Fakulta chemickej a potravinárskej technológie

Katarína Macková – 17.08.2022 – 12,5 minúty čítania

Aj chémia môže byť jednoduchá a zábavná

Koho bavia prírodné vedy, ako aj spoznávanie a hľadanie podstaty, riešenie problémov, treba do toho ísť. Všetko ťažké, čo človek prekoná, sa mu napokon stáva ľahkým, hovorí doktorandka Miroslava Mališová. Študuje na Oddelení organickej technológie, katalýzy a ropy FCHPT STU a nedávno jej bola udelená Cena sv. Gorazda.

 

Slečna Mališová, priblížite nám na úvod svoj odbor?

Študujem Katalytické technológie so zameraním na organickú technológiu a technológiu palív. Už pri výbere inžinierskeho štúdia som sa skôr videla v technickom smere a v technológii; prvá myšlienka študovať tento odbor prišla na prednáškach predmetu Ropa a uhľovodíkové technológie.

Čo konkrétne vás tam zaujalo?

Možnosť rozumieť technologickým procesom, študovať ich, a následne robiť výskum pokročilých motorových palív, ktorý je v praxi aplikovateľný. No a keď som sa plne ponorila do výskumu biopalív, páčilo sa mi, že môžem urobiť niečo pre našu planétu a prispieť svojou časťou k výskumu, ktorý má zmysel.

Poďme teraz k Cene sv. Gorazda, ktorú sa vám podarilo získať. Čo pre vás znamená?

Veľkú poctu a veľmi si to vážim. Definovala by som ju ako uznanie za ochotu pracovať nad rámec povinností, za schopnosti pustiť sa „po hlave“ do výskumu, nevzdávať sa a dať do toho všetko. Každý, kto robí vo vede a výskume, sa dennodenne stretáva so zlyhaním: stane sa, že vám nevyjde pokus v labáku, na ktorom robíte niekoľko dní až týždňov. Alebo sa aj podarí, ale výsledky sú zlé alebo, naopak, až príliš dobré a vy neviete, ako to vysvetliť či zopakovať. Ale aj tak to skúsite znova, a nakoniec to prinesie ovocie. A keď si niekto vašu snahu a odhodlanie všimne a dá vám ocenenie, viete, že čo robíte, robíte správne. A to je ten najlepší pocit.

Miroslava Mališová získala Cenu sv. Gorazda.

Ako prebiehalo odovzdávanie ocenenia?

Uskutočnilo sa na Bratislavskom hrade v sále zvanej Zimná jazdiareň. Bol to veľmi pekný slávnostný večer s krásne vyzdobenou sálou s okrúhlymi stolmi, občerstvením a príjemnou hudbou. Ocenenie študentov bolo spojené s oceňovaním učiteľov a odovzdával ho priamo minister školstva. Spolu s ostatnými ocenenými študentmi sme boli v zákulisí pódia a čakali sme na vyvolanie nášho mena. Vtedy som prišla na pódium, kde som dostala diplom s ocenením a s kyticou priamo z rúk ministra. Medzi jednotlivými oceneniami boli hudobné vystúpenia, zbor učiteľov, ako aj príhovor premiéra. Po odovzdaní všetkých ocenení nasledovala recepcia a príjemné rozhovory s ostatnými účastníkmi.

Kto vás nominoval a ako prebiehal ten proces?

Na Cenu sv. Gorazda mohli byť študenti nominovaní buď riaditeľmi stredných či základných škôl, alebo v prípade vysokoškolských študentov rektormi. Mňa navrhol vedúci nášho oddelenia doc. Milan Králik. Ten ma oslovil, že je tu možnosť nominovať študenta za výnimočné úspechy, spísali sme moje vedecké výsledky, mimoškolské aktivity, ako aj nejaké tie úspechy. Takto vypísanú nomináciu potom odoslal našej pani prodekanke doc. Rehákovej, ktorá ju následne poslala pánovi rektorovi STU. O pár dní som sa dozvedela, že moju nomináciu prijal, a následne som bola nominovaná na ministerstvo.

