporozumenie a odmietavý postoj partnerov k dvoj-kariérnemu spolužitiu, ktoré vyžaduje spravodlivú deľbu starostlivosti o deti, domácnosť, príbuzných. Teší ma, že mladšia generácia pristupuje k týmto otázkam naozaj radikálne, že dievčatá sú stále viac sebavedomé a cieľavedome idú za svojimi snami, ktoré nepoznajú rodové prekážky. Vo vede naozaj niet o čom polemizovať. Rozumové schopnosti človeka nesúvisia s rodom, kreativita a imaginácia, čo sú podstatné atribúty a predpoklady tvorivej vedeckej práce, sú rovnako dané dievčatám ako chlapcom, a túžba po poznaní nepozná rod.

Čo konkrétne by tu podľa vás pomohlo?

Stačilo by vytvoriť stimulujúce prostredie pre rozvoj osobnosti každého mladého človeka, rozvíjajúce jeho talent, špeciálne schopnosti a akceptujúce jeho záujmy. Tiež viac podporovať slobodnú voľbu budúceho smerovania a povolania, zbaviť sa rodových stereotypov, a výsledky by nás prekvapili. Rodová rovnosť nie je žiadnou hrozbou pre spoločnosť. Práve naopak, je cestou k lepšiemu využívaniu talentov, nadania a usilovnosti všetkých tvorivých ľudí pre dobro celej spoločnosti bez rozdielu. Nedá mi ešte nespomenúť myšlienku legendárneho českého pediatra prof. MUDr. Josefa Švejcara, DrSc., Dr.h.c. (1897 - 1997), ktorý pôsobil aj na Slovensku, a otvorene sa zasadzoval za univerzitné vzdelanie žien v období, keď nebolo samozrejmosťou, že sa ženy dostali k štúdiu na univerzite: „Vzdelané matky chcú mať vzdelané deti, rovnako synov aj dcéry, a to je najprirodzenejšia cesta k vzdelanejšej spoločnosti“.            

A čo vaše vlastné skúsenosti? Nestretávali ste sa počas štúdia s nepochopením, že ste si ako dievča takto zvolili? Prípadne neskôr, pri vedeckej práci?

Počas štúdia som sa občas stretla s istou formou nedôvery pedagógov – väčšinou to boli muži - voči „mentálnym schopnostiam“ a bystrosti úsudkov niektorých spolužiačok. Ja sama som však niečo ako otvorenú či skrytú formu diskriminácie ani nepociťovala. Neuvedomovala som si, že sa venujem oblasti, ktorá je všeobecne považovaná skôr za doménu mužov ako žien. Bola som si istá svojím rozhodnutím zasvätiť život tejto abstraktnej disciplíne, ktorá ma vždy fascinovala svojou zložitosťou, všeobecným nadhľadom a nekonečnou imagináciou. A tým nemyslím napríklad iba imaginárne čísla. Matematika nie sú počty, sú to abstraktné teórie zbavené nepodstatných detailov a skúmajúce všeobecné zákonitosti fungovania systémov.

Z Washingtonu. 

Ste známa tým, že sa angažujete v otázke rodovej rovnosti vo vede. Nakoľko a akými spôsobmi?

Téma rodovej rovnosti je stále dôležitá a aktuálna, a vo vede je situácia najvypuklejšia. Ženy tvoria polovicu populácie našej zemegule, ale v mnohých krajinách sveta stále nemajú rovnaké možnosti prístupu k vzdelaniu, nie sú finančne nezávislé a rovnoprávne s mužmi, nepodieľajú sa adekvátnym zastúpením na riadení a rozhodovaní o dôležitých otázkach fungovania a smerovania spoločnosti, ktoré ovplyvňujú naše životy a majú byť rovnako prospešné mužom aj ženám. V Európe je, určite aj vďaka rodovo citlivej politike Európskej únie, situácia v postavení žien v spoločnosti omnoho lepšia, ako v niektorých iných krajinách. Stále však môžeme len snívať o tom, že čoskoro nastane úplná rovnosť rodov a vo všetkých orgánoch budú paritne zastúpené oba.

Máte s tým aj osobnú skúsenosť v rámci vášho pôsobenia v organizácii tohto typu?

Áno. Mala som príležitosť zoznámiť sa s touto problematikou ako členka medzinárodnej skupiny expertiek Európskej komisie pre vedu a výskum. Pred vstupom Slovenska do Európskej únie sme v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi štátmi strednej a východnej Európy, balkánskymi štátmi a pobaltskými republikami pripravili správu o postavení žien vo vede v týchto štátoch. Ukázalo sa, že v týchto krajinách bývalého socialistického tábora je omnoho vyššie zastúpenie žien vo vedeckých a akademických inštitúciách, aké bolo vo vtedajších členských krajinách Európskej únie. Ženy však zastávali nižšie a horšie platené pozície, väčšinou pôsobili ako odborné asistentky na rôznych typoch vysokých škôl, tiež ako pomocné vedecké pracovníčky a asistentky. Väčšina tiež pôsobila v takých vedeckých oblastiach, ktoré neboli považované za nosné aktuálne smery vedeckého vývoja, neboli dostatočne financované a neboli preferovanými oblasťami vo výzvach grantových agentúr.

Tým pádom aj menej zarábali, však?

Áno, dôsledkom týchto skutočností boli nižšie platy a obmedzené možnosti kariérneho rastu žien, situácia známa ako sklenený strop, nízke zastúpenie žien v akademických orgánoch a vo vedení vedeckých inštitúcií, a aj nezáujem dievčat o vedeckú dráhu po ukončení vysokoškolského štúdia. Dnes sa situácia mení, stále viac žien zastáva vo vede dôležité pozície, zvyšuje sa ich zastúpenie a úloha vo vedeckých kruhoch, pri vedení vedeckých tímov a v úlohách zodpovedných riešiteliek vedeckých projektov. Zásluhu na tom majú aj mnohé organizácie, ktoré sa usilujú o aktívnu stratégiu rodovej rovnosti, podporujú ženy v ich vedeckej kariére a profesionálnom raste.

 V ktorej z nich ste členkou a na akej pozícii?

Dodnes pôsobím ako zástupkyňa Slovenska v európskej organizácii pre ženy v matematike, European Women in Mathematics – EWM, ktorej poslaním je podpora kariérneho rastu žien pôsobiacich v matematike. Organizujeme rôzne podujatia, konferencie, semináre a školenia, na ktorých sú pozvanými prednášajúcimi ženy, významné osobnosti v mnohých odvetviach matematiky. Cielenými grantmi tiež podporujeme mladé matematičky na začiatku ich vedeckej kariéry a informujeme o možnostiach uchádzať sa o doktorandské štúdium a post-doktorandské pozície na významných univerzitách. Na Slovensku tiež pracuje skupina matematičiek, ktoré sa zaujímajú o tieto aktivity, pravidelne sa stretávame a informujeme o svojich úspechoch aj neúspechoch. 

A čo naša Strojnícka fakulta STU, kde pôsobíte?

Aj tu sa stretávame so stále vyšším zastúpením študujúcich dievčat v tejto „tradične mužskej“ technickej disciplíne. A musím povedať, že svojím zodpovedným prístupom k štúdiu, usilovnosťou, precíznou prácou, ale aj zanieteným prístupom a úprimným záujmom získať odbornú erudíciu často prevyšujú svojich spolužiakov. Chlapci sa niekedy spoliehajú viac na svoje prirodzené technické zručnosti, ako na systematické nadobúdanie vedomostí. Tieto však už v súčasnom Priemysle 4.0, ktorý využíva najmodernejšie technológie, nebudú zďaleka dostačujúce.