Cena vám bola udelená za inovatívny prístup pri výskume bionafty, výnimočné študijné úspechy, reprezentáciu fakulty a univerzity na slovenskej a svetovej úrovni, tiež za osvetovú činnosť v oblasti vedy a techniky. Môžeme si to trocha rozmeniť na drobné?

Už od bakalárskeho ročníka sa venujem výskumu takzvaných pokročilých motorových palív alebo, inak povedané, bionafty z nepotravinárskych plodín. V našom výskume sa snažíme nájsť nové, lepšie, ekologickejšie cesty k príprave bionafty, ktorá by mohla nahradiť naftu z fosílnych zdrojov (ropa) v spaľovacích motoroch.

Lyžovanie je Miroslavinou záľubou, venuje sa mu odmalička.

Z čoho sa pripravuje?

Z rastlinných olejov. Tie ako také nie sú kvôli svojim vlastnostiam vhodné, aby sa použili priamo v motore, predovšetkým je to nevhodná hustota, viskozita a podobne. Ale pomocou v podstate jednoduchej reakcie s alkoholom za prítomnosti katalyzátora (transesterifikáciou) je možné pripraviť z nich bionaftu s porovnateľnými vlastnosťami, ako bežne používaná motorová nafta. Mojou úlohou je v prvom rade výskum rastlinného oleja, ktorý je nepotravinový, a teda sa nepoužíva bežne ako potravina. V aktuálnom projekte sa venujem rastline nazývanej Ľaničník siaty, čo je nepotravinárska plodina, na svoj rast a pestovanie vyžaduje menšie množstvo vody a minerálov v pôde, ako aj menej postrekov a pesticídov. Taktiež skúmame použitie kávového odpadu, ktorý vzniká v kávovaroch, takzvaného sósu.

Aj ten môže byť zdrojom oleja na prípravu bionafty?

Áno, môže, a okrem toho sa tak recykluje odpad, ktorý sa bežne po vypití kávy vyhodí. Ďalej sa venujem príprave katalyzátora; ten danú reakciu umožňuje. Ak by sme dali dokopy iba olej s alkoholom, samotné nám nezreagujú. Musí tam byť iniciátor, v našom prípade katalyzátor, ktorý tuto reakciu umožní. Ja sa venujem ich príprave.

Čo to zahŕňa?

Skúmam, ako ich najlepšie pripraviť, respektíve upraviť, aby boli aktívne a mali požadované vlastnosti. No a v neposlednom rade skúmam podmienky prípravy bionafty (transesterifikácie), konkrétne teplotu, tlak, množstvá katalyzátora a podobne. Aby sa reakcia prípravy bionafty robila s čo najmenšími nákladmi, čo najefektívnejšie a s čo najmenším odpadom a dopadom na životné prostredie.

Boli ste ocenená aj za reprezentáciu fakulty a STU. V čom spočívala?

Ako prvé uvediem účasti na študentských vedeckých konferenciách. V inžinierskom ročníku som sa umiestnila na prvom mieste dva roky po sebe (2017 a 2018) na jednej s medzinárodnou účasťou u nás na FCHPT. Následne som v roku 2018 bola taktiež so svojou prácou na Študentskej vedeckej konferencii v Prahe na VŠCHT, kde som bola tretia. Zúčastnila som sa taktiež Interaktívnej konferencie pre mladých vedcov, ktorá bola organizovaná združením Preveda; tam som bola ako jedna z mála študentov inžinierskeho štúdia ocenená diplomom za vynikajúci príspevok v Otvorenej sekcii pre študentov. V roku 2019 som bola vybraná ako delegát za Slovensko na konferenciu pre budúcich lídrov (Future Leaders forum) organizovanú Svetovou petrolejárskou radou (WPC) v Rusku v Petrohrade ako jediný študent zo Slovenska aj Česka. V roku 2020 bola moja práca o výskume bionafty taktiež vybraná na prezentáciu na Svetovom petrolejárskom kongrese v Houstone (WPC).

Koľko príspevkov bolo na ňu prihlásených?

Viac ako 2000, z celého sveta. Na samotnú prezentáciu však bolo vybraných len vyše 70, konferencia sa mala konať v decembri 2020 v Houstone v USA. Získala som štipendium od Stredoeurópskej nadácie a Slovnaftu v rámci projektu Talenty novej Európy na pokrytie nákladov spojených s cestou, napokon sa však kongres kvôli pandémii presunul na rok 2021. A tak som dané finančné prostriedky investovala do materiálu do laboratória na podporu výskumu. Následne som v roku 2021 získala štipendium od Nadácie Tatra banky v rámci grantového programu „Vzdelanie pre vysokoškolákov“ na pokrytie nákladov na presunutú konferenciu v Amerike.

Tentokrát sa podarilo?

Nie, bohužiaľ pre nezlepšujúcu sa pandemickú situáciu som sa jej osobne nezúčastnila. Poskytnuté prostriedky však využijem na pokrytie nákladov na konferenciu vo Valencii v Španielsku, kde budem mať príspevok na Svetovom zeolitovom kongrese. No a v neposlednom rade som sa ako doktorand zúčastnila za dva a pol roka rôznych vedeckých konferencií s dokopy deviatimi príspevkami ako hlavný autor, a tiež som napísala štyri publikácie ako hlavný autor, z toho dve už počas inžinierskeho štúdia. A na jednej konferencii, konkrétne na CHISE (Internation Congress of Chemical and Process Engineering) v roku 2021, som bola ako chairmen.

Prejdime teraz k osvetovej činnosti. Tu vás za čo konkrétne ocenili?

Pravdepodobne sa tým myslí moja aktivita v propagovaní jednak nášho výskumu na oddelení, jednak štúdia a výskumu na FCHPT, ako aj prezentácia iných aktivít. Už druhý rok sa snažím propagovať výskum, ktorým sa zaoberám, aby sa dostal k čo najväčšiemu množstvu mladých ľudí, či už študujúcich na našej fakulte, alebo aj k takým, čo o takom štúdiu ešte len uvažujú. Pripravila som prezentáciu nášho Oddelenia organickej technológie a výskumu na ňom, následne som ju šírila na sociálnych sieťach. Tiež som napísala do školského časopisu Radikál článok zameraný na recykláciu plastov, prípravu bionafty a spracovanie biomasy. Ako hosť som bola taktiež pozvaná na moju domovskú základnú školu v Detve, kde som rozprávala o fakulte, o výskume bionafty, ako aj o obnoviteľných zdrojoch a potrebe chrániť prírodu.

Takže sa skrátka snažíte motivovať mladých ľudí na štúdium vedy a techniky?

Áno, presne tak. A v rámci toho som napísala krátku poučnú poviedku pre žiakov spomínanej základnej školy o ochrane prírody. Vo voľnom čase som sa taktiež venovala posúvaniu vedomostí mladším generáciám; v rámci krúžkov pre základné a materské školy cez organizáciu Krúžky v škole som učila krúžok Vedecké pokusy, kde som sa snažila ukázať mladým ľuďom, že aj veda a chémia môže byť jednoduchá a zábavná.

Ak sa pozriete na svoje vlastné štúdium, respektíve teraz vedeckú prácu - nestretli ste sa niekedy s prekvapením, že si dievča vybralo takýto odbor?

Stretávam sa s prekvapením, ako aj s určitým obdivom, keď niekomu poviem, že študujem chemické technológie. Nie je to však vyslovene prekvapenie z toho, že ich študujem ako žena, skôr ide o to, že je to celkovo ťažký odbor. Veľa ľudí reaguje, že by to študovať nemohli, lebo chémia je ťažká. Ja vždy odpovedám tak, že keď sa niečomu venujete preto, lebo vás to baví, potom to nie je pre vás ťažké. Ale je pravda, že sa stretávam s otázkami typu, či u nás na fakulte študuje veľa žien, prípadne s poznámkami, že na danom odbore asi veľa žien nie je. Neberiem to však negatívne, skôr sa ľudia zaujímajú a chcú vedieť, ako to je. S negatívnymi komentármi našťastie skúsenosti nemám.