Poďme teraz k vašim knihám. Vydali ste ich niekoľko, prezradíte o nich viac?

Moje knižné publikácie sú vysokoškolské učebnice a monografie z oblasti matematiky, geometrie a geometrického modelovania, niektoré boli vydané aj v anglickom jazyku pre zahraničných študentov STU. V dnešnej kritickej pandemickej situácii ma zaujala tvorba dynamických elektronických kníh využívajúcich on-line interaktívne metódy a techniky komunikácie, virtuálnu realitu a dynamické aplikácie ako inovatívne didaktické metódy. Moja najnovšia učebnica „3D geometria“, ktorá je aktuálne „v tlači“, je takouto dynamickou učebnicou a čoskoro bude pre všetkých záujemcov voľne dostupná na internete. Zastávam názor, že právo na vzdelanie je základným ľudským právom a povinnosťou všetkých aktérov vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch vzdelávacej sústavy je poskytnúť študujúcim bezplatne študijné materiály a literatúru v čo najširšom rozsahu.    

Sama medzi mužmi.
Pozrime sa teda na výučbu matematiky z pohľadu študujúcich. Najmä u mladších ročníkov sa niekedy stáva, že k nej majú nechuť, pretože si vyžaduje veľa námahy. Čo sa tu dá robiť?

Najlepším riešením je pokúsiť sa otvoriť im oči. Ukázať, aká je matematika zaujímavá, obohacujúca a užitočná. Presvedčiť ich, že jej štúdium formuje naše myslenie, učí nás analyzovať problémy a hľadať ich riešenia, podporuje našu obrazotvornosť a predstavivosť, rozširuje naše schopnosti abstrakcie a logického uvažovania. V neposlednom rade nám tiež dáva príležitosť zažiť radosť z úspechu po vyriešení zložitých úloh či nadobudnúť vieru vo vlastné schopnosti pri prekonávaní problémov. Naučí nás aj sebareflexii, odvahe akceptovať naše dané schopnosti a limity, zdravej sebakritike, pokore pred nezvládnuteľnými úlohami a odvahe priznať si neúspech. A naučí nás aj náležite oceniť úspechy iných. Pre mnohých sa potom matematika stáva krásnym dobrodružstvom a lákavým tajomstvom, výzvou, obdivuhodným zdrojom informácií a prekvapujúcich zistení či užitočných poznatkov. Ale aj nástrojom riešenia praktických problémov či prostriedkom modelovania a simulácie ťažko realizovateľných alebo celkom nerealizovateľných situácií s cieľom analyzovať a predvídať dôsledky ich ďalšieho vývoja.

 Vybrali by ste si svoju profesiu znova?

Určite. Popravde, celkovo by som veľa toho na svojom živote, osobnom aj profesijnom, nemenila. Ku koncu mojej profesionálnej kariéry môžem spokojne konštatovať, že sa mi splnil sen, naplnili sa moje ambície a prežila som plodný a užitočný život. Mnohým mladým ľuďom som ukázala cestu k poznaniu, rozšírila ich vedomosti, naučila ich nebáť sa poznávať nepoznané a nevzdávať sa pri neúspechoch, s ktorými sa počas štúdia pasovali. Najkrajšou odmenou za túto neľahkú prácu sú náhodné stretnutia s bývalými študentkami a študentmi po rokoch, keď vás s úsmevom oslovujú, pripomínajú sa (veď nie je možné pamätať si tie stovky tvárí, s ktorými sa každý nový akademický rok stretávate) a nostalgicky spomínajú na krásne študentské časy so slovami vďaky za všetko, čo sa aj vďaka vám naučili. Mnohí dokonca úprimne priznajú a ľutujú, že toho nezvládli viac, aj keď mohli.

Predpokladám, že ste mali aj medzinárodné spolupráce...