Vo voľnom čase sa Miroslava okrem iného venuje aj háčkovaniu.

A čo si celkovo myslíte o dnešnom postavení žien vo vede?

Dlho som sa zamýšľala nad tým, ako odpovedať na túto otázku. Z hľadiska, ako sú vnímané ženy vo vede a technike, si myslím, že je to na dobrej ceste. Našťastie som sa nikdy nestretla s tým, že by ma niekto podceňoval v technickom smere preto, že som žena, alebo by dal prednosť vo výskume mužovi len preto, lebo sme v technicky zameranom výskume. Myslím si, že všade na univerzitnej pôde ma berú ako rovnocennú. Popravde však - stále je tých žien málo. Je to dosť nepomer hlavne v technicky zameraných vedeckých odboroch, kde počet mužov stále prevláda. Netvrdím, že je to zlé, ale myslím, že my ženy vieme ponúknuť všetkému trocha inú perspektívu, čo je prínosom pre vedu. Stále je tu však smutný fakt, že keď ide o technológiu ako takú a o jej výskum nie na univerzitnej pôde, prednosť sa dáva skôr mužom. Veľa ľudí si totiž stále nevie predstaviť ženy v technológiách, čo je škoda. No a čo sa celkovo týka budovania kariéry vo vede, ženy sú stále v určitej nevýhode a asi to nejaký čas tak aj zostane. Myslím, že sa stále máme čo učiť od zahraničia, kde vidím, že je každej žene umožnené skĺbiť budovanie kariéry a robenie výskumu s možnosťou mať rodinu a byť matkou.

Ako by ste povzbudili dievčatá, ktoré sa rozhodnú pre dráhu vedkyne?

Koho baví chémia, matematika, fyzika či biológia, ako aj spoznávanie a hľadanie podstaty, riešenie problémov, treba do toho ísť. Nebáť sa toho, že je to ťažké. Všetko ťažké, čo človek prekoná, sa mu napokon stáva ľahkým. Pre mňa osobne nie je nič krajšie, ako pocit, keď po dlhom výskume, po hodinách strávených v laboratóriu a nociach nad článkami, vám pokus napokon vyjde. Vnímam ako neuveriteľné zadosťučinenie, keď vidím, že mi prijali vedeckú publikáciu, a tiež, keď ju niekto s mojím menom cituje vo svojom článku. Netreba sa toho báť. Byť pri zrode niečoho dôležitého je výnimočné. A každý výskum je výnimočný.

Ešte nám prezraďte niečo zo svojich záľub. Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Keď ho mám viac, rada zájdem do prírody. V lete je to predovšetkým turistika niekde v horách na čerstvom vzduchu a v zime mám rada lyžovanie, ktorému sa venujem asi od štyroch rokov. Ak je toho času menej, rada čítam knihy, najradšej Stephena Kinga. V poslednej dobe ma baví aj háčkovanie, ktoré som sa naučila počas pandémie; háčkujem hračky, bábiky, zvieratká a podobne. Väčšinou ich potom niekomu darujem, takže z toho mám ešte väčšiu radosť. Bavia ma taktiež filmy, som fanúšik sci-fi a fantasy. A ako posledné rada píšem beletriu.

Aké máte plány do budúcnosti? Spájajú sa s našou STU?

Rada by som sa venovala výskumu tak, ako doteraz, na doktorandúre. Myslím, že som sa vo vede našla, baví ma čeliť denne novým výzvam. Je to neustále hľadanie súvislostí medzi výsledkami, riešenie problémov a neustále skúšanie niečoho nového. Baví ma taktiež smer, ktorým som sa vydala, teda výskum biopalív a katalyzátorov na environmentálne použitie. Tam sa v budúcnosti vidím, ale momentálne viem len to, že chcem dokončiť doktorandúru a potom sa uvidí, kam ma vedecké cesty zavedú.

 

Text: Katarína Macková
Foto: archív respondentky