... pravdaže. Vo vedeckej práci sa mi podarilo uplatniť v oblasti geometrie a geometrického modelovania doma aj v medzinárodnom kontexte, v spolupráci s mnohými univerzitnými pracovníčkami a pracovníkmi vo svete. Viedla som niekoľko úspešných medzinárodných projektov, čo mi umožnilo navštíviť mnoho krajín a spoznávať medzinárodnú vedeckú komunitu, iné kultúry, aj obyčajný bežný život ľudí v rôznych kútoch sveta. Veda nepozná hranice, ignoruje kultúrne, rodové či rasové rozdiely a rôzne politické zriadenia, je nadčasová. Otvára brány do budúcnosti a dáva návod na lepší život našim potomkom, je kompasom na ich ceste do neznáma. Tento vklad do budúcnosti si ľudské spoločenstvo musí pozorne udržiavať, zveľaďovať a chrániť!

Nepochybne vám práca zaberá veľa času. Stíhate pestovať nejaké záľuby?

Moja práca ma skutočne nesmierne napĺňa a baví, preto aj zaberá podstatnú časť môjho aktívne stráveného času. Nebráni mi to však v tom, aby som sa náležite venovala svojej rodine a záľubám. Napokon, vychovala som spolu s manželom päť úspešných detí, ktoré ma obdarili desiatimi vnúčatkami. V našej rodine vždy panovala otvorená demokracia, každý člen domácnosti mal právo vysloviť svoj názor a všetci sme si ho pozorne vypočuli. Nikdy sme nevydávali autoritatívne rozhodnutia. Často sme zažili zložité situácie, ale naučili sme deti kriticky myslieť, akceptovať názory druhých a hľadať riešenia, ktoré boli v prospech všetkých, i keď každý musel často upustiť od niektorých svojich radikálnych požiadaviek. Aj toto ma naučila matematika, ako dospieť k riešeniu, ktoré bude prospešné v záujme vyššieho princípu a všeobecného blaha. A ako duševne pracujúca matka takého kŕdľa detí som pochopiteľne privítala každú príležitosť vyraziť do prírody, venovať sa športu alebo navštíviť kultúrne podujatie.

Ktorý šport máte najradšej?

Mojimi favoritmi sú plávanie a lyžovanie, zbrázdila som spolu s rodinou na lyžiach alebo pešo mnoho známych alpských končiarov, nehovoriac o slovenských horách, a plávala som v mnohých moriach a oceánoch. Milujem cestovanie, navštívila som asi 40 krajín všetkých kontinentov a spoznala mnohé svetové metropoly. Najviac ma fascinujú Austrália a Island svojou drsnou divokou krásou a nezameniteľne jedinečnou faunou a flórou, a rodné Slovensko ako ich zaujímavý protiklad nádhernou harmóniou malebnej prírody a bohatej histórie. Veď patrí medzi krajiny s najväčším počtom zámkov, hradov a ich zrúcanín na kilometer štvorcový, známe aj rozmanitosťou minerálnych prameňov a termálnych vôd, či množstvom unikátnych jaskýň s bohatou výzdobou a pestrosťou lesov a pohorí.   

A čo vás oslovuje z oblasti kultúry?

Pravidelne navštevujem koncerty Slovenskej filharmónie, čo mi v súčasnej situácii nesmierne chýba. Rovnako ako návšteva galérií, obrazární a múzeí. Na dôchodku sa chcem venovať maľovaniu. Je to jedna z mojich dávnych túžob, spojiť matematiku – geometriu priestoru a jeho transformácií s umením. Chcem zobrazovať, realizovať a vizuálne zachytávať dynamiku týchto vzťahov a neviditeľných spojení prameniacu z dostatku fantázie a predstavivosti. Na záver ešte spomeniem čítanie, pri ktorom sporadicky trávim voľné chvíle.  Som ochotná obetovať aj spánok, keď sa mi dostane do rúk zaujímavá kniha. Najväčšou záľubou však pre mňa zostávajú vnúčatá.  Sú mojou misiou do budúcnosti.

  

Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentky